Príhovor Svätého Otca k moslimským veriacim

Kolín nad Rýnom (20. augusta 2005, RV) - Pápež Benedikt XVI. sa počas svojej návštevy v nemeckom Kolíne stretol v auguste minulého roka pri príležitosti Svetových dní mládeže s moslimskými veriacimi. Prinášame vám text v plnom znení.

Drahí moslimskí priatelia,

mám veľkú radosť z toho, že sa s vami stretávam a môžem vás pozdraviť. Som tu, aby som sa stretol s mladými, ktorí prišli z každej časti Európy a sveta. Mladí sú budúcnosťou ľudstva a nádejou národov. Môj milovaný predchodca, pápež Ján Pavol II., v jeden deň povedal mladým moslimom zhromaždeným na štadióne v Casablanke (Maroko): „Mladí môžu vybudovať lepšiu budúcnosť, ak svoju vieru založia na Bohu a budú sa snažiť budovať tento nový svet podľa Božieho plánu, s múdrosťou a dôverou“ (Insegnamenti, VIII/2, 1985. str. 500). A práve s týmto pohľadom sa obraciam na vás, drahí moslimskí priatelia, aby som sa s vami podelil o svoju nádej a vyjadril vám aj svoje znepokojenie v týchto osobitne ťažkých chvíľach našej histórie.

Som si istý, že tlmočím aj vaše myšlienky, keď chcem zvýrazniť medzi obavami tú, ktorá sa rodí zo zistenia šíriaceho sa fenoménu terorizmu. V rôznych častiach sveta sa neustále opakujú teroristické akcie, ktoré rozsievajú smrť i skazu a mnohých našich bratov a sestry privádzajú k plaču a zúfalstvu. Pôvodcovia a programátori týchto atentátov ukazujú, že chcú otráviť naše vzťahy, používajúc všetky prostriedky, aj náboženstvo, aby sa postavili proti akémukoľvek úsiliu mierového, verného a pokojného spolunažívania. Terorizmus, akejkoľvek je povahy, je perverzným a krutým rozhodnutím, ktoré šliape po neporušiteľnom práve na život a podkopáva samotné základy každého kultúrneho spolunažívania. Ak dokážeme spoločne vykoreniť zo sŕdc pocity nenávisti, zamedziť každej forme netolerancie a postaviť sa proti akémukoľvek prejavu násilia, zabrzdíme vlnu krutého fanatizmu, ktorý vystavuje nebezpečenstvu životy mnohých osôb a je prekážkou napredovania pokoja vo svete. Táto úloha je veľmi ťažká, ale nie nemožná. Veriaci totiž vie, že môže počítať, napriek svojej krehkosti, s duchovnou silou modlitby.

Drahí priatelia, som hlboko presvedčený, že musíme, bez toho, aby sme podľahli negatívnym tlakom prostredia, vyzdvihnúť hodnoty vzájomného rešpektu, solidarity a pokoja. Život každej ľudskej bytosti je posvätný, ako pre kresťanov, tak aj pre moslimov. Máme veľký priestor, na ktorom sa môžeme cítiť zjednotení v službe základných morálnych hodnôt. Dôstojnosť osoby a obrana práv, ktoré z tejto dôstojnosti pramenia musia tvoriť cieľ každého sociálneho projektu a každého úsilia, aby sa on uskutočnil. To je posolstvo, ktoré svedomie nezameniteľným spôsobom, poníženým, ale jasným, neustále opakuje. Ide o posolstvo, ktoré je potrebné počúvať a nechať počúvať. Ak sa totiž uhasí jeho echo v srdciach, svet by bol vystavený temnote nového barbarstva. Iba uznaním osoby ako centra môžeme nájsť spoločný základ k porozumeniu a prekonať prípadné kultúrne protirečenia a eliminovať prudkú silu ideológií.

Pri poslednom stretnutí, ktoré sa konalo v apríli s predstaviteľmi Cirkví a Kresťanských komunít a zástupcami rozličných náboženských tradícií som uistil, že „Cirkev chce pokračovať v budovaní mostov priateľstva s nasledovníkmi všetkých náboženstiev, aby sa hľadalo pravé dobro každej osoby a spoločnosti ako celku“ (L ´Osservatore Romano, 25. apríl 2005, s. 4). Posledné udalosti nás učia, že vzťahy medzi kresťanmi a moslimmi neboli vždy poznačené vzájomným rešpektom a porozumením. Aké množstvo strán, popísaných bojmi, zaznamenáva história, akoby vojny, ktoré boli z oboch strán vedené v mene Boha; akoby boje a zabíjanie nepriateľa by mohli byť pre Neho potešením. Súhrn týchto smutných udalostí by nás malo naplniť hanbou, pretože tiež veľmi dobre vieme, aké ohavnosti boli spáchané v mene náboženstva. Lekcie z minulosti nám musia pomôcť vyhnúť sa opakovaniu rovnakých chýb. Musíme hľadať cesty obnovy a učiť sa žiť vo vzájomnom rešpektovaní identity toho druhého. Obrana náboženskej slobody v tomto zmysle, je neustálym imperatívom a rešpekt k menšinám je jasným znakom pravej civilizácie.
V tomto ohľade je vždy správne pripomínať, čo otcovia II. Vatikánskeho koncilu povedali o vzťahoch s moslimmi:

„Cirkev sa s úctou díva i na moslimov, ktorí sa klaňajú jedinému, živému, jestvujúcemu, milosrdnému a všemohúcemu Bohu, Stvoriteľovi neba i zeme, ktorý prehovoril k ľuďom. Jeho ustanoveniam, a to aj skrytým, usilujú sa podrobiť z celého srdca, ako sa podriadil Bohu Abrahám, na ktorého sa islamská viera rada odvoláva...
Ak v priebehu vekov vznikli medzi kresťanmi a moslimmi mnohé rozbroje a nepriateľstvá, tento svätý cirkevný snem vyzýva všetkých, aby zabudli na to, čo bolo, a pestovali úprimné vzájomné porozumenie a spoločne chránili a zveľaďovali u všetkých ľudí sociálnu spravodlivosť, mravné hodnoty, mier a slobodu.“ (Vyhlásenie Nostra Aetate, č. 3)

Vy, moji vážení priatelia reprezentujúci niektoré moslimské komunity tejto krajiny, v ktorej som sa narodil, kde som študoval a kde som prežil dobrú časť svojho života. Toto je dôvod, prečo som sa s vami chcel stretnúť. Vy vediete moslimských veriacich a učíte ich pravdám moslimskej viery. Učenie je nástroj, ktorým sa dajú odovzdávať myšlienky a presvedčenia. V intelektuálnom vzdelávaní sú slová vysoko účinné. Vy preto máte veľkú zodpovednosť za formáciu mladej generácie. Ako kresťania a moslimmi, musíme sa postaviť tvárou v tvár rozličným výzvam dneška. Tu nie je priestor pre apatiu a nečinnosť a ešte menej pre čiastočnosť a náboženský fundamentalizmus. Nesmieme sa poddať strachu alebo pesimizmu. Radšej musíme pestovať optimizmus a nádej. Medzináboženský a medzikultúrny dialóg medzi kresťanmi a moslimmi, nemôže byť zredukovaný iba na niečo, čo je navyše. V skutočnosti je to životná nevyhnutnosť, na ktorej vo veľkej miere záleží naša budúcnosť. V Kolíne sú teraz mladí ľudia z rozličných častí sveta, ako žijúci svedkovia solidarity, bratstva a lásky. Oni sú prvým ovocím nového brieždenia pre ľudstvo. Z celého srdca sa modlím, drahí moslimskí priatelia, aby vás milostivý a milosrdný Boh ochraňoval, požehnával a vždy osvecoval. Nech Boh pokoja pozdvihne naše srdcia, živí našu nádej a vedie naše kroky na cestách tohto sveta.