Generálna audiencia Benedikta XVI.: apoštolská cesta do Bavorska
Vatikán (20. septembra, RV) - Pravidelná generálna audiencia Benedikta
XVI. sa dnes konala na Námestí svätého Petra. Bolo na nej prítomných 20 tisíc pútnikov
z 27 krajín. Svätý Otec dnešnú katechézu venoval apoštolskej ceste do Bavorska.
„Drahí
bratia a sestry, niekoľkými myšlienkami by som sa dnes chcel vrátiť k niektorým chvíľam
pastoračnej cesty, ktorú mi umožnil uskutočniť Pán minulý týždeň v Bavorsku. Predtým
než sa s vami podelím o dojmy a pocity z návštevy miest, ktoré sú drahé môjmu srdcu,
chcem sa poďakovať predovšetkým Bohu za to, že umožnil túto druhú návštevu Nemecka
a po prvý raz Bavorska, mojej rodnej zeme. Úprimne ďakujem všetkým – pastierom, kňazom,
pastoračným pracovníkom, občianskym autoritám, organizátorom, polícii a dobrovoľníkom
– za to, že s ochotou a trpezlivosťou pracovali, aby sa každé stretnutie uskutočnilo
čo najlepšie. Ako som uviedol po prílete na mníchovské letisko, v sobotu 9. septembra,
cieľom mojej cesty bolo, v spomienke na všetkých, ktorí prispeli k formovaniu mojej
osoby, potvrdiť a utvrdiť, ako nástupca apoštola Petra, úzke vzťahy, ktoré spájajú
Rímske sídlo s Cirkvou v Nemecku. Táto cesta teda nebola len jednoduchým návratom
do minulosti, ale tiež aj prozreteľnostnou príležitosťou na pohľad s nádejou do budúcnosti.
„Kto verí, nikdy nie je sám“: toto motto návštevy malo byť pozvaním k uvažovaniu
o príslušnosti každého pokrsteného k jedinej Kristovej cirkvi, vo vnútri ktorej nie
sme nikdy sami, ale v neustálom spoločenstve s Bohom a všetkými bratmi.
Prvou
zastávkou bol Mníchov, ktorý sa tiež nazýva aj „metropola so srdcom“. V jeho historickom
centre sa nachádza Marienplatz, námestie Panny Márie, kde je situovaný „Mariensäule“,
Mariánsky stĺp, na vrchole so sochou Panny Márie z pozláteného bronzu. Môj pobyt v
Bavorsku som chcel začať vzdaním úcty patrónke Bavorska, ktorá má pre mňa veľký význam:
tam na námestí a pred touto mariánskou sochou ma približne pred tridsiatimi rokmi
prijali ako arcibiskupa a tak som začal moju biskupskú službu modlitbou k Márii. Tam
som sa vrátil na konci môjho poslania, pred odchodom do Ríma. Tentoraz som sa chcel
zastaviť pri nohách Mariensäule, aby som prosil o príhovor a požehnanie Božej Matky
nie iba pre mesto Mníchov a Bavorsko, ale aj pre celú Cirkev a celý svet. O deň neskôr,
v nedeľu, som slávil Eucharistiu na priestranstve „Neue Messe“ v Mníchove, s veriacimi,
ktorí z rôznych častí prišli v hojnom počte: na evanjeliovom úryvku tohto dňa som
všetkým pripomenul, že existuje „slabosť sluchu“ voči Bohu, ktorou trpíme zvlášť v
súčasnosti. Je úlohou nás kresťanov v sekularizovanom svete ohlasovať a svedčiť pred
všetkými o posolstve nádeje, ktoré nám ponúka viera: v ukrižovanom Ježišovi nás Boh,
milosrdný Otec, povoláva, aby sme sa stali jeho synmi, prekonali každú formu nenávisti
a násilia a tak prispeli ku konečnému víťazstvu lásky.
„Posilni nás vo viere“:
to bola téma nedeľného popoludňajšieho stretnutia s deťmi, ktoré tohto roku pristúpili
k prvému svätému prijímaniu a s ich mladými rodinami, s katechétmi, pastoračnými pracovníkmi
a všetkými, ktorí spolupracujú na evanjelizácii Mníchovskej diecézy. Spoločne sme
slávili vešpery v katedrále, známej ako „Katedrála Našej Panej“, kde sa uchovávajú
relikvie svätého Benna, patróna mesta a kde som bol v roku 1977 vysvätený na biskupa.
Maličkým i dospelým som pripomenul, že Boh nie je ďaleko od nás, na nejakom nedosiahnuteľnom
mieste vesmíru, naopak, v Ježišovi sa priblížil, aby tak s každým z nás nadviazal
vzťah priateľstva. Každá kresťanská komunita a osobitne farnosť, vďaka stálemu úsiliu
každého svojho člena, je povolaná k tomu, aby sa stala veľkou rodinou, schopnou zjednotene
kráčať po ceste skutočného života.
Pondelok, 11. septembra, bol z väčšej časti
venovaný návšteve Altöttingu, ktorý sa nachádza v diecéze Passau. Toto mestečko je
známe pod menom „Herz Bayerns“ – „srdce Bavorska“ a je tam uchovávaná socha „Čiernej
madony“, ktorá je uctievaná v Kaplnke milostí a je cieľom mnohých pútnikov z Nemecka
i ostatných národov Strednej Európy. Neďaleko sa nachádza kapucínsky kláštor svätej
Anny, kde žil svätý Konrad Birndorfer, ktorého kanonizoval môj ctený predchodca, pápež
Pius XI. v roku 1934. Spolu s veľkým počtom veriacich som sa počas svätej omše, ktorú
som slávil na námestí pred svätyňou, zamyslel nad úlohou Márie v spásonosnom diele,
aby sme sa tak od nej naučili dobrote, poníženosti a prijímaniu Božej vôle. Mária
nás privádza k Ježišovi: táto pravda bola ešte viditeľnejšia na záver božskej obety
počas procesie, keď sme niesli sochu Madony a prišli sme do novej kaplnky Eucharistickej
adorácie, ktorá bola otvorená pri tejto príležitosti. Tento deň sme ukončili slávnostnými
mariánskymi vešperami v bazilike svätej Anny v Altöttingu spolu s rehoľníkmi a seminaristami
Bavorska i členmi diela za duchovné povolania.
Nasledujúci deň, v utorok, som
mal v Regensburgu, diecéze, ktorú zriadil svätý Bonifác v roku 739 a ktorej patrónom
je biskup svätý Wolfgang, tri dôležité stretnutia. Ráno svätá omša na priestranstve
Islinger Feld, kde som sa vrátil späť k téme mojej pastoračnej návštevy „Kto verí,
nikdy nie je sám“. Počas nej sme meditovali nad obsahom symbolu viery. Boh, ktorý
je Otcom, chce prostredníctvom Ježiša Krista zhromaždiť celé ľudstvo do jedinej rodiny
a to Cirkvi. Práve preto - kto verí, nikdy nie je sám. Kto verí, nemusí sa báť, že
skončí v slepej uličke. Popoludní som navštívil Regensburský dóm, známy svojim chórom
s názvom „Domspatzen“, ktorý má za sebou už 1000 rokov činnosti a ktorý 30 rokov viedol
môj brat Georg. Tam sa uskutočnila ekumenická slávnosť vešpier, na ktorých sa zúčastnili
mnohí zástupcovia rôznych Cirkví a cirkevných spoločenstiev z Bavorska a členovia
ekumenickej komisie Konferencie biskupov Nemecka. Bola to prozreteľnostná príležitosť
k spoločnej modlitbe, aby sa tak urýchlila plná jednota medzi všetkými Kristovými
učeníkmi a zdôraznila povinnosť ohlasovať našu vieru v Ježiša Krista bez jej oslabenia,
ale integrálnym a jasným spôsobom.
Osobitne peknou skúsenosťou bol pre mňa
deň, keď som mal prednášku pred profesormi a študentmi Regensburskej univerzity, na
ktorej som ako profesor vyučoval mnoho rokov. S radosťou som ešte raz stretol univerzitný
svet, ktorý bol počas môjho dlhého životného obdobia mojou duchovnou vlasťou. Ako
tému som si vybral otázku vzťahu medzi vierou a rozumom. Aby som poslucháčov uviedol
do dramatickosti a aktuálnosti tohto argumentu, citoval som niekoľko slov z kresťansko-islamského
dialógu zo XIV. storočia, ktorými diskutujúci kresťan – byzantský imperátor Manuel
II. Paleológ – spôsobom pre nás nepochopiteľne nevľúdnym – predstavil islamskému diskutujúcemu
problém vzťahu medzi náboženstvom a násilím. Tento citát bol, bohužiaľ, zle pochopený.
Pozornému čitateľovi môjho textu je ale jasné, že som nechcel žiadnym spôsobom zosobniť
negatívne slová, vyslovené stredovekým vládcom v tomto dialógu a že ich polemický
obsah nevyjadruje moje osobné presvedčenie. Môj úmysel bol úplne odlišný. Začínajúc
tým, čo Manuel II. následne hovorí veľmi pozitívnym spôsobom, krásnym slovom o rozumnosti,
ktorá musí viesť pri odovzdávaní viery, chcel som vysvetliť, že nie náboženstvo a
násilie, ale náboženstvo a rozum kráčajú spolu. Témou mojej prednášky – odpovedajúc
na poslanie univerzity – bol teda vzťah medzi vierou a rozumom: chcel som pozvať kresťanskú
vieru k dialógu s moderným svetom a tiež k dialógu medzi všetkými kultúrami a náboženstvami.
Dúfam, že pri rôznych príležitostiach počas mojej návštevy – napríklad, keď som v
Mníchove zdôraznil ako je dôležité rešpektovať to, čo je pre druhých posvätné – bolo
jasne vidieť môj hlboký rešpekt pre veľké náboženstvá a osobitne pre moslimov, ktorí
„sa klaňajú jedinému Bohu“ a s ktorými sa spoločne snažíme „brániť a podporovať
pre všetkých ľudí, sociálnu spravodlivosť, morálne hodnoty, pokoj a slobodu“ (Nostra
Aetate, 3). Preto verím, že po prvých reakciách, sa moje slová na univerzite v Regensburgu
môžu stať impulzom a povzbudením k pozitívnemu, aj autokritickému dialógu, ako medzi
náboženstvami, tak aj medzi moderným rozumom a vierou kresťanov.
Nasledujúce
ráno, v stredu 13. septembra, v starej kaplnke v Regensburgu, kde je uchovávaný zázračný
obraz Márie, namaľovaný podľa miestnej tradície evanjelistom Lukášom, som predsedal
krátkej liturgii požehnania nového organu. Vychádzajúc zo štruktúry tohto hudobného
nástroja, ktorý sa skladá z mnohých píšťal rôznej veľkosti, ale všetkých spoločne
zladených, som prítomným pripomenul potrebu, že rôzne úrady, dary a charizmy sa v
cirkevnom spoločenstve všetky zbiehajú pod vedením Ducha Svätého a tak vytvárajú jedinú
harmóniu chvál Bohu a lásky k bratom. Poslednou etapou, vo štvrtok 14. septembra,
bolo mesto Freising. K nemu cítim osobitný vzťah, pretože práve v jeho katedrále,
zasvätenej Najsvätejšej Panne Márii a svätému Korbiniánovi – evanjelizátorovi Bavorska,
som bol vysvätený za kňaza. A práve v Dóme sa uskutočnilo posledné stretnutie a to
s kňazmi a stálymi diakonmi. Opätovne som prežil dojatie mojej kňazskej vysviacky
a prítomným pripomenul povinnosť spolupracovať s Pánom pri vzbudzovaní nových povolaní
pre „žatvu“, ktorá je aj v súčasnosti „veľká“ a vyzval som ich, aby budovali vnútorný
život ako pastoračnú prioritu a tak nestratili kontakt s Kristom, ktorý je zdrojom
radosti v každodenných námahách služby.
Počas rozlúčkovej slávnosti, keď som
ešte raz poďakoval všetkým, ktorí spolupracovali na realizácii návštevy, som opätovne
zdôraznil jej hlavný cieľ: ponúknuť mojim spolurodákom večné pravdy evanjelia a utvrdiť
veriacich v odovzdanosti Kristovi, vtelenému Božiemu Synovi, ktorý za nás zomrel a
vstal zmŕtvych. Nech nám Mária, Matka Cirkvi pomôže otvoriť srdce a myseľ tomu, ktorý
je „cestou, pravdou a životom“ (Jn 14, 16). Za to som sa modlil a vás všetkých,
drahí bratia a sestry pozývam, aby ste pokračovali v modlitbe. Ďakujem vám za lásku,
s ktorou ma sprevádzate v mojej každodennej službe pastiera.“
Na generálnej
audiencii boli prítomní aj pútnici zo Slovenska, Svätý Otec im adresoval tento pozdrav:
„S láskou vítam žiakov a pedagógov Cirkevnej školy svätého Vincenta z Levíc ako
aj pútnikov zo Spiša. Milí mladí, bratia a sestry, prajem vám, aby vaša púť do Ríma
bola pre každého z vás posilou vo viere. Rád vás žehnám. Pochválený buď Ježiš Kristus!“ Po
modlitbe Pána udelil Benedikt XVI. všetkým apoštolské požehnanie.