Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána

Vatikán (3. septembra, RV) - Pápež Benedikt XVI. sa dnes napoludnie spolu s veriacimi pomodlil mariánsku modlitbu Anjel Pána zo svojho letného sídla v Castel Gandolfo. Pred ňou sa im prihovoril týmito slovami:

„Drahí bratia a sestry, podľa rímskeho kalendára si dnes, 3. septembra, pripomíname sviatok svätého Gregora Veľkého, pápeža a učiteľa Cirkvi (540-604). Jeho jedinečná osobnosť, povedal by som takmer výnimočná, je príkladom, ktorý je možné ukázať pastierom Cirkvi, aj verejným činiteľom: najskôr bol skutočne prefektom a neskôr rímskym biskupom. Ako cisársky funkcionár sa vyznačoval administratívnymi schopnosťami a morálnou bezúhonnosťou, takže už vo veku tridsiatich rokov na seba zobral bremeno mestského prefekta (Praefectus Urbis). V jeho vnútri však dozrievala túžba po mníšskom živote, ktorú nasledoval v roku 574, po smrti svojho otca. Benediktínska regula sa napokon stala nosným pilierom jeho existencie. Aj keď bol vyslaný pápežom ako jeho zástupca k cisárovi z východu, udržal si jednoduchý a chudobný mníšsky štýl života.

Po návrate do Ríma, hoci žil v kláštore, úzko spolupracoval s pápežom Pelágiom II. Po jeho smrti na následky morovej epidémie bol Gregor všetkými vítaný ako jeho nástupca. Snažil sa akýmkoľvek spôsobom vyhnúť sa tejto nominácii, ale musel sa napokon podrobiť a opustiac s ťažkým srdcom kláštor sa začal venovať spoločenstvu. Bol si vedomý toho, že musí plniť povinnosti a byť jednoducho “služobníkom Božích služobníkov”. “Nie je naozaj pokorný ten – napísal – kto chápe povinnosť byť vodcom ostatných z Božej vôle a predsa opovrhne touto autoritou. Ak sa naopak podriadi Božiemu rozhodnutiu a zanechá neresť tvrdohlavosti a predíde ju darmi, ktorými môže prospieť ostatným, keď mu je uložená najvyššia hodnosť vedenia duší, aj keby srdcom chcel od nej uniknúť, napriek tejto túžbe musí poslúchnuť.” (Regola pastorale, I,6). S prorockou prezieravosťou Gregor vytušil, že nová civilizácia sa rodí zo stretnutia rímskeho dedičstva s takzvanými „barbarskými“ národmi, vďaka ich schopnosti pre spolužitie a morálnej sile, vlastnej kresťanstvu. Mníšstvo sa tak zjavilo ako bohatstvo nielen pre Cirkev, ale aj pre celú spoločnosť.

Aj napriek chabému zdraviu, avšak pre silný morálny charakter, svätý Gregor Veľký je známy svojou intenzívnou pastoračnou a občianskou činnosťou. Zanechal nám bohatú korešpondenciu, úžasné homílie, slávny komentár ku knihe Jób a spisy o živote svätého Benedikta. Okrem iného aj mnohé liturgické texty, preslávené reformou spevu, ktorý práve po ňom nesie názov „gregoriánsky“. K jeho najslávnejším dielam zaiste patrí „Pastoračná regula“, ktorá pre klérus mala tú istú dôležitosť, akú mala „Regula“ svätého Benedikta pre stredovekých mníchov. Život pastiera duší musí byť vyrovnanou syntézou kontemplácie a činnosti a musí byť oživovaný láskou, ktorá dosahuje vysoké končiare, keď sa milosrdne skláňa k hlbokej biede iných. Schopnosť znížiť sa k biede iných je mierou sily, ktorá nás dvíha k výšinám (II, 5). Týmto učením, ktoré ostáva vždy aktuálne, sa nechali inšpirovať aj otcovia II. Vatikánskeho koncilu pri načrtnutí obrazu pastiera našich čias. Prosme Pannu Máriu, aby príklad a učenie svätého Gregora Veľkého nasledovali pastieri Cirkvi a tiež zodpovední občianskych inštitúcií."

- ls, dj -