Vatikán (1. septembra, RV) - Svätý Otec dnes, 1. septembra, navštívil svätyňu
v mestečku Manoppello v talianskom regióne Abruzzo. Svätyňa, ktorú spravuje rehoľa
menších bratov kapucínov, je známa vzácnou starodávnou relikvou – plátenou šatkou,
na ktorej je podľa tradície zobrazená Svätá Tvár. Zvláštnosťou obrazu opuchnutej mužskej
tváre s dlhšími vlasmi a bradou je, že na ňom nie sú žiadne stopy po farbive. Aj podľa
názoru odborníkov obraz na šatke hnedastej farby s rozmermi 17 x 24 cm nebol namaľovaný
ľudskou rukou, ani vytlačený. Relikvia, v Taliansku nazývaná “Volto Santo” či „Veronikina
šatka“, má dlhú históriu. Vatikánsky rozhlas v tejto súvislosti oslovil jezuitského
pátra Heinricha Pfeifera, ktorý obraz skúmal od roku 1986. Opýtali sme sa, odkedy
sa táto relikvia nachádza v Manoppelle a prečo práve na tomto mieste:
„Je
potrebné vedieť, že Manoppello je jedno z najskrytejších mestečiek v Abbruzze. Keď
sa v Manoppelle objavil obraz, sanktuárium bolo nové, postavené pre bratov kapucínov
a nachádzalo sa v lese, ale nevieme presne, kedy sa tu obraz objavil. Kapucíni napísali
historický záznam, ale zdá sa, že viac preto, aby zmietli stopy, než preto, aby povedali
pravdu. Objavenie obrazu datovali do roku 1506 ale tento termín je prakticky nemožný
z mnohých dôvodov. Predovšetkým preto, že taká vzácna vec ako tá z Manoppella, mohla
byť iba Veronikina šatka z Ríma, ktorá zmizla – a o tom sa veľa hovorilo – počas plienenia
Ríma. Ten, kto ju ukradol, bol istotne jeden zo šľachticov a nevedel, čo si s ňou
počať a teda ju na dlhý čas schoval. Pápež Urban VIII. v rámci azda príliš drastického
opatrenia chcel, aby všetky Veronikine šatky boli odovzdané, akiste preto, aby sa
zničili. Malo sa to stať v rokoch 1630-1638, takže vtedy sa muselo urobiť niečo pre
záchranu tohto obrazu. Napokon mohla byť šatka odovzdaná kapucínom a tak vzniká legenda,
aby sa mohlo povedať: “Toto nemôže byť Veronikina šatka, ani jej kópia a preto nemala
byť odovzdaná pápežovi”. Ale táto skutočnosť bola zverejnená až po smrti pápeža v
roku 1646.“ Výskumy jezuitského pátra Heinricha Pfeifera viedli k hypotéze,
že tvár na šatke je v dokonalej zhode s tvárou na Turínskom plátne. Spolu s ním bola
spočiatku aj uchovávaná.
Pápež Benedikt XVI. priletel do Manoppella vrtuľníkom
z Castel Gandolfa a jeho návšteva mala charakter súkromnej púte. Po prílete ho privítali
miestni občianski predstavitelia, arcibiskup z Chieti - Vasto Mons. Bruno Forte spolu
s ďalšími biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi a veriacimi. O 10. hodine predpoludním bola
na programe adorácia najsvätejšej sviatosti, poklona relikvii „Svätej tváre“ a nasledoval
príhovor Svätého Otca:
„Drahí kňazi, pastieri Kristovho stáda, ak vo vás
ostáva vtlačená svätosť jeho Tváre, nemajte strach, aj veriaci, zverení do vašej opatery
tým budú preniknutí a premenení. A vy, seminaristi, ktorí sa pripravujete na to, aby
ste sa stali vodcami, zodpovednými za kresťanský ľud, nenechajte sa priťahovať ničím
iným, ako Ježišom a túžbou slúžiť svojej Cirkvi. Rovnako by som chcel povedať vám,
rehoľníci a rehoľníčky, aby každá vaša aktivita bola viditeľným odrazom dobroty a
Božieho milosrdenstva. “Tvoju tvár, Pane, hľadám”: Hľadanie Ježišovej tváre musí byť
túžbou všetkých nás kresťanov, sme skutočne “generáciou”, ktorá v tomto čase hľadá
jeho tvár, tvár “Boha Jakubovho”. Keď vytrváme v hľadaní Pánovej tváre, na konci nášho
pozemského putovania bude On, Ježiš, naša večná radosť, naša odmena a sláva naveky:
Sis Jesu nostrum gaudium,/qui es futurus praemium:/sit nostra in te gloria,/per cuncta
sempre specula.“
Svätý Otec svoj príhovor ukončil starozákonnými slovami
požehnania: “Nech ťa žehná Pán a nech ťa chráni! Nech ti Pán ukáže jasnú tvár
a nech ti je milostivý! Nech Pán obráti svoju tvár k tebe a daruje ti pokoj!”
(por. Nm 6, 24 – 26). Po skončení príhovoru Benedikt XVI. udelil prítomným apoštolské
požehnanie. Po ňom sa na chvíľu zastavil v kláštore kapucínov a o 11:30 odletel vrtuľníkom
späť do letného sídla v Castel Gandolfo.