Z homílie Benedikta XVI. na sviatok Božieho Tela

Vatikán (16. júna, RV) - „Ježiš si za znaky svojej prítomnosti medzi nami vybral chlieb a víno. V oboch z nich sa nám dáva celý, nedáva iba nejakú časť zo seba. Vzkriesený nie je rozdelený,” to je jedna z myšlienok, ktoré odzneli v homílii Svätého Otca počas včerajšej slávnosti Božieho Tela pred Lateránskou bazilikou. Pomocou týchto znakov, zdôraznil pápež, sa k nám Ježiš približuje a zjednocuje sa s nami.
„Keď sa viac zblízka pozrieme na tento malý kúsok bielej hostie, tento chlieb chudobných, javí sa nám ako syntéza stvorenia. Nebo a zem ako aj ľudská aktivita a duch sa tu stretávajú. Súčinnosť pozemských síl a darov zhora, teda slnka a dažďa, umožňuje tajomstvo života a ľudskej existencie na našej úbohej planéte a prichádza nám v ústrety v celej svojej obdivuhodnej veľkosti. ... V chlebe, pripravenom z pomletých zŕn... sa ukrýva aj tajomstvo utrpenia. Múka, pomleté zrno, predpokladá odumretie a vzkriesenie zrna. ... Len skrze umieranie prichádza vzkriesenie, rodí sa ovocie a nový život.“

Chlieb, hoci je to jednoduchý pokrm, pripravený iba z trošky múky a vody, je plodom zeme, ale aj darom neba. Podobne aj voda, ktorú potrebujeme pri príprave chleba na zahustenie s múkou, je nezaslúženým darom. Svätý Otec v tejto súvislosti poznamenal: „V čase, keď sa hovorí o dezertifikácii, teda premene úrodnej pôdy na púšť, keď počúvame o tom, ako ľuďom a zvieratám hrozí smrť od smädu, opäť si uvedomujeme veľkosť daru, aj daru vody, a svoju neschopnosť zaobstarať si ju sami.“ Zatiaľ čo znak chleba poukazuje na každodennosť a jednoduchosť, znak vína zase vyjadruje jemnosť a vyberanosť stvorených vecí: „Sviatok radosti, ktorý nám Boh chce ponúknuť na konci čias, môžeme tušiť už teraz vždy novým spôsobom v náznakoch, prostredníctvom znaku vína. Ale aj víno hovorí o utrpení: vinnú révu treba opakovane orezávať, aby sa tak ešte viac očistila. Hrozno musí dozrievať na slnku i v daždi, a musí sa prelisovať: iba skrze takéto utrpenie dozrieva kvalitné víno.“

Svoju homíliu pápež ukončil modlitbou, v ktorej predostrel Bohu tieto prosby: „Ukazuj Cirkvi a jej pastierom vždy znova správnu cestu! Pohliadni na ľudstvo, ktoré trpí, ktoré blúdi zneistené uprostred toľkých naliehavých otázok; pohliadni na telesný i duchovný hlad, ktorý ním zmieta! Daruj ľuďom chlieb pre telo i pre dušu! Daj im prácu! Daruj im svetlo! Daruj im seba samého! Očisťuj a posväcuj nás všetkých! Daj nám pochopiť, že iba skrze účasť na tvojom urpení ... a na očisťovaní, ktoré od nás žiadaš, môže náš život dozrieť a dospieť k svojmu skutočnému zavŕšeniu. Zjednoť svoju Cirkev, zjednoť strýznené ľudstvo!“

- mv -