Generálna audiencia Benedikta XVI.: Človek je ospravedlnený skrze vieru v Ježiša Krista

Vatikán (8. novembra, RV) - Pravidelná generálna audiencia Benedikta XVI. sa dnes konala na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. Zúčastnilo sa na nej veľké množstvo veriacich z rôznych častí sveta, vrátane pútnikov zo Slovenska. Svätý Otec sa v katechéze už po druhýkrát zamyslel nad pozemskou púťou apoštola Pavla. Zdôraznil, že Kristus sa stal dôvodom jeho bytia a hlbokým motívom celej jeho apoštolskej činnosti. V Pavlových listoch sa hneď po Božom mene spomína najčastejšie práve Kristovo – až 380-krát. Podľa Benedikta XVI. je veľmi dôležité uvedomiť si miesto Božieho syna v našom vlastnom živote, pretože je vrcholom dejín spásy. U svätého Pavla v tomto zmysle nachádzame bohatú inšpiráciu a odpoveď na zásadné otázky – ako sa uskutoční stretnutie ľudskej bytosti s Kristom a v čom spočíva vzťah, ktorý z neho vyplýva.

“Odpoveď, ktorú dáva Pavol môže byť zhrnutá do dvoch momentov. V prvom rade nám Pavol pomáha pochopiť absolútne základnú a nenahraditeľnú hodnotu viery. Hľa, čo píše v Liste Rimanom: “myslíme si, že človek je ospravedlnený skrze vieru bez skutkov podľa zákona” (Rim 3,28). A takisto v Liste Galaťanom: “človek nie je ospravedlnený zo skutkov podľa zákona, ale iba skrze vieru v Ježiša Krista. Aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov podľa zákona, lebo zo skutkov podľa zákona nebude ospravedlnený nijaký človek”(Gal 2,16). “Byť ospravedlnení” znamená byť zmenení na spravodlivých, čiže byť prijatí milosrdnou spravodlivosťou Boha a vstúpiť s ním do spoločenstva a následne byť schopní reálnejšieho vzťahu so všetkými našimi bratmi, na základe úplného odpustenia našich hriechov. Teda Pavol hovorí so všetkou jasnosťou, že táto podmienka života nezávisí od našich možných dobrých skutkov, ale jedine od milosti Božej.”

Týmito slovami, ako uviedol Benedikt XVI., sv. Pavol vyjadruje nový smer svojho života, vyplývajúci z jeho stretnutia so vzkrieseným Kristom. Je potrebné si uvedomiť, že pred svojím obrátením nebol človekom, vzdialeným od Boha. Naopak, zachovával jeho Zákon s poslušnosťou, hraničiacou až s fanatizmom. Vo svetle stretnutia s Kristom však pochopil, že týmto sa snažil budovať sám seba, svoju vlastnú spravodlivosť a so všetkou touto spravodlivosťou žil sám pre seba.
"Pochopil, že nové smerovanie jeho života bolo absolútne nevyhnutné. A toto nové smerovanie nájdeme vyjadrené v jeho slovách: “život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa” (Gal 2,20). Pavol teda nežije viac pre seba, pre svoju vlastnú spravodlivosť. Žije z Krista a s Kristom: dávajúc seba samého… Toto je nová spravodlivosť, nové smerovanie, dané nám Pánom, dané nám z viery. Pred Kristovým krížom, vrcholným vyjadrením jeho sebadarovania, nie je nikto, kto by mohol chváliť sám seba, svoju vlastnú spravodlivosť… Na inom mieste Pavol parafrázujúc Jeremiáša objasňuje túto myšlienku slovami: "Kto sa chváli nech sa chváli v Pánovi” (1 Kor 1,31); alebo: “ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet” (Gal 6,14)."

Svätý Otec v úvahách nad tým, čo znamená ospravedlnenie nie kvôli skutkom, ale kvôli viere, dospel k ďalšej veci, ktorá definuje kresťanskú identitu. Podľa Benedikta XVI. ju môžeme rozdeliť do dvoch častí.
"Je to nehľadať seba samého, ale prijať sa od Krista a darovať sa s Kristom a tak sa osobne zúčastniť na osude samého Krista, až po odovzdanie sa mu a podieľanie sa ako na jeho smrti, tak aj na jeho živote. Píše o tom sv. Pavol v Liste Rimanom: “v jeho smrť sme boli pokrstení… s ním boli pochovaní v smrť … s ním sme zrástli… tak zmýšľajte o sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi” (Rim 6, 3.4.5.11)."

Práve toto posledné vyjadrenie je podľa Benedikta XVI. pre apoštola Pavla príznačné. Nestačí mu povedať, že kresťania sú pokrstení alebo veriaci, ale je preňho dôležité vyjadriť, že sú “v Kristovi Ježišovi” (por. aj Rim 8,1), alebo v obrátenom poradí, že “je vo vás/v nás Kristus” (Rim 8,10; 2 Kor 13,5).
"Toto vzájomné prenikanie medzi Kristom a kresťanom, charakteristické pre Pavlovo učenie, uzatvára jeho reč o viere... Ale podľa Pavla život kresťana má ešte jednu súčasť, ktorú by sme mohli nazvať “mystická”, nakoľko vyjadruje naše stotožnenie s Kristom a Krista s nami. V tomto zmysle apoštol dospeje dokonca k hodnoteniu nášho utrpenia ako “Kristovho utrpenia v nás” (2 Kor 1,5), takže “stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život” (2 Kor 4,10)."

Toto všetko musíme podľa Benedikta XVI. znášať vo svojom každodennom živote, nasledujúc Pavlov príklad. Na jednej strane nás viera musí udržiavať v neustálom pokornom postoji pred Bohom, pretože to, čo sme ako kresťania, dlhujeme jeho a jeho milosti. Na druhej strane naša zásadná príslušnosť ku Kristovi a fakt, že “sme v ňom” musí v nás vzbudiť postoj úplnej vernosti a nesmiernej radosti.
"Napokon musíme zvolať so sv. Pavlom: “Ak je Boh za nás, kto je proti nám?” (Rim 8,31). A odpoveď je, že nikto a nič “nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi” (Rim 8,39). Náš kresťanský život teda spočíva na najstabilnejšej a najbezpečnejšej skale, akú si možno predstaviť. A z nej čerpáme všetku našu energiu, ako priamo píše apoštol: “Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje” (Fil 4,13)."

Na záver katechézy pápež povzbudil všetkých veriacich, aby sa inšpirovali príkladom sv. Pavla a pokúšali sa vo svojom každodennom živote premieňať jeho slová na vlastnú skúsenosť, v zmysle výroku “viem, komu som uveril, a som presvedčený, že má moc zachovať to, čo mi bolo zverené, až do onoho dňa” (2 Tim 1,12). Po katechéze nasledovali pozdravy Svätého Otca v rôznych jazykoch, okrem iného aj po slovensky:"Zo srdca pozdravujem pútnikov z Bratislavy, ako aj členov Pápežskeho slovenského ústavu svätého Cyrila Metoda v Ríme, ktorý si dnes pripomína 25. výročie návštevy môjho predchodcu Jána Pavla II. v tomto ústave.Bratia a sestry, toto výročie nech vás posilní vo vernosti k Petrovmu nástupcovi. Rád žehnám vás i vašich drahých. Pochválený buď Ježiš Kristus!"
Na záver generálnej audiencie Benedikt XVI. udelil všetkým prítomným apoštolské požehnanie.

-dj,lr-