Cirkev a svet: Vatikán so znepokojením sleduje vývoj situácie na Blízkom Východe

Celý svet s veľkým znepokojením sleduje súčasnú krízu na Blízkom Východe. Stále dramatickejší izraelsko-palestínsky konflikt sa minulý týždeň rozšíril o konflikt medzi Izraelom a jeho severným susedom Libanonom. Vo štvrtok začala Izrael s ofenzívou v Libanone ako odvetou za útoky libanonského militantného hnutia Hizballáh na sever Izraela a únos dvoch izraelských vojakov. Izrael zablokoval libanonský vzdušný priestor, prístavy a pozemné komunikácie, nasledovalo letecké bombardovanie južnej časti Bejrútu, ktorá je baštou Hizballáhu.

Svätá Stolica konflikt dôrazne odmieta

Počínanie oboch strán minulý piatok odsúdil aj Vatikán. Vatikánsky štátny sekretár, kardinál Angelo Sodano vo vyhlásení pre Vatikánsky rozhlas uviedol: „Svätá Stolica odsudzuje ako teroristické útoky jedných tak aj akty vojenskej odvety druhých. Právo štátu na svoju obranu ho neoslobodzuje od rešpektovania medzinárodných právnych noriem, najmä čo sa týka ochrany civilného obyvateľstva.“
Osobitnú ľútosť vyjadrila Svätá Stolica nad útokom na Libanon, „slobodný a zvrchovaný národ“, a jeho obyvateľstvo, „ktoré už toľko trpelo pre obranu svojej nezávislosti,“ uistila o svojej blízkosti.
Cez víkend si nálety izraelských vojenských lietadiel v Libanone vyžiadali životy niekoľkých civilistov. Bombardovanie budov, mostov, ciest a palivových skladov je ťažkou ranou pre libanonskú ekonomiku. Turisti a cudzinci sa snažia opustiť krajinu cez hranicu so Sýriou, čo však nie je bezpečné, keďže zasiahnutá bola aj diaľnica, ktorá priamo spája Bejrút s Damaskom.
Aké alternatívy má v týchto zložitých okamihoch libanonská vláda? Vatikánsky rozhlas sa opýtal františkánskeho pátra Davida Jäger, hovorcu kustódie Svätej Zeme, ktorý je právnikom a všeobecne uznávaným expertom na problematiku Blízkeho Východu: „Libanonská vláda stojí pred ťažkou voľbou: buď bude naďalej dovoľovať Hizballáhu, aby kontroloval juh Libanonu, alebo pozbiera odvahu a rozhodne sa znovupotvrdiť zvrchovanosť libanonského štátu a ´zrušiť´ Hizballáh. Ak by sa Libanon rozhodol potvrdiť vlastnú suverenitu, a pritom zabezpečil bezpečnosť hranice s Izraelom, vtedy by sa dalo povedať, že Libanon by to zvládol. Myslím si, že politicky to je v jeho silách. Viac ako kedykoľvek predtým! Mohol by rátať s podporou Západu a pravdepodobne aj ďalších umiernenejších arabských štátov, takisto s podporou verejnosti, ktorá sa dožaduje znovuzískania národnej suverenity. Viac ako inokedy má Libanon práve teraz šancu dokázať to.“

 
Juh Libanonu pod kontrolou Hizballáhu

Je to už 16 rokov, čo sa krajine cédrov či „Švajčiarsku Blízkeho Východu“, ako sa zvykne hovoriť Libanonu, podarilo spamätať z 15-ročnej občianskej vojny. Stálym ohniskom napätia však zostala južná časť krajiny na hranici s Izraelom, ktorú má pod kontrolou radikálne hnutie Hizballáh. Táto skutočnosť je podľa expertov dôvodom súčasného postoja Izraela. Páter David Jäger v tejto súvislosti v rozhovore pre agentúru Kongregácie pre evanjelizáciu národov Fides skonštatoval: „Len ťažko sa dá popísať hnev Izraelčanov - je to spoločný pocit, ktorý v tomto čase – tak ako nikdy predtým – spája vládu, armádu a obyvateľstvo. Izrael sa už v roku 2000 stiahol z libanonského územia až po medzinárodnú hranicu, čo potvrdila aj OSN. Preto si Izrael myslí, že Libanon nemá dôvod vykonávať vojenské akcie proti židovskému štátu. Tú najnovšiu označil izraelský premiér Olmert za´ vojnový čin´ libanonskej republiky, ktorá takto nedodržiava rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1559. Podľa nej má Libanon odzbrojiť Hizballáh a prevziať kontrolu nad juhom krajiny. Ten je však naďalej v rukách tejto militantnej organizácie. Samotný Hizballáh podľa Izraela zásobuje zbraňami Irán, tak, aby situácia na hranici s Izraelom zostala naďalej ´horúca´. Strategickým cieľom Izraela je prinútiť Libanončanov, ktorí medzičasom podnikli mnoho pre zaručenie zvrchovanosti svojho štátu, k tomu, aby sa oslobodili od zaťažujúcej prítomnosti ozbrojenej organizácie. Pretože, ak sa tak nestane, zničí sa všetko, čo sa za tie roky po občianskej vojne v Libanone vybudovalo.“

 
Kresťania v Libanone

Libanon má necelé štyri milióny obyvateľov, z ktorých 60 percent predstavujú moslimovia a 40 percent kresťania. Náboženská sloboda je zaručená od roku 1943, keď Libanon vyhlásil nezávislosť. Medzi kresťanskými cirkvami má najväčšie zastúpenie maronitská cirkev, jedna z východných katolíckych cirkví, ktoré sú v jednote s Rímom. Vznikla pôvodne v Libanone, je nazvaná podľa sv. Marona, ktorý zomrel v 5. storočí. Maroniti majú svoju vlastnú liturgiu, ktorá je západosýrskeho pôvodu, ale bola ovplyvnená aj latinskými tradíciami a dnes sa slúži väčšinou v arabčine. Sídlom maronitského patriarchu, ktorým je v súčasnosti 86-ročný kardinál Nasrallah Sfeir, je Bkerke, mesto ležiace na sever od Bejrútu. Na území Libanonu existuje 9 maronitských eparchií a ďalších šesť bolo zriadených v zahraničí. Celkový počet katolíkov maronitského obradu, žijúcich v rôznych krajinách sveta, sa pohybuje okolo troch miliónov. Ich diaspory sú napr. v Sýrii a Egypte, ale aj Brazílii, USA či v Austrálii. V Libanone sú zastúpené aj malé komunity iných východných katolíckych cirkví, a to melchitského, sýrskeho či arménskeho obradu.
Ako uviedla agentúra Kathnet, izraelské útoky sú zamerané najmä na zariadenia šiítskych moslimov, a nemali by priamo ohrozovať oblasti, v ktorých žijú libanonskí kresťania. „Je to konflikt, ktorý nechceme,“ uviedol minulý týždeň pre médiá apoštolský nuncius v Libanone, arcibiskup Luigi Gatti, pričom vylúčil, že by miestna Cirkev mohla počas tohto konfliktu zohrať úlohu vnútorného sprostredkovateľa.

Kustód Svätej zeme: Nedokážeme uveriť tomu, čo sa stalo

Ďalšie desiatky mŕtvych si vyžiadala najnovšia vlna útokov izraelských lietadiel na Libanon. Tentokrát to bola odpoveď na víkendové útoky rakiet Hizballáhu na sever Izraela, z ktorých najvážnejší bol útok na Haifu. Ako to vyzerá s bezpečnosťou na pútnických miestach a v oblastiach, kde žijú kresťania, opísal Vatikánskemu rozhlasu telefonicky z Jeruzalema kustód Svätej Zeme, páter Pierbattista Pizzaballa: „V týchto chvíľach ešte nie sme v nebezpečí. Ale ak by táto situácia mala ešte istý čas pretrvávať, je možné, že toto stupňovanie násilia zasiahne aj tie oblasti, ktoré sú cieľom pútnikov. Musím úprimne povedať, že o absolútnom bezpečí teraz nemožno hovoriť, ale napriek tomu dúfam, že pútnici sú takmer úplne mimo nebezpečenstva. Nemyslím si, že by napr. Nazaret bol cieľom libanonských extrémistov, keďže tam žije arabské obyvateľstvo. Podľa mňa Hizballáh sa zameriava predovšetkým na oblasti obývané Izraelčanmi. Opakujem, reálne nebezpečenstvo ešte nie je veľmi veľké, hoci situácia sa zvrhla veľmi znepokojujúcim spôsobom.“

Ako čelí obyvateľstvo Svätej Zeme situácii, ktorá sa z hodiny na hodinu mení? Ešte raz kustód Svätej Zeme, páter Pizzballa: „S veľkou úzkosťou, ako všetci, samozrejme. Ešte stále nedokážeme uveriť tomu, že situácia sa tak náhle vyostrila a to takýmto krajne negatívnym spôsobom. Ale nestrácame nádej! Ešte stále je možnosť, že sa to zastaví a zvíťazí zdravý rozum... Zdá sa, že civilné obyvateľstvo, najmä na severe krajiny, trocha rezignovalo, je vystrašené a pochybuje. Obyvatelia sa rozdelili na tých, čo veria, že koniec zrážok je blízko, a na tých, čo sú veľmi znepokojení a pripravujú sa na najhoršie.“

 
Benedikt XVI. vyzýva k mieru

K pokoju na Blízkom Východe, osobitne vo Svätej Zemi, neustále vyzýva aj pápež Benedikt XVI.. Najnovšie po včerajšej modlitbe Anjel Pána, ktorú predniesol v Les Combes, sa Svätý Otec modlil, aby Panna Mária, Kráľovnú pokoja, „vyprosila od Boha dar svornosti, priviedla zodpovedných politikov na cestu rozumu a otvorila nové možnosti dialógu a dohody.“

Obyvateľstvo Svätej zeme, „z rôznych dôvodov privilegovanej Bohom“, už príliš dlho trpí izraelsko-palestínskym konfliktom, povedal pre Vatikánsky rozhlas v súvislosti s vývojom situácie na Blízkom Východe kardinál Andrea Cordero Lanza di Montezemolo, súčasný správca Baziliky sv. Pavla za hradbami v Ríme, ktorý bol prvým apoštolským nunciom v Izraeli, menovaným v roku 1994: „Títo obyvatelia majú právo nielen na to, aby existovali alebo prežili, ale majú tiež právo žiť v bezpečí a mieri... Ako možno nájsť riešenie tejto situácie? Je potrebné, aby zasiahlo niečo nové zvnútra i zvonku, teda, aby z obidvoch zainteresovaných strán vzišli postoje, požiadavky, prejavy dobrej vôle, upustenie od určitých vecí; aby sa obe strany usilovali navrhnúť nové riešenia a pritom rešpektovali odporúčania Spojených národov. O to by sa mali snažiť, nie cestou násilia, ale dialógu. Medzinárodné spoločenstvo a osobitne OSN musia a môžu podporiť tento dialóg.“

- mv -

(RV/Fides/Pro Oriente/Asianews/Kathnet)