Generálna audiencia: Benedikt XVI. predstavil postavu apoštola Jakuba, zvaného Menší

Vatikán (28. jún, RV) - Ako každú stredu aj dnes sa na Námestí svätého Petra uskutočnila pravidelná generálna audiencia Benedikta XVI. Katechézu Svätého Otca, v ktorej predstavil osobu apoštola Jakuba nazývaného Menší, si vypočulo 25-tisíc pútnikov z 18 krajín.

„Drahí bratia a sestry, popri postave Jakuba nazývaného Väčší, ktorý bol Zebedejovým synom sa v evanjeliách objavuje ďalší Jakub, ktorého nazývame Menší. Aj on je súčasťou zoznamu dvanástich apoštolov, ktorých osobne vybral Ježiš a vždy sa o ňom hovorí, ako o „Alfejovom synovi“ (por. Mt 10, 3; Mk 3, 18; Lk 5; Sk 1, 13). Často ho stotožňovali s iným Jakubom, nazývaným „Malý“, (por. Mk 15, 40) synom istej Márie (por. ibid), čo by mohla byť „Mária Kleofášova“, ktorá podľa štvrtého evanjelia stála pod krížom spolu s Ježišovou Matkou (por. Jn 19, 25). Aj on pochádzal z Nazaretu a bol pravdepodobným Ježišovým príbuzným, (por. Mt 13, 55; Mk 6, 3) ktorý je semitským spôsobom nazývaný „bratom“ (por. Mk 6, 3; Gal 1, 19). O tomto poslednom Jakubovi, kniha Skutkov apoštolov uvádza, že mal významnú úlohu v Jeruzalemskej cirkvi. Na apoštolskom koncile, ktorý sa slávil po smrti Jakuba Väčšieho, potvrdil spolu s ostatnými, že aj pohania môžu byť prijatí do Cirkvi bez toho, aby sa najprv museli podrobiť obriezke (por. Sk 15, 13). Svätý Pavol, ktorý mu pripisuje osobitné zjavenie zmŕtvychvstalého (por. 1 Kor 15, 7) pri príležitosti jeho príchodu do Jeruzalema ho spomína dokonca ešte pred Petrom a označuje ho za „stĺp“ tejto Cirkvi, čím ho dáva na roveň Petrovi (por. Gal 2, 9). Následne ho žido-kresťania považujú za ich hlavný oporný bod. Jemu je tiež pripisovaný list, ktorý nesie Jakubovo meno a nachádza sa v novozákonnom kánone. On tu nie je predstavený ako „Pánov brat“, ale ako „služobník Boha a Pána Ježiša Krista“ (Jak 1, 1).

 
Medzi odborníkmi sa diskutuje o otázke identifikácie týchto dvoch postáv, ktoré majú rovnaké meno, Jakuba Alfejovho syna a Jakuba „Pánovho brata“. Evanjeliové tradície nám nezachovali žiadne rozprávanie o jednom, alebo druhom s odvolaním sa na pozemský Ježišov život. Skutky apoštolov nám ukazujú, že jeden „Jakub“ mal významnú úlohu, ako sme to už spomenuli, po Ježišovom zmŕtvychvstaní v prvotnej Cirkvi (por. Sk 12, 17; 15, 13 - 21; 21, 18). Najvýznamnejším skutkom, ktorý vykonal bol zásah v otázke ťažkého vzťahu medzi kresťanmi židovského pôvodu a kresťanmi pochádzajúcimi z pohanstva: v ňom spoločne s Petrom prispel k prekonaniu, alebo lepšie k integrovaniu pôvodnej židovskej dimenzie kresťanstva s požiadavkou prikázať pohanom – konvertitom, aby podliehali všetkým príkazom Mojžišovho zákona. Kniha Skutkov apoštolov nám zachovala kompromisné riešenie, ktoré navrhol práve Jakub a bolo prijaté všetkými prítomnými apoštolmi. Podľa neho sa od pohanov, ktorí uverili v Ježiša Krista, malo žiadať iba zrieknutie sa požívania mäsa zvierat, ktoré boli obetované bohom a „necudnosti“, čo pravdepodobne znamenalo nepovolené manželské zväzky. V praxi to znamenalo prijatie iba niekoľkých zákazov, ktoré boli dosť dôležité v Mojžišovom zákonodarstve.

 
Týmto spôsobom vzišli dva významné a vzájomne sa doplňujúce výsledky, ktoré platia doteraz: na jednej strane sa uznáva neoddeliteľný vzťah, ktorý spája kresťanstvo so židovským náboženstvom ako stále živým a platným pôvodom; na druhej strane kresťanom, ktorí pochádzali z pohanstva, umožnili zachovať si vlastnú sociologickú identitu, ktorú by stratili, ak by boli donútení zachovávať tzv. mojžišovské „obradné predpisy“: tie už neboli viac považované za povinné pre pohanov – konvertitov. V podstate bol to začiatok praxe vzájomnej úcty a rešpektu, ktorá napriek nepríjemným nepochopeniam v budúcnosti, zo svojej prirodzenosti smerovala k zachovaniu toho, čo bolo charakteristické pre jednotlivé strany.

 
Najstaršiu informáciu o smrti tohto Jakuba nám ponúka židovský historik Jozef Flavius. Vo svojich Židovských starožitnostiach (20,201s), napísaných v Ríme na konci I. storočia, uvádza, že o smrti Jakuba nelegitímnym spôsobom rozhodol Najvyšší veľkňaz Anano, Annášov syn, ktorého spomínajú evanjeliá a ktorý využil obdobie medzi odchodom Rímskeho zmocnenca Festa a príchodom jeho nástupcu Albína a nariadil jeho ukameňovanie v roku 62.
K menu tohto Jakuba, okrem apokryfu Jakubovho protoevanjelia, ktoré vyzdvihuje svätosť a panenstvo Márie Ježišovej matky, sa osobitne viaže list, ktorý nesie jeho meno. V kánone kresťanských spisov má prvé miesto medzi tzv. „Katolíckymi listami“, ktoré sú určené nie jedinej, ale mnohým Cirkvám. Ide o dôležitý spis, ktorý nalieha na potrebu neobmedziť vlastnú vieru na abstraktné, alebo slovné vyhlásenie, ale aby sa konkrétne prejavila dobrými skutkami. Okrem iného nás pozýva k stálosti v skúškach, ktoré máme prijať s radosťou a dôverujúcou modlitbou, aby sme tak dostali od Boha dar múdrosti, vďaka ktorému pochopíme, že skutočné hodnoty života sa nenachádzajú v pominuteľnom bohatstve, ale v podelení sa o vlastný majetok s chudobnými a núdznymi (por. Jak 1, 27).

 
V tomto liste je významnou fráza podľa ktorej „viera bez skutkov je mŕtva“ (Jak 2, 26). Niekedy toto Jakubovo vyhlásenie bolo postavené do protikladu s Pavlovými tvrdeniami, podľa ktorých sa spravodlivými stávame samotným Bohom nie pod vplyvom našich skutkov, ale vďaka našej viere (por. Gal 2, 16; Rim 3, 28). Napriek tomu, ako to už urobil svätý Augustín, je možné zladiť obidve perspektívy a chápať skutky, ktoré Pavol odmietol, ako tie, ktoré si hrdo majú „zaslúžiť“ ospravedlnenie a tie, ktoré žiada Jakub, ako ovocie viery, nevyhnutné k „viditeľnému prejaveniu“ ospravedlnenia, ktoré udelil Boh veriacemu.
A na záver nás Jakubov list vyzýva, aby sme sa odovzdali do Božích rúk vo všetkom, čo robíme a vyslovili vždy slová: „Ak Pán bude chcieť“ (Jak 4, 15). Tak nás učí, aby sme si nemysleli, že náš život plánujeme iba nezávislým a prospechárskym spôsobom, ale urobili miesto Božej vôli. Týmto spôsobom svätý Jakub zostáva stále aktuálnym učiteľom života pre každého z nás.“

Na generálnej audiencii boli prítomní aj veriaci zo Slovenska. Svätý Otec ich pozdravil týmito slovami: „S láskou vítam pútnikov z farností Vinodol, Lipany, Sverepec, ako aj starostov zo Zvolena a okolia. Drahí bratia a sestry, modlite sa za vašich novokňazov, vysvätených v tomto mesiaci. Rád žehnám vás i vaše rodiny. Pochválený buď Ježiš Kristus!“

Po modlitbe Pána Benedikt XVI. udelil všetkým apoštolské požehnanie.