Gregoriánska univerzita - ohnivko medzi Cirkvou a spoločnosťou
Vatikán (3. novembra, RV) - Korene jednej z najznámejších univerzít na svete
- Gregoriánskej univerzity v Ríme - sú zasadené do 16. storočia. Je pokračovateľkou
Rímskeho kolégia, založeného svätým Ignácom z Loyoly. Formovaná skúsenosťami niekoľkých
storočí pod patronátom jezuitov vstúpila do tretieho milénia ako ohnivko, spájajúce
Cirkev a spoločnosť, vieru a kultúru. Pápež Benedikt XVI. má ako niekdajší vysokoškolský
pedagóg veľmi blízko k akademickému prostrediu a dnešný deň si vybral na stretnutie
s vyučujúcimi a študentmi tejto pápežskej univerzity. Vo svojom príhovore zdôraznil,
že formácia mládeže je jednou zo základných súčastí apoštolátu Spoločnosti Ježišovej.
V tomto svetle sú aj profesori a docenti Gregoriánskej univerzity povolaní formovať
študentov, ktorých im Cirkev zveruje.
Podľa Svätého Otca je táto inštitúcia
vážená najmä kvôli štúdiu filozofie a teológie, ale netreba zabúdať ani na ostatné
dôležité odbory, ako sú psychológia, sociálne vedy, alebo ako v minulosti boli matematické
a fyzikálne odbory. Ako zaujímavosť uviedol, že tzv. “gregoriánsky kalendár”, podľa
ktorého sa dnes riadime a ktorý zaviedol pápež Gregor XIII., bol vypracovaný v roku
1582 profesorom Cristoforom Claviom, pôsobiacim práve na Rímskom kolégiu. Prívlastok
“pápežská” v názve Gregoriánskej univerzity znamená podľa Svätého Otca puto, ktoré
ju naplno spája s Cirkvou. “Je to puto, ktorá sa rodí z lásky pre Cirkev,
našu Matku a Kristovu nevestu. Musíme ju milovať tak, ako ju miloval Kristus,
berúc na seba utrpenia sveta a Cirkvi, aby sme na vlastnom tele doplnili to,
čo chýba Kristovmu utrpeniu (por. Kol 1,24). Tak sa môžu formovať nové
generácie kňazov, rehoľníkov a angažovaných laikov… Je vašou úlohou, drahí
profesori a docenti, formovať kňazov vzdelaných, ale zároveň pripravených prežívať
svoj život v službe s nerozdeleným srdcom, v pokore a vážnosti,
vo všetkých veciach, ktoré Pán zverí vášmu poslaniu.”
Benedikt
XVI. vo svojom príhovore neobišiel ani úlohu a zodpovednosť samotných študentov. Pripustil,
že štúdium si mnohokrát vyžaduje sebazápor a odriekanie, ale zároveň zdôraznil, že
práve takýmto spôsobom sa u človeka formuje zmysel pre obetu a povinnosť. Gregoriánska
univerzita podľa Svätého Otca vykonáva dôležité dielo pre univerzálnu Cirkev, aj pre
jej jednotlivé súčasti. “Predstavuje vždy prioritu medzi prioritami v apoštoláte
Spoločnosti Ježišovej. Jej počiatok je v univerzitnom prostredí
Paríža, kde vo svätom Ignácovi z Loyoly a jeho prvých spoločníkoch dozrela
vrúcna túžba... Vnútorne poháňaný Duchom svätým prišiel do Ríma, centra
kresťanstva a sídla Petrovho nástupcu a tu založil Rímske kolégium, prvú univerzitu
Spoločnosti Ježišovej. Gregoriánska univerzita je dnes akademickým prostredím, ktoré
sa realizuje naplno a zreteľne aj po 456 rokoch, v súlade s túžbou svätého Ignáca
pomáhať dušiam, milujúcim Boha a slúžiacim mu vo všetkom, na jeho väčšiu slávu.”