Benedikt XVI.: Na západnú krízu smerovania má kresťan odpovedať svedectvom nádeje
Vatikán (26. októbra, RV) – Úlohy Európskeho spoločenstva v súčasnom mierovom
úsilí, ľudskej dôstojnosti, imigrácie a následných kolízií medzi kultúrami sa dotkol
pápež Benedikt XVI. v dnešnom príhovore k novému veľvyslancovi Belgického kráľovstva
Frankovi de Coninckovi, ktorý mu dopoludnia odovzdal poverovacie listiny. Svätý Otec
vyjadril radosť z pokroku Európy na ceste zjednocovania, upevňovania pokoja a solidarity,
ale zároveň zdôraznil, že sa tak stáva zodpovednou za krajiny na ostatných kontinentoch,
trpiacich pre konflikty a nedostatok bezpečnosti.
Za ďalšiu veľkú výzvu dneška
označil Benedikt XVI. budúcnosť a identitu človeka. Obrovský technologický pokrok
totiž podľa neho liberalizuje aj nedotknuteľné štandardy. „Na Západe, charakterizovanom
navyše prebytkom konzumných dobier a subjektivizmom, čelí človek kríze smerovania,“
konštatoval Svätý Otec a odkázal belgickým biskupom, aby sa zvlášť počas nadchádzajúcich
dní, keď sa pripravuje aj Bruselský deň všetkých svätých, sústredili na starostlivosť
o zomierajúcich a zdôrazňovali, že existuje „neviditeľná morálna hranica, pred
ktorou sa musí skloniť aj technický pokrok – a síce ľudská dôstojnosť“. Keď budú
jasne označovať podmienky pravej budúcej slobody a dôstojnosti človeka, budú podľa
pápeža slúžiť celej spoločnosti.
Ľudskú dôstojnosť musí mať na zreteli aj imigračná
politika. Ako zdôraznil Benedikt XVI., dôležité je zladiť v nej záujmy hostiteľskej
krajiny a nevyhnutný rozvoj krajín s najmenšou účasťou na výhodách civilizácie. Prisťahovalectvo
spôsobuje miešanie kultúr a náboženstiev a tak robí v našich spoločnostiach čoraz
nevyhnutnejším dialóg. Ako pripomenul Svätý Otec, úlohou veriacich je ostať vo všetkých
oblastiach spoločenského a profesionálneho života odvážnymi svedkami svojej nádeje, usilovať
sa o jednotu a dosahovanie spoločného dobra.