Slovo pre chorých: Hodnota slova

Drahý brat, sestra! V týchto horúcich letných dňoch je celkom príjemné opäť sa stretnúť na vlnách rozhlasu a, obrazne povedané, osviežiť sa slovom, ktoré zohráva v každom medziľudskom vzťahu, v tom vzťahu, do ktorého vstupujeme, ktorý vytvárame podstatnú úlohu. Zo svojho denného prežívania vieš usúdiť ako dobre ti padne skutočnosť, keď ti ľudia v tvojom okolí adresujú slová povzbudenia. Práve o hodnote slova, o otvorenej komunikácii chcem v nasledujúcich chvíľach spolu s tebou uvažovať. Verím, že sa nám spoločnými silami podarí odhaliť hodnotu slova.

Keď si svojim narodením obohatil tento svet, snahou rodičov bolo okrem iného aj to, aby ťa naučili rozprávať. Táto úprimná snaha rodičov sa prejavovala aj v tom, že ťa neustále vyzývali k tomu, aby si prehovoril, alebo aby si po nich zopakoval jednotlivé slová... Táto snaha je niečo úplne normálne. Odráža tú skutočnosť, aký veľmi dôležitý pre život človeka je dar reči. Reč - teda slovo je niečo, čo ti otvorí nové obzory poznania. Slovo a otvorená komunikácia zohráva veľkú rolu aj pri prežívaní tvojho utrpenia. Sama si nedokážem predstaviť situáciu, že by si vo svojom neľahkom položení nemohol rôznymi spôsobmi vyjadriť, čo cítiš, ako sa vyrovnávaš so situáciou, v ktorej sa momentálne nachádzaš. Slovo a otvorená komunikácia ti spôsobia úľavu. V krátkom čase zistíš, že je ti akosi ľahšie, keď sa nájde ktosi, kto má svojim spôsobom účasť na tvojom kríži, na tvojej bolesti.

Je to naozaj tak, slovo ako také má svoju silu a originálnosť. Presne tak, ako môže slovo uzdraviť a v istom zmysle aj oslobodiť od rôznych problémov a ťažkostí, práve tak má v sebe aj schopnosť zraniť človeka. Preto je veľmi podstatné, aby si ten, kto rozpráva, teda narába so slovom, vedel vždy dobre zvážiť každé slovo a každú vetu, ktorú vysloví. Zvlášť vo vzťahu k tomu, s kým rozhovor vedieme.

Ponúknem ti dve celkom odlišné situácie, v ktorých budeš mať možnosť porovnať vplyv slova a komunikácie na tých, ktorí vo svojom živote prežívajú rôzne formy utrpenia a choroby. Predstav si, že s tebou rozpráva niekto, pre koho bolesť a utrpenie nie je celkom príjemné, ba dokonca je to ktosi, kto by ťa ako bytosť považoval za niekoho, kto žije úplne zbytočne...

Určite sa ti už stalo, že ti niekto otvorene povedal, že si chudák, u ktorého je každá snaha, každé úsilie niečo dokázať úplne zbytočné. Okrem tejto skutočnosti si sa dozvedel ešte mnoho iných vecí, ktoré zranili tvoju dušu a snáď ťa naplnili smútkom a nepokojom. Takáto komunikácia naozaj nevedie k ničomu a nemá svoj cieľ. O koľko hodnotnejší je rozhovor s človekom, ktorý ťa dokáže vnímať takého, aký naozaj si. V plnej miere akceptuje tvoj stav, tvoju momentálnu situáciu, v ktorej sa nachádzaš. Napriek všetkému však hľadá spôsob, ako ti uľahčiť položenie, ako ťa povzbudiť do ďalších dní, ktoré máš ešte pred sebou. Chvíle s takýmto človekom sú vzácnosťou a požehnaním pre tvoj život. Takáto otvorená komunikácia a zároveň počúvanie toho druhého, s kým v rozhovore tvoríš vzťah, bezpochyby vnesie do tvojho vnútra pokoj a tak veľmi potrebné svetlo nádeje.

Každý človek, ktorý prežíva nejaké utrpenie, alebo bolesť, sa nachádza vo svojom svete, ktorý sa v mnohom líši od sveta relatívne zdravých ľudí, zvlášť mnohými obmedzeniami, ktoré sú pre relatívne zdravého človeka často veľkou neznámou. Trpiaci človek z času na čas potrebuje súcit, ale nepotrebuje ľútosť, ktorá by ho v istom zmysle rozmaznávala. Typickou črtou človeka, ktorý trpí nejakým postihnutím je snaha niečo dokázať, mať pocit užitočnosti pre svoje okolie. Spomínané sa iste podarí dosiahnuť za predpokladu, že budeš mať snahu vstupovať do vzťahu, ktorý bude naplnený porozumením, empatiou, jednoducho ochotou niesť navzájom svoje bremená... Je to práve zdravý vzťah, ktorý posúva aj teba. Mám tu na mysli istý posun od uzavretosti k otvorenosti. Od smútku k radosti. Od zúfalstva k nádeji.

Brat, sestra, želám ti, aby bol celý tvoj život úprimnou chválou Boha za všetko, čo ti dal. Dnes predovšetkým nech mu patrí chvála za dar reči, lebo práve on ti umožňuje, aby si v každej chvíli života dokázal slovami vyjadriť, čo práve cítiš, čo prežívaš... Slovo má ľahkosť, lebo je veľmi ľahké vypovedať ho. Netreba však zabudnúť na skutočnosť, že má aj silu, ktorá sa prejavuje ako sila uzdravujúca, ale aj ako sila zraňujúca. Ak slovom zraníš, môžeš dušu iného rozbiť ako nádobu na črepiny, ktoré nebude možné zlepiť. Zváž si každé slovo, ktoré perami vyslovíš. Nech je to vždy slovo povzbudenia a útechy. Ak zraníš, maj vždy v sebe dostatok síl poprosiť o odpustenie. Ak to dokážeš, každý vzťah, do ktorého vstúpiš, bude požehnaním.

Môj Bože, Večné Slovo. Tvoje Slovo má veľkú moc a silu... Vieš to, preto dávaš svojim stvoreniam dar reči. Každému slovu, ktoré vychádza aj z mojich úst, vdychuješ silu a hodnotu. Chválim Ťa za to, že patrím medzi obdarovaných, teda tých, ktorí vedia rozprávať... Ďakujem ti aj za tých, ktorí slovom povzbudzujú mňa. Pane, nech nájdem vždy v sebe dostatok síl odpustiť tým, ktorí slovom zraňujú moju dušu. Chcem radšej povzbudzovať, ako zraňovať. Uvedomujem si, že bez Teba, ktorý si Večné Slovo, nezmôžem vôbec nič. Sprevádzaj ma svojou milosťou, aby moje slová boli ružou a nie tŕním...

Ivana Mochorovská