Cirkev a svet: Írsko potrebuje zmierenie a súlad medzi hlásanou a žitou vierou

Írsko (30. októbra, RV) – Sekularizácia. Ošúchané slovo, ktoré spolu s konzumizmom a liberalizmom začína aj na mnohých veriacich účinkovať ako alergén. V Írsku ho však práve teraz skloňujú vo všetkých pádoch. Verná veriaca misionárska krajina sv. Patrika potrebuje pomoc. V uplynulých dvoch týždňoch o ňu prosili miestni biskupi na návšteve ad limina apostolorum vo Vatikáne aj pápeža Benedikta XVI.
 
Sekularizmus ohrozuje misionársku krajinu novým otroctvom
 
„Vplyv sekularizmu udrel Írsko s veľkou rýchlosťou a silou. Nastávajú dramatické a dezorientujúce zmeny, ktoré kladú na ohlasovanie evanjelia obrovské nároky. Osobitne sa to prejavuje v strate kresťanskej pamäte. Rastúce množstvo ľudí mylne oddeľuje svoju katolícku identitu a účasť na cirkevnom živote.“

 
Takto situáciu opísal írsky prímas arcibiskup Seán Brady, predseda biskupskej konferencie. Za kľúčovú otázku v zošite domácich úloh pastierov Cirkvi v Írsku označil nové spôsoby evanjelizácie. Biskupi vytvorili strategický plán na systematickú prezentáciu cirkevnej náuky a morálky; na budúci rok pripravujú napríklad konferenciu o encyklike Deus caritas est.

„To, čo chýba krajine, ktorá kedysi bola uholným kameňom európskeho katolicizmu, je kultúra misie,“ povedal arcibiskup Brady v rozhovore pre cirkevný časopis Briefing. Príčinu vidí aj v nesprávnom chápaní náboženskej tolerancie, akoby vyznávanie čohokoľvek stačilo a malo rovnakú hodnotu ako kresťanská viera. „Dnes všetci cítia potrebu usilovať sa o niečo, ale mnohí sa usilujú o veci málo dôležité,“ povedal írsky arcibiskup. Platí to podľa neho aj v duchovnej oblasti, kde sa zabúda na Kristovo: Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium!

„Mnohí ľudia dnes podliahajú pokušeniu konzumizmu a zhovievavosti voči samým sebe, a identita človeka sa tak určuje iba na základe toho, čo kto vlastní. Toto nebezpečenstvo, ktoré sa už usadilo medzi nami, spočíva v pokušení prijať ako pravú slobodu to, čo je v skutočnosti iba novou formou otroctva,“ povedal ešte roku 1979 na návšteve v Írsku pápež Ján Pavol II. „Spoločnosť, ktorá takýmto spôsobom stratila svoje najvyššie náboženské a morálne princípy, sa ľahko stane obeťou manipulácie a korisťou síl, ktoré ju pod pláštikom väčšej slobody sotia do väčšieho otroctva. Nezatvárajte oči pred morálnou slabosťou, ktorá kladie úklady vašej spoločnosti,“ varoval Ján Pavol II. Írsko zaskočené hospodárskym rastom. Ten sa začal pred 15 rokmi a za posledných sedem rokov priniesol obyvateľom tradične chudobnej krajiny nebývalé pohodlie.

Veriacim zhromaždeným 1. októbra 1979 na svätej omši v Limericku Ján Pavol II. otcovsky vážnym tónom povedal: „Írsko stojí v rozhodujúcom bode svojej histórie. Írsky ľud si dnes musí vybrať cestu, po ktorej sa vydá. Bude to pretvorenie všetkých zložiek ľudskosti do nového stvorenia, alebo cesta, ktorú si zvolili mnohé iné národy, keď prisúdili nadmernú dôležitosť ekonomickému rastu a vlastníctvu materiálnych dobier, prekryjúc veci ducha? Toto je pre Írsko čas skúšky. Drahé dcéry a synovia Írska, prosím vás, nedajte sa zviesť pokušením!“
 
Írski biskupi chcú nového spolupatróna Európy

 
Írsko bolo prvou západnou krajinou mimo Rímskeho impéria, kam sa dostalo kresťanstvo. Misionári vrátane známeho sv. Patrika, prvého prímasa krajiny, začali na ostrove pôsobiť už v 5. storočí a odvtedy sa v Írsku viera veľmi úzko spája s národnou identitou. Írska ústava sa spolu s gréckou ako jediná v Európskej únii priamo odvoláva na náboženstvo a v preambule vzýva katolícku dogmu o Najsvätejšej Trojici. Podľa niektorých štatistík sa ku katolíckej viere hlási aj dnes stále viac ako 90 percent obyvateľov, takmer všetci uprednostňujú pre svoje deti katolícke školy, ktoré majú v krajine hustú sieť a pevnú tradíciu. Pretrváva vysoká účasť na svätých omšiach a záujem o sviatosti.

A predsa bolo od roku 1993 zavretých sedem z ôsmich seminárov, takže dnes v krajine funguje posledný. V posledných rokoch sa uskutočnili referendá o legislatívnych úpravách potratov a rozvodov, ktoré naznačili ľahostajnosť ľudí a posuny vo verejnej mienke. Svätý Otec Benedikt XVI. zdôraznil význam nadprirodzených prostriedkov v úsilí o nové požehnanie.
 
„Veľmi ma teší zistenie, že na mnohých miestach vo vašich diecézach sa zaužívala prax tichých modlitieb za povolania pred Najsvätejšou sviatosťou. V tomto treba veriacich vrelo povzbudzovať. Teraz ste na rade vy, biskupi, a vaši kňazi, aby ste ponúkli mladým ľuďom inšpirujúci a príťažlivý vzor sviatostného kňazstva.“

 
Írski biskupi volajú na pomoc aj svätcov svojej krajiny a Benedikta XVI. pri tejto príležitosti požiadali, aby dal Európe, strácajúcej kresťanskú pamäť a dedičstvo, nového patróna. Íra Columbanusa. Svätec, ktorého Robert Schuman nazval „patrónom tých, čo sa usilujú vytvoriť zjednotenú Európu“, by sa tak pridal k  Benediktovi, Cyrilovi, Metodovi, Kataríne Sienskej, Brigite a Terézii Benedikte z Kríža – Edite Steinovej.
 
Existuje jediné riešenie nacionalistického konfliktu: zmierenie

 
Pri rozprávaní o Írsku nemožno obísť rozdelenie ostrova na Írsku republiku a Severné Írsko, patriace do Veľkej Británie. Stáročný konflikt, ktorý sa často mylne interpretuje ako náboženský, má korene v 17. storočí, keď Oliver Cromwell v krvavom boji obsadil celý ostrov, dovtedy ovládaný anglickými barónmi iba čiastočne. Začal sa ostrý protikatolícky boj a do platnosti vstúpil známy trestný zákoníka proti Írom a katolíkom.

Tvrdý zákon prestal platiť až o sto rokov, vďaka osvietenstvu a vplyvu americkej revolúcie. Vtedy sa zrodil aj moderný írsky nacionalizmus – republikanizmus. Proti republikánom sa zakrátko sformovalo probritské, antikatolícke hnutie oranžistov. Po prvej svetovej vojne sa rozpútala dvojročná vojna za nezávislosť s 2 700 obeťami. Pokoj v novovzniknutom štáte však netrval dlho. Už pol roka po podpísaní prímeria vypukla ročná občianska vojna so 4 000 obeťami, ktorá sa skončila oddelením severného, čiastočne protestantského Írska. Severné Írsko je odvtedy neustálym dejskom bojov medzi írskymi republikánmi a britskými oranžistami. Náboženstvo – katolícke a protestantské – hrá dôležitú rolu pri vytváraní kolektívnej identity. Ako však zdôrazňujú predstavitelia Katolíckej, Anglikánskej, Presbyteriánskej aj Metodistickej cirkvi, nie je priamou príčinou konfliktu.

Významný míľnik v mierovom procese predstavuje Dohoda z Veľkého piatku, podpísaná v apríli 2003. Po dvoch rokoch obštrukcií bojujúce strany roku 2005 konečne naozaj zložili zbrane. Cirkev im celý čas ústami viacerých pápežov neúnavne pripomínala, že násilie je zlo, ktorým nemožno nič vyriešiť. „Násilie nie je hodné človeka,“ vyhlásil roku 1979 na návšteve Írska Ján Pavol II. „Násilie je klamstvo, lebo smeruje proti pravde našej viery, pravde nášho človečenstva. Násilie ničí to, čo by chcelo chrániť: dôstojnosť, život, slobodu ľudských bytostí. Násilie je zločin proti ľudskosti, lebo ničí skutočné tkanivo spoločnosti.“

„Existuje jedno slovo, ktoré by malo patriť do slovníka každého kresťana, zvlášť keď sa objavia bariéry nenávisti a podozrievania,“ povedal Ján Pavol II. Írom. „Aj keď je naša viera v základné dobro každého ľudského bytia otrasená a spochybnená, aj keď dlhotrvajúce presvedčenia a postoje zatvrdili naše srdcia, existuje mocná sila, ktorá je silnejšia ako každé sklamanie, trpkosť a zakorenená nedôvera, a touto silou je Ježiš Kristus, ktorý priniesol na svet odpustenie a zmierenie.“
 
Pohostinná krajina bojuje s rasizmom a šovinizmom

 
„Po stáročiach emigrácie, ktoré priniesli bolesť rozdelenia toľkým írskym rodinám, zakúšate prvýkrát v histórii imigračnú vlnu. Tradičná írska pohostinnosť tak nachádza nečakané nové možnosti prejaviť sa,“ povedal biskupom Svätý Otec Benedikt. Do Írska prúdia v posledných rokoch prisťahovalci najmä zo strednej a z východnej Európy a nové poľské a iné komunity sa stávajú pre miestnych duchovných pastierov čoraz vážnejšou pastoračnou otázkou.

Írski biskupi v posledných rokoch v pastierskych listoch permanentne upozorňujú na nekresťanskosť rasizmu a šovinizmu a vyzývajú svojich veriacich, aby v utečencoch, azylantoch a prisťahovalcoch videli a prijímali Krista. Predseda biskupskej konferencie Seán Brady v posolstve k tohtoročnému sviatku sv. Patrika v marci upozornil, že aj patrón Írska bol imigrant, a to dokonca dvojnásobný – po prvom bojácnom pokuse sa prekvapujúco odhodlal na druhý návrat do krajiny. Sám sa pritom označoval za „neokrôchaného, hlúpeho utečenca“. „A predsa bol tajomne vyvolený Božou prozreteľnosťou,“ napísal biskup Brady.
 
Sexuálne zneužívanie podrylo dôveru k zasvätenému životu
 
„Svätý Otče, žiadnej veci nevenovala Írska biskupská konferencia viac času a pozornosti ako mučivej potrebe odpovedať tým, ktorých dôvera bola zradená, životy spustošené a často aj viera zničená sexuálnym zneužívaním, ktorým ich zranili niektorí kňazi a rehoľníci.“ Týmito slovami írsky prímas biskup Brady otvoril citlivý problém Cirkvi vo svojej krajine.

„Toto zneužívanie sa zároveň stalo zdrojom veľkého škandálu a zneuchutenia v celej katolíckej komunite vrátane veľkej väčšiny kňazov a rehoľníkov, ktorí sa naďalej usilujú žiť život svätosti a nezištnej služby v Pánovom mene. Ďakujeme vám za záujem, ktorý ste prejavili o ľudí ťažko zranených týmto počínaním, a za citlivé vnímanie dosahu týchto záležitostí na našu prácu a priority. Ceníme si vašu neprestajnú podporu, ako aj podporu rozličných dikastérií Svätej stolice v úsilí priniesť uzdravenie všetkým, ktorých táto bolestná tragédia zasiahla.“

 
O tomto probléme posledných rokov, ktorý sa považuje za jeden z dôležitých faktorov pri rapídnom poklese povolaní v Írsku, hovoril už roku 1999 aj Ján Pavol II. Zaradil ich skôr do sociologického než teologického konceptu Cirkvi a zdôraznil, že starostlivosť o čistotu kňazov neposkytuje dostatočné dôvody na spochybnenie celibátu, ktorý je podľa neho v súzvuku so sviatostným charakterom kňazstva.

Benedikt XVI. podčiarkol aspekt zranenia a straty dôvery. Rany spôsobené duchovnými osobami sú podľa jeho slov hlbšie ako iné a obnovenie dôvery v Cirkev označil za naliehavú úlohu.
 
„Vo vašom pokračujúcom úsilí o účinné riešenie tohto problému je dôležité odkryť pravdu o tom, čo sa stalo v minulosti, urobiť všetky potrebné kroky na zamedzenie opakovania, uistiť sa, že sú pritom rešpektované zásady spravodlivosti a, predovšetkým, prispieť k zahojeniu rán tých, ktorých tieto smutné zločiny zasiahli.Týmto spôsobom sa Cirkev v Írsku posilní a bude čoraz schopnejšia vydávať svedectvo o spásnej sile Kristovho kríža. Modlím sa, aby milosť Ducha Svätého v tomto čase očisťovania uschopnila celý Boží ľud v Írsku udržať a zveľadiť vo svojich životoch tú svätosť, ktorú dostali od Boha. Jemná práca a nezištná obeta veľkej väčiny kňazov a rehoľníkov v Írsku nesmie byť zahalená previneniami niektorých ich bratov. Som si istý, že ľudia to chápu a naďalej hľadia na svojich duchovných s láskou a úctou.“

Biskupi z krajiny sv. Patrika si odnášali z Vatikánu ten istý batoh problémov, ktorý tam pred dvoma týždňami priniesli. Napokon, Kristus nikomu zo svojich nasledovníkov nesľúbil ľahší kríž. Ale dal každému krížu zmysel.
 
„Za to sa modlím – aby úsilia, ktoré sú vám zverené vzhľadom na všetko povedané, viedli k vytvoreniu spoločnosti poznačenej duchom zmierenia, vzájomnej úcty a ochotnej spolupráce na spoločnom dobre.“

-te-