Benedikt XVI. vo Verone: Vzkriesenie premieňa kresťana, kresťan premieňa svet

Taliansko (19. októbra, RV) – Štvrtý národný cirkevný kongres vo Verone, kam od pondelka zameriava pozornosť celé Taliansko, vyvrcholil dnes návštevou pápeža Benedikta XVI. Svätý Otec strávil v severotalianskom meste, ktoré prevzalo štafetu usporiadateľa tohto významného podujatia od Palerma, celý deň. Dopoludnia sa vo veronskej tržnici prihovoril takmer trom tisíckam účastníkov kongresu a popoludní slávil na mestskom štadióne Eucharistiu s približne 100-tisíc veriacimi.

Verona privítala hlavu Katolíckej cirkvi po 18. rokoch. Uctila si ju svojím typickým ružovým mramorom, z ktorého projektant pripravil presbytérium pripomínajúce kolonádu na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. Spolu s pápežom celebrovalo svätú omšu na tomto pôsobivom pódiu 30 kardinálov, 220 biskupov a 1350 ďalších kňazov.

Benedikt XVI. nazval IV. národný cirkevný kongres „novou etapou na ceste uskutočňovania Druhého vatikánskeho koncilu“ a ponúkol účastníkom pri tejto príležitosti, aká sa v Taliansku opakuje raz za desať rokov, svoju „úvahu o kresťanskej prítomnosti“ na Apeninskom polostrove. Za veľmi šťastný pritom označil výber témy, ktorá vložila do centra všetkých kongresových podujatí zmŕtvychvstalého Krista. Práve historickým okamihom vzkriesenia sa totiž podľa neho apoštoli stali svedkami a nie autormi niečoho.

„Vzkriesenie teda vonkoncom nie je jednoduchým návratom k nášmu pozemskému životu; je to, naopak, najväčia‚ premena‛, aká sa kedy stala, rozhodný ‚skok‛ smerom k životu, novému od základov, vstup do podstatne odlišného poriadku, ktorý sa týka predovšetkým Ježiša z Nazaretu, ale s ním aj nás, celej ľudskej rodiny, histórie a celého vesmíru: preto je Kristovo zmŕtvychvstanie centrom kresťanského kázania a svedectva, od počiatku až po koniec čias.“

 
Podľa Svätého Otca ide pritom o veľké tajomstvo – tajomstvo našej spásy. Kľúč k tomuto tajomstvu vidí Benedikt XVI. v láske, lebo iba logikou lásky sa mu môžeme priblížiť a nejakým spôsobom ho obsiahnuť: Ježiš Kristus vstáva zmŕtvych, pretože celé jeho bytie predstavuje dokonalú a osobnú jednotu s Bohom, ktorý je láska, naozaj silnejšia ako smrť. Tvorí jednotu s nezničiteľným Životom, a preto môže obetovať vlastný život. Ako pripomenul pápež Benedikt: pri poslednej večeri v láske predvídal a prijal svoju vlastnú smrť na kríži, a tak ju premenil na dar samého seba, ten dar, ktorý nám dáva život, oslobodzuje nás a zachraňuje.

„Táto premena zasahuje aj nás prostredníctvom viery a sviatosti krstu, ktorý je skutočne smrťou a vzkriesením, znovuzrodením, prechodom do nového života. Je tým, čo zdôrazňuje sv. Pavol v Liste Galaťanom: ‚Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus‛ (Gal 3, 28). Týmto spôsobom sa zmenila moja podstata, identita a ďalej už existujem iba v tejto zmene. Moje vlastné ja mi je odobraté a vložené do niečoho nového, väčšieho, v čom moje ja existuje znova, ale premenené, očistené, ‚otvorené‛ vďaka vloženiu do druhého ja, v ktorom získava nový existenčný priestor. Tak sa stávame ‚jedným v Kristovi‛ (Gal 3, 28). ‚Ja, ale nie viac ja‛: toto je heslo kresťanskej existencie založenej na krste, heslo spásy uprostred času, heslo kresťanskej ‚novosti‛ povolanej premeniť svet.“

 
V tom spočíva naša veľkonočná radosť, naše povolanie a naša kresťanská úloha. Ako talianskym katolíkom vo Verone povedal Svätý Otec, túto úlohu musíme plniť v každodennom živote, čo má v každom čase a na každom mieste svoje špecifiká. Tie talianske, v širšom zmysle európske, Benedikt XVI. podrobne rozobral vo svojom celohodinovom prejave. Dotkol sa služby Cirkvi národu, Európe a svetu, osobného rozhodnutia dnešného človeka pre vieru, ľudskej osoby s dôrazom na rozum, inteligenciu a lásku, výchovy novej generácie, charitatívnej služby, občianskej a politickej zodpovednosti katolíkov – vyústiac do jednoty, ktorú máme všetci dosahovať v Kristovi. K týmto bohatým myšlienkam z posolstva Benedikta XVI., ako aj k jeho kázni prednesenej vo Verone dnes popoludní, sa vrátime v pondelkovom vysielaní v rámci rubriky Cirkev a svet.

-te-