2006-10-25 16:23:57

Generálna audiencia Benedikta XVI.: apoštol Pavol


Vatikán (25. októbra, RV) - Pravidelná generálna audiencia Benedikta XVI. sa dnes konala na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. Zúčastnilo sa na nej veľké množstvo veriacich z rôznych častí sveta, vrátane pútnikov zo Slovenska.

Pred týždňom v audienčnom príhovore Svätý Otec ukončil profily 12 apoštolov, ktorí sprevádzali Ježiša na jeho pozemskom putovaní. Dnes otvoril cyklus predstavovania ďalších dôležitých postáv raného kresťanstva, ktoré zasvätili svoj život Pánovi a Cirkvi. Prvým z nich, na ktorého život Benedikt XVI. poukázal práve v dnešnej katechéze, bol Pavol z Tarzu, vlastným menom Šavol.
"On žiari v dejinách Cirkvi ako najväčšia hviezda a nielen v tých najranejších. Sv. Ján Zlatoústy ho velebil ako osobnosť dokonca vyššiu ako mnohí anjeli a archanjeli (por. Panegirico 7,3). Dante Alighieri v Božskej komédii, inšpirujúc sa rozprávaním evanjelistu Lukáša v Skutkoch apoštolov (por. Sk 9,15), ho označuje jednoducho za “vyvolenú nádobu”, čo znamená: nástroj, ktorý si vybral Boh. Iní ho volali “trinástym apoštolom” – a on skutočne nástojil na tom, že je pravým apoštolom, ktorého povolal Zmŕtvychvstalý, alebo dokonca “prvým po Jedinom”. Zaiste je po Ježišovi práve on osobnosťou ranokresťanstva, o ktorej sme najviac informovaní. De facto máme k dispozícii nielen rozprávanie Lukáša v Skutkoch apoštolov, ale aj súbor Pavlových listov, ktoré pochádzajú priamo z jeho rúk a ktoré nám bez sprostredkovania odhaľujú jeho osobnosť a zmýšľanie."

Ako podotkol Svätý Otec, pre Pavla bolo rozhodujúce poznať komunitu tých, ktorí sa označovali ako Ježišovi učeníci. "Vďaka nim sa dozvedel o novej viere – novej „ceste“, ako sa hovorilo –, ktorá do centra nekládla predovšetkým Boží zákon, ale skôr osobu Ježiša, ukrižovaného a vzkrieseného, v ktorom konečne prišlo odpustenie hriechov. Ako horlivý žid považoval túto správu za neprijateľnú, ba škandalóznu, a preto cítil povinnosť prenasledovať Kristových nasledovníkov aj mimo Jeruzalema. Bol práve na ceste do Damasku, začiatkom 30. rokov, keď sa Šavla podľa jeho vlastných slov „zmocnil Kristus“ (Flp 3, 12). Kým Lukáš opisuje túto udalosť s podrobnými detailmi – ako sa ho dotkla žiara Zmŕtvychvstalého a úplne zmenila celý jeho život –, on vo svojich listoch ide priamo k podstate a hovorí nielen o videní (por. 1Kor 9, 1), ale o osvietení (por. 2Kor 4, 6) a najmä o zjavení a povolaní pri stretnutí so Zmŕtvychvstalým (porov. Gal 1, 15-16). Nazýva sa doslova „povolaným za apoštola“ (por. Rim 1, 1; 1Kor 1, 1) alebo „apoštolom z Božej vôle“ (2 Kor 1, 1; Ef 1, 1; Kol 1, 1), aby zdôraznil, že jeho obrátenie nebolo výsledkom pokroku v rozmýšľaní, výsledkom uvažovania, ale ovocím Božieho zásahu, nepredvídateľnej Božej milosti. Odvtedy sa všetko, čo predtým preňho predstavovalo hodnotu, paradoxne podľa jeho slov stalo stratou a odpadom (por. Flp 3, 7-10). Od tej chvíle vložil všetky svoje sily do služby Ježišovi Kristovi a jeho evanjeliu. Jeho bytie sa tak stalo bytím apoštola túžiaceho „stať sa všetkým pre všetkých“ (1Kor 9, 22), bezo zbytku."

 
Z toho, ako uviedol Svätý Otec, pre nás vyplýva veľmi dôležité poučenie: to, čo má význam, je vložiť doprostred svojho života Ježiša Krista, aby naša identita bola zásadne poznačená stretnutím a spoločenstvom s Kristom a jeho Slovom. Podľa Benedikta XVI. sa v jeho svetle stane každá hodnota nanovo získanou. "Ďalším základným poučením, ktoré nám ponúka Pavol, je univerzálny duch, charakteristický pre jeho apoštolát. Keďže pociťoval problém s prístupom pohanov, čiže nevercov, k Bohu, ktorý v ukrižovanom a vzkriesenom Ježišovi Kristovi ponúka spásu všetkým ľuďom bez výnimky, ako veľmi vážny, zasvätil samého seba ohlasovaniu tohto evanjelia, doslovne „dobrej správy“, čiže oohlásenia milosti určenej na zmierenie človeka s Bohom, so samým sebou a s druhými. Od prvej chvíle chápal, že táto skutočnosť sa netýka iba židov alebo určitej skupiny ľudí, ale má všeobecnú platnosť a týka sa všetkých, lebo Boh je Bohom všetkých."

Svätý Otec v katechéze pripomenul, že východiskovým bodom Pavlových ciest bola cirkev v sýrskej Antiochii, kde sa evanjelium prvýkrát ohlasovalo Grékom a kde vzniklo aj pomenovanie „kresťania“ (porov. Sk 11, 20.26). Odtiaľ zamieril na Cyprus, neskôr do regiónov Malej Ázie a potom do Európy. Pápež Benedikt XVI. zdôraznil, že v Pavlovom apoštoláte nechýbali ťažkosti. On im však čelil s odvahou pre Kristovu lásku. "Spomína, ako bol „v námahách... vo väzeniach... v ranách, vela ráz v nebezpecenstve smrti... tri razy ma bicovali, raz kamenovali, trikrát som stroskotal na lodi... casto na cestách, v nebezpecenstvách na riekach, v nebezpecenstvách od zbojníkov, v nebezpecenstvách od vlastného rodu, v nebezpecenstvách od pohanov, v nebezpecenstvách v meste, v nebezpecenstvách na púšti, v nebezpecenstvách na mori, v nebezpecenstvách medzi falošnými bratmi; v námahe a lopote, casto v bdení, o hlade a smäde vela ráz v pôstoch v zime a nahote; a okrem toho na mna den co den dolieha starost o všetky cirkvi“ (2 Kor 11,23-28). Z casti Listu Rimanom (por. 15,24.28) vidiet jeho úmysel prerazit do Španielska, na najkrajnejší západ, aby ohlasoval evanjelium kdekolvek, až po hranice vtedy známej krajiny. Ako neobdivovat takéhoto cloveka? Ako nedakovat Pánovi za dar apoštola takejto kvality? Je jasné, že by mu nebolo možné celit situáciám takým tažkým a casto beznádejným, ak by tu nebol dôvod, ktorý by mal absolútnu hodnotu a voci ktorému sa žiadne obmedzenie nemohlo považovat za neprekonatelné. Pre Pavla, ako vieme, tento dôvod spocíva v Ježišovi Kristovi, o ktorom píše: „Lebo nás ženie Kristova láska, ... aby aj tí, co žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mrtvych“ (2 Kor 5, 14-15), pre nás, pre všetkých."

Apoštol Pavol vydal najvyššie svedectvo krvi za vlády cisára Neróna v Ríme, kde sú v súčasnosti uložené jeho ostatky. Svätý Otec na záver vyslovil prosbu, aby nám všetkým Boh pomáhal uvádzať do praxe povzbudenia, ktoré nám apoštol zanechal v jednom zo svojich listov:
„Napodobňujte ma, ako aj ja napodobňujem Krista“ (1Kor 11,1).

Po skončení katechézy Svätý Otec pozdravil pútnikov v niekoľkých jazykoch, okrem iného aj po slovensky:
"Zo srdca pozdravujem pútnikov zo Zemplínskej Teplice a Sečoviec. Bratia a sestry, v týchto dňoch sme pozvaní viac uvažovať o misijnom poslaní Cirkvi. Aj vy ste povolaní evanjelizovať to prostredie, v ktorom žijete. Rád vás žehnám. Pochválený buď Ježiš Kristus!"

V závere generálnej audiencie udelil Benedikt XVI. všetkým prítomným veriacim apoštolské požehnanie.

-dj,te-










All the contents on this site are copyrighted ©.