Sv. Rosa Veneriniová: priekopníčka vo vzdelávaní chudobných žien

Vatikán (18. októbra, RV) – V nedeľu 15. októbra svätorečil pápež Benedikt XVI. štyroch prvých svätých za svojho pontifikátu. V uplynulých dňoch sme si predstavili dvoch mužov, dnes sa zoznámime s prvou z dvoch nových svätíc – sv. Rosou Veneriniovú, zakladateľkou Kongregácie zbožných učiteliek.

Rosa sa narodila v talianskom Viterbe 9. februára 1656. Už sedemročná zložila sľub zasvätenia Bohu a neskôr, na úsvite mladosti, musela zviesť tvrdý duchovný zápas za jeho dodržanie. Vyšla však z neho víťazne a začala hľadať spôsob, ako ho naplniť. Z dvoch ciest, ktoré sa ponúkali žene v 17. storočí – manželstvo alebo rehoľa – je úplne nesedela ani jedna, k svojmu novátorskému počinu sa však musela prepracovať postupne.

Najprv vstúpila k dominikánkam, no ostala tam len niekoľko mesiacov, lebo po otcovej smrti sa musela vrátiť a starať o matku. Aj doma túžila urobiť niečo veľké pre Boha, a tak zhromaždila dievčatá z okolia na modlitbu ruženca. Z ich rozhovorov zistila, aké sú prosté ženy zotročené kultúrnou, morálnou a duchovnou chudobou. Rozhodla sa zriadiť pre ne školu, čo sa jej roku 1685 podarilo ako prvej v Taliansku.

Borila sa nepriazňou svetských aj cirkevných autorít, ktoré považovali právo vyučovať katechizmus za svoje privilégium, situácia sa však obrátila, keď jednu z jej škôl osobne navštívil pápež Klement XI., schválil jej dielo a vyjadril jej obdiv.

Súčasná generálna predstavená inštitútu sestra Marcella Lorenzettiová však pripomína aj inú, menej známu epizódu zo života sv. Rosy: „Roku 1694 zavolali Rosu Veneriniovú do rodného Viterba, lebo počas dvoch rokov jej neprítomnosti sa objavili vnútri jej prvej školy rozpory. Učiteľky sa rozhodli opustiť dielo svojej zakladateľky a založiť svoje vlastné. Keď Rosa vošla do Viterba, našla iba jednu učiteľku, ktorá ostala verná. Objala ju s plačom v srdci, ale s pohľadom obráteným na Ukrižovaného nielen odpustila spoločníčkam, ktoré ju opustili, ale usilovala sa dokonca podporovať ich dielo v ťažkostiach a zaobstarala im jedlo a nevyhnutné veci, keď sa ocitli v ekonomických ťažkostiach. Svätica nikdy nehľadala samu seba, ale starala sa len o Božiu oslavu a snažila sa ostať „priklincovaná k jeho Božej vôli“, ako sama často opakovala.“
 
Hľadanie Božej vôle je hlavným odkazom sv. Rosy Veneriniovej, formovanej prísnou a vyváženou spiritualitou sv. Ignáca z Loyoly. Hovorievala: „Nič iné nie je dôležité, ani život alebo smrť. Chcem, čo chce on, chcem mu slúžiť toľko, koľko ho uspokojí, a nie viac.“

-te-