Vatikán (31. mája 2006, RV) - Približne 35 tisíc pútnikov z 23 krajín dnes
prišlo na Námestie svätého Petra, aby sa stretlo s Benediktom XVI. na generálnej audiencii.
Svätý Otec vo svojej katechéze hodnotil apoštolskú cestu v Poľsku.
"Drahí
bratia a sestry, spoločne s vami by som dnes chcel prejsť jednotlivé etapy apoštolskej
cesty, ktorú som uskutočnil v minulých dňoch v Poľsku. Ďakujem poľskému episkopátu,
osobitne arcibiskupom metropolitom Varšavy a Krakova za horlivosť a starostlivosť
s akou pripravili túto návštevu. Moje uznanie patrí aj prezidentovi republiky a autoritám
krajiny, ako aj všetkým tým, ktorí spolupracovali na úspešnom priebehu cesty. Predovšetkým
chcem povedať veľké „ďakujem“ katolíkom a celému poľskému národu, ktorý ma prijal
s duchovným a ľudským teplom.
Po príchode na Varšavské
letisko som sa odobral do katedrály tejto dôležitej metropoly, ktorá bola miestom
môjho prvého stretnutia a to s kňazmi. V ten deň si kardinál Jozef Glemp, pastier
tejto arcidiecézy, pripomínal 50. výročie kňazskej vysviacky. Moja púť sa tak začala
v znamení kňazstva a neskôr pokračovala svedectvom ekumenického úsilia v luteránskom
kostole Najsvätejšej Trojice. Pri tejto príležitosti som zdôraznil, že prioritou mojej
služby je snaha za obnovenie plnej a viditeľnej jednoty medzi kresťanmi. Neskôr som
sa zúčastnil na slávnostnej Eucharistii na námestí Pilsudského, ktoré bolo preplnené
veriacimi. Toto miesto získalo symbolický význam, pretože sa na ňom udiali historické
udalosti ako sväté omše slávené Jánom Pavlom II., pohrebné obrady kardinála Štefana
Wyszynského, prímasa Poľska, ako aj niektoré slávnosti po smrti môjho predchodcu.
V
programe nemohla chýbať návšteva svätýň, ktoré poznačili kňazský a biskupský život
Karola Wojtylu: v Čenstochovej, Zebrzydowskej Kalwárii a svätyni Božieho milosrdenstva.
Nemôžem zabudnúť na zastávku v slávnej mariánskej svätyni na Jasnej hore. Na tomto
Jasnom vrchu, srdci poľského národa, ako v ideálnom večeradle, mnohí veriaci a osobitne
rehoľníci, rehoľníčky, seminaristi a predstavitelia cirkevných hnutí sa zhromaždili
okolo nástupcu svätého Petra, aby počúvali Máriu.
Na
základe nádhernej mariánskej meditácie, ktorú Ján Pavol II. daroval Cirkvi v encyklike
Redemptoris Mater, som ponúkol vieru ako základný postoj ducha, ktorý zasahuje celú
osobu: myšlienky, city, úmysly, vzťahy, telo, aktivity, každodennú prácu. Pri návšteve
Zebrzydowskej Kalwárie, ktorá sa nachádza neďaleko Krakova, som požiadal Bolestnú
Pannu Máriu, aby podržala vieru cirkevného spoločenstva vo chvíľach ťažkostí a skúšky.
Následná etapa cesty, ktorá ma priviedla do svätyne Božieho milosrdenstva v Lagiewnikách,
mi umožnila zdôrazniť, že iba Božie milosrdenstvo osvetľuje tajomstvo človeka. V kláštore
blízko tejto svätyne, sestra Faustína Kowalská, kontemplujúc rany zmŕtvychvstalého
Krista, prijala posolstvo dôvery pre ľudstvo a Ján Pavol II. sa stal jeho echom a
tlmočníkom.
Navštívil som aj ďalšie „symbolické“
svätyne: myslím tu na Wadowice, miesto, ktoré sa stalo známym, pretože tu sa narodil
a bol pokrstený Karol Wojtyla. Bola to príležitosť poďakovať Pánovi za dar tohto neúnavného
služobníka evanjelia. Korene jeho pevnej viery, jeho otvorenej a citlivej ľudskosti,
jeho lásky ku kráse a pravde, jeho úcty k Madone, jeho lásky pre Cirkev a predovšetkým
jeho povolanie ku svätosti sa nachádzajú v tomto meste, kde prijal prvú výchovu a
formáciu. Ďalším miestom drahým Jánovi Pavlovi II. je Wawelská katedrála v Krakove,
miesto – symbol pre poľský národ: v krypte tejto katedrály Karol Wojtyla slávil svoju
prvú svätú omšu.
Ďalšou krásnou skúsenosťou bolo
stretnutie s mladými, ktoré sa konalo v Krakove na priestranstve Blonie. Symbolicky
som im odovzdal „plameň milosrdenstva“, aby boli vo svete ohlasovateľmi Božej lásky.
Spolu s nimi som meditoval nad evanjeliovým podobenstvom o dome postavenom na skale
(por. Mt 7,24-27). Nad Božím slovom som sa zamýšľal aj v nedeľu ráno, na sviatok Nanebovstúpenia
Pána, počas záverečnej svätej omše mojej návštevy. Bolo to liturgické stretnutie,
oživované neuveriteľnou účasťou veriacich na rovnakom mieste, kde sa večer predtým
uskutočnilo stretnutie s mladými. Využil som túto príležitosť, aby som medzi poľským
ľudom obnovil ohlasovanie kresťanskej pravdy o človeku, stvorenom a vykúpenom v Kristovi;
tú pravdu, ktorú častokrát Ján Pavol II. mocne ohlasoval, aby všetkých podnietil byť
silnými vo viere, nádeji a láske. Buďte pevní vo viere! Toto som zanechal synom milovaného
Poľska a povzbudil ich, aby vytrvali vo vernosti Kristovi a Cirkvi, aby Európe a svetu
nechýbal prínos ich evanjeliového svedectva. Všetci kresťania sa musia usilovať o
vydávanie tohto svedectva, aby ľudstvo tretieho tisícročia už viac nepoznalo podobný
horor, ktorý sme si pripomenuli v koncentračnom tábore Osvienčim-Brezinka.
Práve
na tomto na celom svete smutne známom mieste som sa chcel zastaviť pred návratom do
Ríma. V tábore Osvienčim-Brezinka, ako aj v ďalších podobných táboroch, Hitler dal
vyhladiť viac ako 6 miliónov Židov. V Osvienčime zomrelo aj približne 150 tisíc Poliakov
a desaťtisíce mužov a žien iných národností. Pred Osvienčimským hororom niet inej
odpovede, iba Kristov kríž: „láska, ktorá zostúpila až na dno hlbín zla, aby zachránila
človeka pri koreni, kde sa jeho sloboda môže vzoprieť Bohu. Nech dnešné ľudstvo nezabudne
na Osvienčim a ďalšie „fabriky smrti“ v ktorých sa nacistický režim pokúsil odstrániť
Boha, aby nastúpil na jeho miesto! Nepodľahnime pokušeniu rasistickej nenávisti, ktorá
je pôvodom najhorších foriem antisemitizmu! Nech sa ľudia vrátia k uznaniu, že Boh
je Otec všetkých a všetkých nás volá ku Kristovi, aby sme spoločne vybudovali svet
spravodlivosti, pravdy a pokoja! O to chceme prosiť Pána na príhovor Márie, nad ktorou
dnes, na záver mesiaca máj, rozjímame pri návšteve jej staršej príbuznej Alžbety."
Vypočuli
ste si dnešnú katechézu Benedikta XVI. Na generálnej audiencii boli prítomní aj pútnici
zo Slovenska. Svätý Otec im adresoval tento pozdrav:
“S láskou vítam pútnikov
z Bratislavy a okolia. Drahí bratia a sestry, nedávno som sa vrátil z apoštolskej
cesty v Poľsku. Ďakujem sa vaše modlitby, ktorými ste ma sprevádzali počas tejto cesty
a ochotne žehnám vás i vašich drahých. Pochválený buď Ježiš Kristus!“
Po
pozdravoch v jazykoch sa Benedikt XVI. obrátil na prítomných s prosbou o modlitby
za Východný Timor.
„Moje myšlienky teraz smerujú k drahému národu vo Východnom
Timore, ktorý v týchto dňoch prežíva napätia a násilie, ktoré spôsobili obete a ničenie.
Povzbudzujem miestnu Cirkev a katolícke organizácie, aby spoločne s medzinárodnými
organizáciami pokračovali v pomoci ľuďom bez strechy nad hlavou. Prosím vás, aby ste
v prosili Pannu Máriu, aby svojou materskou ochranou podporila úsilie tých, ktorí
prispievajú k upokojeniu nálad a návrate k normálnemu stavu“.