Cirkev a svet: Realita kresťanskej menšiny v moslimskom Somálsku

Jeden z najchudobnejších štátov sveta, často sužovaný hladomorom, vo veľkej miere odkázaný na potravinovú pomoc zo zahraničia – to sú najčastejšie charakteristiky Somálska, krajiny, kde sa priemerný vek obyvateľov pohybuje iba okolo 48 rokov. Somálsko leží v najvýchodnejšej časti afrického kontinentu, na Somálskom poloostrove, ktorému sa zvykne hovoriť aj „africký roh,“ a to pre jeho tvar, pripomínajúci roh nosorožca. K tomuto teritóriu patria okrem Somálska aj Eritrea a Džibuti. Somálsko na juhu hraničí s Keňou, na západe s Etiópiou. Jeho severnú hranicu obmýva Adenský záliv a východnú Indický oceán.

Nepokojná politická situácia

Krajina, ktorá v roku 1960 vyhlásila svoju nezávislosť od Veľkej Británie a Talianska, už pätnásť rokov nemá žiadnu skutočne fungujúcu ústrednú vládu. Štát tam fakticky neexistuje, celé územie je roztrieštené na niekoľko regiónov, ovládaných rôznymi kmeňovými klanmi, a na samozvaný štát Somaliland na severe krajiny, ktorý však nie je medzinárodne uznaný. Od augusta roku 2000 krajinu okrem odtrhnutého Somalilandu provizórne riadi tzv. Prechodná federálna vláda, za ktorej predsedu bol v roku 2004 v hlavnom meste Kene Nairobi zvolený Abdullah Yusuf Ahmed.

Dočasná somálska vláda, ktorú podporuje OSN, bola predčasom nútená stiahnuť sa do azylu do mesta Baidoa, ležiaceho asi 150 km na sever od hlavného mesta Mogadišo. Mogadišo bolo totiž v uplynulých mesiacoch dejiskom ťažkých bojov, pri ktorých prišlo o život niekoľko stoviek ľudí, prevažne civilistov. Kontrolu nad Mogadišom ako aj nad ďalšími časťami krajiny, najmä na juhu, majú v tomto čase vo svojich rukách príslušníci extrémistickej moslimskej strany, ktorá si hovorí „Únia islamských súdov“ (Union of Islamic courts) a je podozrievaná z prepojenia na teroristickú sieť Al-Káida. Jej cieľom je nastoliť na ovládnutom somálskom území prísny islamský zákon šaríja, podľa ktorého sa napr. cudzoložstvo trestá ukameňovaním a za odpadlíctvo od islamu je trest smrti.

Keď sa pred týždňom objavila správa o tom, že do Baidoy vstúpili etiópske vojenské jednotky s cieľom ochrániť dočasnú somálsku vládu, islamskí extrémisti vyhlásili, že sú pripravení viesť svätú vojnu proti Etiópii. Tento stav je výzvou nielen pre dočasnú vládu, ale vyžaduje si aj zásah medzinárodného spoločenstva, myslí si páter Giulio Albanese, zakladateľ misionárskej tlačovej agentúry MISNA: „Situáciu v Somálsku, od roku 1991, teda od zvrhnutia režimu bývalého prezidenta Saida Barreho stále charakterizuje stav anarchie. Rôzne nepokoje v krajine počas tohto obdobia si dodnes vyžiadali státisíce mŕtvych. Okrem toho, nie je to poprvýkrát, čo sa hovorí o nastolení islamského zákona šaríja. Preto je dôležité, aby medzinárodné spoločenstvo urobilo všetko pre to, aby sa k moci opäť dostala prechodná vláda Abdullaha Yusufa. Silný sprostredkovateľ je veľmi dôležitý. V týchto chvíľach medzinárodné spoločenstvo nesmie opustiť Somálsko, pretože, skutočne, v hre je osud mnohých ľudí, ktorí to, úprimne povedané, nezvládnu sami.“

Kresťania v ilegalite

Realitu kresťanov v krajine, akou je Somálsko, kde viac ako 98 percent obyvateľstva vyznáva islam, popísal páter Albanese z agentúry MISNA takto: „Zaiste, kresťania v Somálsku sú prítomní, ale žijú v podmienkach, ktoré ich nútia ukrývať sa. Keď som bol v Somálsku, stalo sa mi, že som stretol kresťanov. Ale, prirodzene, všetci si dávali dobrý pozor, aby na verejnosti nepovedali, že sú kresťania: dobre vedeli, že potom by ich extrémisti zlikvidovali. Teda, povedal by som, že prítomnosť cirkvi v Somálsku je poznačená mučeníctvom. O tom niet pochýb.“

Oficiálne štatistiky hovoria o tom, že dnes žije v Somálsku iba niekoľko desiatok katolíkov. Krajina má iba jedinú katolícku diecézu – Mogadišo, zriadenú v roku 1975, a aj tá je dlhodobo bez biskupa. Podľa údajov nemeckej organizácie Netzwerk Afrika v krajine pôsobí iba jediný diecézny kňaz a štyri rehoľné sestry. Somálsko nemá žiadnych seminaristov ani katechétov. V krajine sú prítomné aj veľmi malé komunity pravoslávnych veriacich a protestantov.

Evanjelium sa v Somálsku zakorenilo vďaka františkánskym misiám ako aj misiám evanjelikov a anglikánov. Po období rozkvetu sa kresťanská komunita v Somálsku výrazne zredukovala počas krvavého prenasledovania za vlády už spomínaného komunistického diktátora Saida Barreho v rokoch 1969 až 1991. V tomto období bola v Somálsku zakázaná akákoľvek misionárska činnosť, boli zničené stovky kostolov. Po páde režimu Barreho nová ústava krajiny proklamovala o. i. aj náboženskú slobodu. Kresťania v somálskej spoločnosti však mali naďalej neľahké postavenie, napr. mali veľký problém nájsť si prácu: mnohí preto emigrovali do zahraničia – najmä do Talianska alebo do Spojených štátov amerických. Ani dnes, zoči-voči moslimskej väčšine, situácia kresťanov v Somálsku nie je o nič lepšia. Svedčí o tom napr. nedávny výrok jedného z ideológov spomínanej extrémistickej únie islamských súdov, ktorý vyhlásil, že „v Somálsku nie sú kresťania, iba odpadlíci,“ pričom dodal, „moslim sa nemôže stať kresťanom, iba odpadlíkom“.

 
Nedostatok škôl i nemocníc

Somálsko, ktoré má v súčasnosti okolo 10 miliónov obyvateľov, sužujú okrem pretrvávajúcej anarchie aj časté suchá a v dôsledku toho nedostatok pitnej vody a potravín. Navyše, pobrežné oblasti krajiny v decembri 2004 zasiahli prílivové vlny tsunami, ktoré si podľa oficiálnych údajov vyžiadali najmenej 132 obetí. Na druhej strane však, v porovnaní s inými africkými krajinami, Somálsko zaznamenáva veľmi nízky počet osôb nakazených chorobou AIDS – iba približne 2 percentá obyvateľstva.

Ako v jednej z krajín s najnižšou úrovňou ľudského rozvoja v Somálsku nie sú takmer žiadne školy a funguje tam iba veľmi málo nemocníc, väčšinou ide o zariadenia zahraničných humanitárnych organizácií. Jednou z mimovládnych organizácií, ktoré pôsobia v Somálsku uprostred stáleho napätia a neistoty, je talianska asociácia, známa pod skratkou COSV, koordinujúca činnosť organizácií zameraných na dobrovoľnícku službu a pôsobiaca najmä v oblasti medzinárodnej solidarity a rozvojovej spolupráce. Aktivity, ktoré asociácia rozvíja v Somálsku, priblížila Vatikánskemu rozhlasu jej členka Novella Maifrediová: „Podporujeme dva projekty v oblasti zdravotníckej starostlivosti – jeden sa týka boja proti malárii a druhý boja proti tuberkulóze TBC – oba sa realizujú v nemocnici v meste Merka a tiež v dvoch ďalších mestách, ktoré sa volajú Brava a Coriole. ... Okrem toho podporujeme miestne občianske združenia a prednedávnom sme začali spolupracovať s jednou mimovládnou organizáciou na ďalšom projekte, tentokrát ide o rekonštrukciu vodovodu v už spomínanom meste Merka.“

Pomoc zo zaraničia

Projekty solidarity, najmä v zdravotníctve, majú pre Somálsko veľký význam: „Jedno zo zdravotníckych centier, ktorému pomáha naša organizácia, je podľa slov mnohých jedným z najlepších v Somálsku. Veľmi dôležitým faktom je ďalej podpora svetských škôl, pretože v nich je možné získať vzdelanie a výučbu, ktoré nie sú čisto islamské. A potom, je veľmi peknou skúsenosťou pracovať so somálskymi partnermi, pretože sú to oni, ktorí sa neskôr budú môcť naozaj uplatniť a pracovať pre vlastnú spoločnosť.“

Novella Mailfrediová je v Somálsku už dva mesiace. Nie je to však jej prvý pobyt, túto krajinu navštevuje ako dobrovoľníčka pravidelne, vždy na určité obdobie, už mnoho rokov. Čo zo somálskej reality ju doteraz najviac oslovilo? „Predovšetkým húževnatosť Somálčanov. Opäť som si ju mohla všimnúť počas týchto uplynulých dvoch mesiacov, uprostred takej ťažkej a veľmi napätej situácie, spojenej s bojmi, ktoré si vyžiadali mŕtvych a zranených. Tunajší ľudia majú vôľu nevzdávať sa a ísť dopredu, pokračovať v práci pre svoje spoločenstvo a vlastné obyvateľstvo, snažia sa žiť normálny život, pracovať pre mier, tak, aby ich deti mohli chodiť do školy, aby tu bol funkčný systém zdravotníctva, aby tu boli pracovné príležitosti. O to všetko sa snažia v tejto krajine, v ktorej už 15 rokov neexistujú stabilné miestne autority a tie, ktoré tu sú, majú negatívny vplyv na spoločnosť, pretože ju často iba trýznia. (...) Myslieť na Somálsko a uvažovať pritom nad tým, ako preň nejakým spôsobom dosiahnuť mier, sa často zdá byť naozaj utópiou. Ale keď tam potom človek istý čas žije, zistí, že možné sú aj maličkosti, a to je skutočne veľmi cenná skúsenosť.“

-mv -

(RV/Netzwerk Afrika/catholic-hierarchy.org)