Benedikt XVI. slávil v Bazilike svätého Petra slávnostnú svätú omšu pri príležitosti sviatku svätých Petra a Pavla

Vatikán (29. jún, RV) - Svätý Otec začal svoju homíliu citátom z evanjelia podľa Matúša: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev“ (Mt 16,18) a opýtal sa: čo týmito slovami chce Pán povedať Petrovi? Ak chceme pochopiť význam týchto slov, musíme pripomenúť, že evanjeliá opisujú tri rozdielne situácie, v ktorých Kristus odovzdáva Petrovi úrad viesť Cirkev.

Prvú opisuje vo svojom evanjeliu Matúš. Peter v nej vyznáva vieru v Ježiša ako Mesiáša a Božieho Syna. Na základe tohto vyznania je Petrovi odovzdaná úloha prostredníctvom troch obrazov: skaly, ktorá sa stáva uholným kameňom, kľúčov a moci zviazania a rozviazania na zemi. Benedikt XVI. sa pozastavil nad miestom kde prišlo k tejto udalosti a chronologickým kontextom Ježišových slov.
Prísľub sa odohral pri prameni Jordánu, na hraniciach s pohanským svetom. Chvíľa prísľubu je zlomom na Ježišovej ceste: Pán putuje k Jeruzalemu a po prvý raz hovorí apoštolom, že toto putovanie k Svätému mestu je putovaním ku krížu. Pán neustále putuje ku krížu, ale zároveň smeruje aj do sveta. Ježiš je neustále na ceste, pretože prostredníctvom Neho, ukrižovaného a vzkrieseného Krista, prichádza na svet sám Boh.

„Cirkev – a v nej aj Kristus – trpí aj dnes. Kristus je prostredníctvom nej neustále vysmievaný... neustále sa ho snažíme vytlačiť z tohto sveta. Malá loďka Cirkvi sa stále otriasa vo vetre ideológií, ktoré svojimi vodami do nej prenikajú a zdá sa, že tak ju odsudzujú na potopenie. Napriek tomu práve v trpiacej Cirkvi je víťazný Kristus. Tak aj v Petrovej službe sa prejavuje slabosť toho, čo je vlastné človeku, ale zároveň aj Božia sila. Práve v slabosti ľudí Pán ukazuje svoju silu; ukazuje, že to On sám buduje, prostredníctvom slabých ľudí, svoju Cirkev.“

Druhú situáciu, v ktorej Kristus odovzdáva Petrovi úrad viesť Cirkev, opisuje evanjelista Lukáš. 22. kapitola jeho evanjelia rozpráva o poslednej večeri, kde Ježiš po ustanovení sviatosti oltárnej odovzdáva úlohu viesť Boží ľud Petrovi. Kristus tu hovorí o tom, že byť učeníkmi znamená slúžiť a keď sa obráti na Petra povie, že satan požiadal, aby mohol preosiať apoštolov ako zrno. To sa deje s jeho učeníkmi po všetky veky. „Veľakrát sa nám zdá, že Boh necháva Satanovi prílišnú slobodu, že mu dáva právomoc zmietať s nami strašným spôsobom až to presahuje naše sily... Stále zdvíhame náš hlas k Bohu: pozri sa na biedu tvojich učeníkov, ochráň nás! A Ježiš skutočne Petrovi hovorí: „Ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera“ (Lk 22, 32). Ježišova modlitba je ochranou Cirkvi. Môžeme sa ukryť pod túto ochranu, primknúť sa k nej...“

Kristus sa však osobitne modlil za Petra, aby neochabla jeho viera, a táto modlitba je prísľubom a úlohou zároveň. Jeho viera nesmie byť mĺkva, ani pred krížom, musí povzbudzovať: to je Petrova úloha. Preto mu Ježiš hovorí: „A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov“ (Lk 22, 32). Tieto slová prorokujú Petrov pád. „Prostredníctvom tohto pádu Peter – a s ním aj Cirkev – sa musí naučiť, že iba vlastná sila nestačí na vybudovanie a vedenie Pánovej Cirkvi. Nikto to sám nedokáže.“

Tretiu situáciu odovzdania primátu Petrovi spomína evanjelium svätého Jána. Odohrala sa po Pánovom vzkriesení a Kristus hovorí Petrovi, aby viedol jeho stádo. „Ježiš predpovedá Petrovi, že jeho životná cesta povedie ku krížu. V tejto bazilike, postavenej nad Petrovým hrobom – ktorý je hrobom chudobných – vidíme, že Pán práve prostredníctvom kríža vždy víťazí. Jeho moc nie je mocou podľa predstáv tohto sveta. Je to moc dobra – pravdy, lásky, ktorá je silnejšia ako smrť. Jeho prísľub je pravdivý: moc smrti, pekelné brány nezvíťazia nad Cirkvou, ktorú On postavil na Petrovi (por. Mt 16, 18) a ktorú práve On týmto spôsobom neustále osobne buduje.“

Na záver svojej homílie Benedikt XVI. osobitne pozdravil metropolitov, ktorým odovzdal dnes páliá, ako aj delegáciu ekumenického patriarchátu z Konštantinopolu.

– lm –