Pred týždňom sme v našej rubrike hovorili o Peru, dnes sa prostredníctvom éteru prenesieme
do jednej z jeho susedných krajín: Brazílie. Cirkev tejto obrovskej latinsko-americkej
krajiny má nového blahoslaveného. Služobníka Božieho pátra Eustachia van Lieshouta
z poverenia pápeža Benedikta XVI. blahorečil prefekt Kongregácie pre svätorečenie,
kardinál José Saraiva Martins, vo štvrtok, 15. júna, v meste Belo Horizonte. Na slávnosti,
ktorá sa konala na tamojšom futbalovom štadióne „Estadio do Mineirao“, bolo prítomných
asi 70-tisíc veriacich.
Zo života pátra Eustachia
Páter Eustachio
bol pôvodom Holanďan, ktorý však posledných 18 rokov svojho života strávil v Brazílii.
Narodil sa v roku 1890. Po štúdiách v seminári ako 22-ročný vstúpil do Kongregácie
Najsvätejších Sŕdc Ježiša a Márie, inšpirovaný postavou blahoslaveného Damiena de
Veustera, belgického misionára tejto kongregácie, ktorý sa venoval malomocným na havajskom
ostrove Molokai, kde napokon umrel tiež na malomocenstvo. Po dvoch rokoch noviciátu
zložil mladý Eustachio večné sľuby a začal študovať filozofiu a teológiu. V roku 1919
bol vysvätený za kňaza. V období nasledujúcich piatich rokov sa venoval najmä pastorácii
belgických prisťahovalcov na perifériách Roterdamu. V roku 1925 začína nová etapa
jeho života. Jeho rád ho vyslal na misie do Brazílie. Pôsobil tam na rôznych miestach,
najviac vo farnostiach na území štátov Minas Gerais a Sao Paolo. Zomrel v Belo Horizonte
v roku 1943 vo veku 53 rokov na následky týfusu, ktorým sa nakazil pri svojej neúnavnej
službe chudobným a chorým.
Medzi Brazílčanmi svojej doby sa páter Eustachio
stal známy pre svoj dar uzdravovať. Hovorí generálny predstavený Kongregácie Najsvätejších
Sŕdc Ježiša a Márie, páter Enrique Losada: „Chýr o jeho svätosti a schopnosti
uzdravovať bol taký veľký, že jeho predstavení museli často rozhodovať o jeho preložení
na iné miesto, aby tak predišli problémom s narúšaním verejného poriadku. Skutočne,
keď sa ľudia dozvedeli, že páter Eustachio je na určitom mieste, to miesto sa ihneď
stalo cieľom pútnikov. Raz sa údajne v Rio de Janeiro zastavila dopravná premávka,
lebo pred kostolom Nepoškvrneného Počatia na pláži Leblón sa pre prítomnosť pátra
Eustachia zhromaždilo také množstvo ľudí, že sa nedalo prejsť cez cestu. Následky
tejto popularity boli pre pátra Eustachia aj veľkým krížom, keďže jeho predstavení
ho preto často prekladali z farnosti do farnosti, dokonca mu na istý čas pozastavili
verejné účinkovanie, aby sa vyhli ďalším návalom ľudí a nepríjemnostiam.“
Špiritistické
praktiky orozujú aj katolícku krajinu
Portugalsky hovoriaca Brazília s
viac ako 185 miliónmi obyvateľov je v súčasnosti krajinou s vysokým podielom katolíckych
veriacich, ktorí predstavujú takmer 80 percent obyvateľstva. Napriek tomu možno i
dnes zaznamenať v brazílskej spoločnosti silnú prítomnosť náboženských kultov, ako
napr. kandomblé, s prvkami tradičných afrických náboženstiev. Pre tieto kulty sú typické
niektoré praktiky, ktoré odporujú duchu kresťanstva. Pri svojej misionárskej činnosti
sa s nimi stretol i páter Eustachio: „Veľmi dbal o to, aby sa jeho farníci nevenovali
´špiritistickým´ praktikám ako prostriedkom na dosahovanie uzdravenia zo svojich
chorôb. Mal rozvinutý osobitný zmysel pre to, aby prirodzenými zdrojmi ako modlitba
a požehnanie, mohol liečiť neduhy, ktoré sužovali týchto ľudí. Usiloval sa vždy rozlišovať
medzi telesným a duchovným zdravím, aby tak zabránil chybným interpretáciám, hoci
obom sa venoval s veľkou obetavosťou.“
Páter Eustachio
bol predovšetkým príkladom kňaza, v ktorom sa veľmi silne spájal život modlitby a
rozjímania s aktívnym životom, spiritualita so službou chudobným a chorým, dodáva
napokon generálny predstavený Kongregácie Najsvätejších Sŕdc Ježiša a Márie, páter
Enrique Losada: „Horlivosť za spásu ľudí, ktorí mu boli zverení - to bol hlavný
prvok jeho svätosti. A bola to zaiste táto horlivosť, ktorá sa osobitným spôsobom
prejavovala cez uzdravenia, ktoré vyprosil svojimi modlitbami a požehnávaním toľkým
ľuďom. Mnohí ľudia, ktorí uňho našli pomoc a útechu, ho začali považovať za svätého.
Páter Eustachio bol známy svojim pozdravom: ´Saúde e paz´, čo v preklade z portugalčiny
znamená: ´Zdravie a pokoj!´“
Medzi brazílskymi blahoslavenými prevládajú
mučeníci
Kresťanom dnešných čias zanechal nový blahoslavený podľa pátra
Losadu o. i. aj toto dôležité svedectvo: schopnosť pokojne znášať problémy, ktoré
so sebou prináša obetavá služba chudobným, tak vo vzťahu k autoritám ako aj k spoločenským
a cirkevným inštitúciám. Blahorečením pátra Eustachia sa rozšírili rady brazílskych
blahoslavených, medzi ktorými najpočetnejšiu skupinu predstavujú mučeníci z konca
17. storočia: kňazi André de Soveral a Ambrósio Francisco Ferro a ich 28 spoločníkov
– laikov, ktorých za blahoslavených vyhlásil Ján Pavol II. 5. marca 2000. Bolo to
práve v roku osláv 500. výročia evanjelizácie Brazílie. Počas slávnosti blahorečenia,
ktorá sa konala na Námestí sv. Petra, vtedajší pápež neopomenul ani túto skutočnosť:
„V tejto obrovskej krajine nebolo v žiadnom prípade ľahké zasadiť evanjelium. Prítomnosť
Cirkvi sa upevňovala veľmi pomaly skrze misionárske úsilie rôznych rehoľných rádov
a kongregácií ako aj diecéznych kňazov.“
30 brazílskych
mučeníkov pochádzalo z obcí Cunhaú a Uruacu v oblasti povodia rieky Rio Grande. Spolu
s ďalšími neznámymi katolíkmi, ktorých počet nie je známy, sa stali obeťami ozbrojených
útokov skupiny holandských vojakov, fanatických kalvínov, ktorí v tom čase okupovali
menované územie. Svedectvo viery týchto mučeníkov ocenil Ján Pavol II. počas slávnosti
ich blahorečenia týmito slovami: „Sú to prvotné plody misionárskej práce, prví
mučeníci Brazílie. Jednému z nich, Mateusovi Moreirovi za živa vytrhli srdce z hrude.
On napriek tomu našiel v sebe silu a s mocným výkrikom vyznal svoju vieru v eucharistiu:
„Pochválená buď Najsvätejšia Sviatosť Oltárna! ... Krv bezbranných katolíkov, z ktorých
mnohí ostali neznámi – deti, starí ľudia a celé rodiny, bude slúžiť ako podnet na
posilnenie viery budúcich generácií Brazílčanov, predovšetkým preto, že nám pripomína
hodnotu rodiny ako pravej a nenahraditeľnej školy viery. “
Ján Pavol
II. rodinám v Rio de Janeiru: Boh vás povoláva k svätosti
V súvislosti
s témou rodiny stojí za zmienku, že Brazília, konkrétne jej slávne mesto Rio de Janeiro,
bolo dejiskom II. svetového stretnutia rodín. Jeho vyvrcholením bola slávnostná svätá
omša, ktorú odslúžil Ján Pavol II. 5. októbra 1997. Vtedajší pápež vo svojej homílii
adresoval prítomným rodinám výzvu, ktorá ani po deviatich rokoch nestratila nič zo
svojej aktuálnosti: „Rodičia a rodiny celého sveta, dovoľte mi, aby som vám povedal:
Boh vás povoláva k svätosti! ... Miluje vás nadovšetko, chce vaše šťastie. ... Nedopusťte,
aby do vášho domova prenikla mentalita pôžitkárstva, ctižiadostivosť a egoizmus! ...
Vzájomná oddanosť, požehnaná Bohom, naplnená vierou, nádejou a láskou, bude viesť
oboch manželov k dokonalosti... bude jadrom posvätenia samotnej rodiny a poslúži šíreniu
diela evanjelizácie v každom kresťanskom domove.“
Brazílska
cirkev sa v tomto čase pripravuje na ďalšiu významnú udalosť: bude ňou V. generálne
zhromaždenie Konferencie biskupov Latinskej Ameriky (CELAM), ktoré sa uskutoční od
13. do 31. mája 2007 v Aparecide. Ako v apríli tohto roka potvrdil arcibiskup Aparecidy
Raymundo Damasceno Assis, pápež Benedikt XVI. pri tejto príležitosti prijal pozvanie
na návštevu Brazílie. Svätý Otec sa 31. mája 2007 zúčastní na slávnostnom ukončení
tohto významného stretnutia latinskoamerických biskupov. Mesto Aparecida, ktoré bude
jeho dejiskom, je vzdialené necelých 130 km od Sao Paola a je známe svojou mariánskou
svätyňou. Po mexickom Guadalupe je to druhé najznámejšie mariánske pútnické miesto
Latinskej Ameriky. Počiatok úcty k Panne Márii Aparecide – ktorú Brazílčania nazývajú
Nossa Senhora Aparecida - siaha do roku 1717, keď traja jednoduchí rybári vylovili
z rieky Paraiba hlinenú sošku Panny Márie. Pannu Máriu z Aparecidy vyhlásil pápež
Pius XI. v roku 1929 za patrónku Brazílie, svätyni v Aparecide zase v roku 1980 udelil
pápež Ján Pavol II. titul „bazilika minor“.