Slovo pre chorých: Povedať Bohu svoje "fiat"

Drahý brat, sestra! Uplynulý piatok sme si pripomenuli slávnosť Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Myslím, že je vhodné, aby sme pri tejto príležitosti upriamili svoj zrak práve na Máriu, ktorá bezpochyby zohrala veľmi dôležitú úlohu v živote svojho Syna Ježiša, nevynímajúc zvlášť aspekt utrpenia a smrti na kríži. Tak ako v živote Syna, aj v živote Slovenského národa, samozrejme veriaceho zaujíma Mária nezastupiteľné miesto. Pokiaľ by som išla ešte ďalej a vzala do úvahy tvoj osobný život, ktorý je poznačený bolesťou, nebojím sa povedať, že nik iný ako práve Mária, ktorá prežila každú bolesť v plnosti ti neporozumie lepšie. Tak teda poď, uvažujme spolu o jej prínose pre každý ľudský život.

Mama, kratučké slovíčko znamenajúce tak veľa. Každý, kto pri akejkoľvek príležitosti vysloví toto slovo, automaticky sa to spojí so životom, s jeho darovaním. Z uvedeného teda plynie, že matkou sa stáva každá žena, ktorá je darkyňou života. Povolanie materstva je náročným a zodpovedným poslaním.

Teda aj ono Máriino Fiat - staň sa, nebolo len akýmsi banálnym súhlasom s obyčajnou vecou. Ak Mária súhlasila s vôľou Boha, ktorá sa prejavila v jej živote, tak nielen že súhlasila s tým, že sa stane Matkou Krista, ale svoj súhlas dala každej udalosti, ktorá so životom súvisí. Možno povedať, že svojim veľkodušným áno, Mária dáva súhlas radosti, bolesti, smútku, či každému okamihu, ktorý je a bude neoddeliteľnou súčasťou jej života. Nemožno zabudnúť na fakt, že Máriin súhlas s vôľou Boha, má dosah na celé ľudstvo. Teda, to že Mária súhlasí, má podstatný vplyv aj na tvoj život. Mária prijíma vôľu Boha, aby si aj ty mohol žiť zmysluplný život, skutočne so všetkým tým, čo k nemu patrí a teda a predovšetkým, aby si sa mohol vyrovnať s faktom utrpenia a bolesti, ktoré znášaš možno celkom krátko, alebo snáď dlhodobo, ako kríž na svojich pleciach. Si na krížovej ceste, na ktorú si bol pozvaný. Kdesi v hĺbke svojho vnútra cítiš obavy a strach, že túto cestu nezvládneš? Zlyhanie ľudskej prirodzenosti na tejto náročnej ceste je niečo úplne normálne. S tvojou slabosťou ráta aj Ježiš, ktorý spolu so svojou Matkou prešiel touto cestou, mal na nej oveľa zložitejšie a drsnejšie podmienky. Myslím, že tie by nezvládol nik z ľudí. Práve preto hovoríme, že Ježiš a Mária prežili utrpenie v plnosti.

Preto ťa chcem povzbudiť k tomu, aby si pri náročných chvíľach spojených s utrpením mal pred svojim zrakom vzor Márie, ktorá neodmietla pozvanie na túto cestu a mlčiac sprevádzala svojho Syna, ktorého milovala. Tak ako vedela o skutočnosti, že Ježiš znáša neľudské utrpenie práve preto, aby splnil vôľu Otca a zachránil človeka, tak vie o každej tvojej bolesti, ktorá neraz ťažko dolieha na tvoje plecia. Pri sprevádzaní Ježiša Mária trpela a mlčala. Ťažké momenty úzko súvisiace s obetou vlastného života musel Ježiš zvládnuť celkom sám... Kde bolo možné prijať pomoc, tam ju neodmietol a prijal ju... Veď si len spomeň, pomoc Šimona z Cyrény a láskavý skutok Veroniky, ktorý nezostáva bez odmeny... Tak nejako podobne je to aj v tvojom živote, sú chvíle, kde je na mieste zdieľanie a pomoc, ale sú situácie, pred ktoré sa musíš postaviť sám, tí ktorí sú v tvojej blízkosti sa možno v mlčaní a so súcitom prizerajú, ale obrazne povedané, toto je tvoja parketa, ktorej rozumieš len ty sám. Nech je to akokoľvek náročné, vždy je potrebné, aby si zostal na ceste. Ona je totiž úsekom, kde najčastejšie dochádza k stretnutiam. V tomto prípade ide o stretnutie ľudského utrpenia s milosťou Boha. Spomínanej milosti sa ti môže dostať aj rukami Márie, ktorá má veľmi blízko k Ježišovi a môže Ho prosiť o čokoľvek. Niekedy stačí tak málo! V dôvere dieťaťa prísť k Matke. Ona je tá, ktorá nikdy neodmietne svoje dieťa a snaží sa mu vo všetkom vyhovieť. Samozrejme za predpokladu, že je to v súlade s Božou vôľou.

Spomeniem ešte veľmi dôležitý moment, o ktorom pojednáva Jánovo evanjelium. Ide o atmosféru pod krížom, keď Ježiš zveruje učeníkovi, ktorého miloval svoju Matku slovami: Žena, hľa tvoj syn a učeníkovi povedal: Hľa, tvoja Matka. Z úst Ježiša môže vyznieť slovo žena veľmi tvrdo, ale predsa možno vidieť úžasnú logiku Boha, ktorému ani v tých najzložitejších okamihoch, bezprostredne pred smrťou nechýba láska. Áno, Ježiš sa zrieka matky v prospech učeníka, ktorého miloval a tu je na mieste otázka: Nemôžeš byť na mieste toho, koho Ježiš miluje aj ty sám? Ak sa nad tým zamyslíš, tak potom nutne musíš dospieť k presvedčeniu, že to, čo sa odohralo na Kalvárii má hodnotu perly aj pre tvoje osobné prežívanie. Ježiš ti daruje Matku a tá zas môže dať zmysel aj tvojej osobnej kalvárii, na vrchole ktorej nikdy nesmie chýbať láska.

Brat, sestra, želám ti, aby si nikdy neprestal mať radosť z toho, že si synom, dcérou, tej prirodzenej matky, ktorá ti dala život a mala vždy dosť síl a odvahy zvládnuť tvoju bolesť, tvoje utrpenie – obetovala sa preto, aby si mohol žiť. Napriek stavu v dôstojných podmienkach. Ak je to možné, vyspievaj svoj vlastný magnifikát srdca za všetko, čo nezaslúžene prijímaš z Božích dlaní aj rukami Márie, ktorá si Ťa ako svoje dieťa uchráni...

Velebí moja duša Pána, že ma obdaril milosťou života. Povolal ma na cestu, kde takmer vždy dochádza k stretnutiam. Aj keď ide o stretnutie bolesti a utrpenia s milosťou, predsa to môže mať zmysel. Preto, nech mi nikdy nechýba láska, ktorá dokáže veľa...

Ivana Mochorovská