Aj dnes, po 450 rokoch od smrti, sv. Ignác vyvoláva obdiv

31. júla 1556 o siedmej ráno, po ťažkej noci, zomrel v Ríme vo veku 65 rokov svätý Ignác z Loyoly. Spoločnosť Ježišova, založená pred 15-timi rokmi, tak stratila svojho zakladateľa, ktorého osoba vyvoláva ešte aj dnes po 450 rokoch od smrti obdiv, osobitne medzi mladými. Ako si vysvetliť tento fenomén? O odpoveď na túto a ďalšie otázky sme požiadali jezuitského pátra Edwarda Merciecu, riaditeľa Centra Ignaciánskej spirituality:

„Hovorí sa, že každých 500 rokov prichádza vo svete k paradigmatickým zmenám, krízam zaužívaných modelov s ktorými sa menia orientačné body, ktoré boli pevné a nemenné počas storočí: rodina, práca, štát atď. S týmito zmenami sa samozrejme mení aj to ako myslíme, či konáme. Svätý Ignác sa narodil a žil v dobách, keď tieto zmeny ľudstva boli veľmi podobné tým, ktoré sa dejú dnes. Je to čas v ktorom spolunažívajú, nie bez ťažkostí, dezorientácie tradičnej kultúry, modernej i postmodernej. Keď mal Ignác jeden rok, Krištof Kolumbus objavil Ameriku. Mikuláš Kopernik, astronóm a matematik a jeho súčasník, zmenil dovtedajší pohľad na vesmír a dokázal, že zem sa točí okolo svojej osi a zároveň obieha okolo slnka. Martin Luter zverejnil svojich 95 téz v roku 1517. Tie so sebou priniesli protestanskú reformu a rozdelenie Cirkvi. Ignác mal 25-26 rokov, keď sa v Loyole obrátil. V tomto ťažkom prechode, Ignácovej skúsenosti Boha, ktorú vložil do duchovných cvičení, je Pánova odpoveď sociálnej a cirkevnej kríze jeho doby. Ignácova spiritualita rozlišuje a zároveň je súhrnom. Bez toho, aby odmietla novú rodiacu sa kultúru, nás pozýva žiť tak, aby sme všetko prijali od Boha a nechali sa viesť jeho rukami.“

Ak by sme použili slovo „moderný“ v najširšom zmysle každodenného jazyka, môžeme povedať, že svätý Ignác je moderným svätcom?

„Ignácova spiritualita je určite existenciálna a to v zmysle, že je v pohotovosti pred tým, čo sa deje vo vnútri každého z nás, ako aj pred Božími znameniami i znameniami zlého ducha. Zároveň je to vtelená spiritualita, kde všetko to, čo je ľudské, všetko to čo drží človeka na nohách, všetko to, čo je krásne a každý dar, je prežívané, rozvíjané a používané na väčšiu česť a slávu Božiu, keďže my sme jeho nástrojmi a spolupracovníkmi. Ignácova spiritualita má aj mladícky vnútorný dynamizmus. Svätý z Loyoly vedel vo svojom živote veľa kráčať – viac ako 2 tisíc kilometrov, napriek tomu, že kríval po zranení v Pamplone – a tak sa otvoril novému a hľadal všetko to, čo ho privádzalo k Bohu a k budovaniu jeho kráľovstva. V každej chvíli svojho života dokázal vidieť, počúvať a vybrať si to, čo ho najviac zaujímalo a spojiť to v hlbokej osobnej syntéze, ktorá tvorila súčasť jeho spirituality. Hľadať, nachádzať, konať: jeho vnútorný mladícky dynamizmus dovolil, aby týmto spôsobom Boh pracoval v ňom.“

Aké posolstvo prinášajú svetu 21. storočia duchovné cvičenia, ktoré patria neodmysliteľne k postave a dedičstvu svätého Ignáca?

„Áno je to pravda, duchovné cvičenia sú neoddeliteľné od postavy svätého Ignáca. Každá spiritualita – alebo konkrétny spôsob žiť evanjelium – predpokladá životopis. V Ignácovom prípade sa to ukazuje s veľkou silou. Ide o Ignácovu charakteristiku: byť pozorný voči všetkému, čo sa deje vo vnútri a vysvetľovať to vo svetle Pána. Kniha duchovných cvičení je snahou o podelenie sa a ponúknutie ďalším možnosť prežiť osobnú skúsenosť s Bohom. Je to akoby sme povedali: „Pozrite sa, čo sa stalo mne. Tu máš nástroje na realizáciu toho, čo Boh chce, aby si zažil aj ty. Budeš to zažívať vždy osobným a neopakovateľným spôsobom. Ja ti teda odovzdávam spôsob a poriadok duchovných cvičení, všetko ostatné urobí Boh v dialógu a spoločenstve s tebou“. Skúsenosť Boha, ktorý s nami komunikuje; realita spásy prostredníctvom Ježiša, jeho Syna, ktorý sa stáva našim spoločníkom a pozýva nás do misie, sa realizuje tak, že zoberieme vážne, v každej chvíli ľudskú slobodu, očistenú a posilnenú vo vzťahu s Pánom. Toto všetko je veľmi aktuálne a spojené so smädom po duchovnosti, ktorý dnes vládne vo svete. Je to práve cesta skúsenosti zvnútra a nie vonkajší príkaz, ktorý nás privádza k vykonaniu veľkých diel."

Podľa vášho názoru, existujú nejaké aspekty svätého Ignáca, ktoré ešte dostatočne nepoznáme, a ktoré by mohli prispieť k vybudovaniu lepšieho sveta?

„Svet nie je výkladom, alebo múzeom, kde sa chodíme pozerať, ale laboratóriom v ktorom pracuje Boh a kde nás pozýva, aby sme ho sprevádzali, spolu s jeho Synom pri uskutočňovaní jeho úlohy. Pre Ignáca život nie je časom na nahromadenie zásluh a teda dosiahnutie nebeského raja, vyhnúc sa hriechu. Práve naopak, svet je privilegovaným miestom k hľadaniu, nachádzaniu a uskutočňovaniu toho, čo najviac slúži väčšej Božej sláve. On nás učí pozerať sa na svet očami Najsvätejšej Trojice. Svätý Ignác nepotláča napätia, ale začleňuje ich do duchovnej syntézy, do hlbšej akcie – kontemplácie, iniciatívy a osobnej kreativity, poslušnosti a spoločného projektu, intelektuálnej a profesionálnej prípravy, služby najchudobnejším a vytlačeným na okraj, inkulturácie a začlenenia sa na každom mieste. Toto všetko predpokladá mystické zjednotenie s Bohom a mystiku služby ľuďom. Duchovné rozlišovanie ľudí zrelej viery, ktorí sú schopní veľa milovať. Chcel by som skončiť dvoma veľkými ponaučeniami svätého Ignáca: „Nájsť Boha v každej veci a v každej veci nájsť Jeho“. A potom našu dušu neuspokojuje to, koľko toho vieme, ale vychutnávanie vnútorných vecí. V súčasnom svete, kde prevláda ničenie, útek od záväzkov a množstvo informácií bez komunikácie, svätý Ignác z Loyoly je pre nás výzvou, aby sme zobrali vážne Božie cesty vo svete“.

 
– lm –