Benedikt XVI. poľskej mládeži: "Nebojte sa postaviť svoj dom na skale!"
Drahí mladí priatelia,
Srdečne vás vítam! Teší ma vaša prítomnosť. Som vďačný
Pánovi za toto stretnutie s hrejivým teplom vašej srdečnosti. Vieme, že kde sú dvaja,
alebo traja zhromaždení v mene Ježiša, tam je On medzi nimi (porov. Mt 18,20) Ale
vy ste tu dnes v oveľa väčšom počte. Ďakujem za to každému a každej z vás . Ježiš
je teda tu – medzi nami . Je prítomný medzi mladými poľskej zeme, aby im hovoril
o dome, ktorý sa nikdy nezrúti, lebo je postavený na skale. Slovo, ktoré sme práve
počuli je evanjeliové ( porov. Mt. 7,24-27)
V srdci každého človeka, jestvuje
– priatelia moji – túžba po dome. A o čo väčšia je v mladom srdci táto túžba po vlastnom
dome, ktorý by bol pevný a do ktorého mohlo nielen s radosťou vracať, ale s radosťou
v ňom aj prijímať každého hosťa, ktorý do neho príde. Je to túžba po domove v ktorom
je každodenným chlebom láska, odpúšťanie, potreba porozumenia, - v ktorom, je pravda
žriedlom z ktorého vyviera pokoj srdca. Je to túžba po dome na ktorý možno byť
hrdý, za ktorý sa neslobodno hanbiť a pre ktorý by sa nikdy nemalo plakať za to, že
sa zrútil. Táto túžba nie je iným ako želaním mať plný, šťastný a vydarený život.
Nemajte strach z tohto želania! Neutekajte pred ním! Nenechajte sa odradiť pri pohľade
na zrútené domy, rozplynuté želania, nesplnené túžby. Boh Stvoriteľ, ktorý vkladá
do mladého srdca obrovskú túžbu po šťastí, ho potom neopustí pri namáhavom budovaní
domu, ktorý sa volá život.
Priatelia moji, nastoľuje sa tu otázka: „Ako budovať
tento dom?“ Je to otázka, ktorá sa zaiste už veľakrát objavila vo vašom srdci a ktorá
sa do neho ešte toľkokrát vráti. Je to otázka, ktorú si je treba položiť sebe samým
nielen jeden raz. Musí stáť každý deň pred očami srdca: ako postaviť ten dom, ktorý
sa volá život? Ježiš, ktorého slová sme počuli v úprave evanjelistu Matúša, nás nabáda,
aby sme ho stavali na skale. Len tak bude ten dom pevný a nezrúti sa. . Čo však znamená
budovať dom na skale? Znamená to predovšetkým budovať na kristovi a s Kristom. Ježiš
hovorí: „ A tak každý kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich podobá sa múdremu
mužovi, ktorý si postavil dom na skale“.(Mt 7,24). Nejde tu teda o prázdne slová vyslovené
hocikým, ale o slová Ježiša. Nejde o počúvanie hocikoho, ale o počúvanie Ježiša.
Nejde o uskutočnenie hocijakej veci, ale o splnenie slov Ježiša.
Budovať
na Kristovi a s Kristom znamená stavať na základe, ktorý sa volá ukrižovaná láska.
Znamená to stavať s Niekým, kto, poznajúc nás lepšie ako poznáme my sami seba, nám
hovorí: „..si drahý mojim očiam, vzácny a ja ťa milujem“ (Iz 43,4) Znamená to stavať
s Niekým, „kto ostáva verný aj keď my sme neverní, lebo seba samého zaprieť nemôže“
(porov. Tim.2,13). Znamená to stavať s Niekým, kto sa ustavične skláňa k zranenému
srdcu človeka a hovorí: „ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš.“ (Jn. 8,11) Znamená
to budovať s niekým, kto z výšky kríža naťahuje svoje ruky, aby naveky opakoval: „Ja
dávam môj život za teba človek, pretože ťa milujem“. Budovať na Kristovi nakoniec
znamená založiť na jeho vôli všetky vlastné túžby, očakávania, sny, ambície a všetky
vlastné plány. Znamená to povedať samým sebe, vlastnej rodine, priateľom, celému svetu
a predovšetkým Kristovi: „Pane v živote nechcem robiť nič proti tebe, pretože ty vieš
čo je pre mňa lepšie. Iba ty máš slová večného života“ (por. Jn 6,68). Priatelia moji,
nemajte strach stavať na Ježiša. Majte túžbu po Ježišovi ako základe života. Zažnite
v sebe túžbu po budovaní vášho života s Ním a pre Neho! Pretože nemôže prehrať ten,
kto staví všetko na ukrižovanú lásku Vteleného slova.
Stavať na skle znamená
stavať na Kristovi a s Kristom, ktorý je skala. V prvom liste Korinťanom svätý Pavol
hovoriac o pochode vyvoleného národa cez púšť , uvádza, že... „všetci pili ten istý
duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala a tou skalou bol
Kristus“ (Kor. 10,4). Otcovia vyvoleného národa zaiste nevedeli, že tou skalou bol
Kristus. Neuvedomovali si, že ich sprevádza Ten, ktorý - až sa naplní čas – bude
vtelený a vezme na seba podobu človeka. Nemali potrebu pochopiť, že ich smäd bude
ukojený samotným prameňom života, schopným ponúknuť živú vodu, uhášajúcu smäd každého
srdca. Pili však z tejto duchovnej skaly, ktorou je Kristus, lebo túžili po vode života,
potrebovali ju. Na cestách života si možno neuvedomujeme prítomnosť Ježiša. No práve
táto prítomnosť, živá a verná , prítomnosť v diele stvorenstva, prítomnosť v Božom
slove a v Eucharistii, v spoločenstve veriacich a v každom človeku, vykúpenom drahocennou
Kristovou krvou – táto prítomnosť je nevyčerpateľným zdrojom ľudskej sily. Ježiš
z Nazaretu, Boh , ktorý sa stal človekom , stojí pri nás v dobrom aj zlom a má smäd
po tomto zväzku , ktorý je v skutočnosti zákldom pravj ľudskosti. V knihe Zjavenia
apoštola Jána sa možno dočítať tieto slová: „Hľa stojím pri dverách a klopem. Kto
počúvne môj hlas a otvorí dvere k tmu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou“ (Zj.3,20).
Priatelia
moji, čo znamená stavať na skale? Znamená to aj stavať na Niekom, kto bol odmietnutý.
Svätý Peter hovorí svojim verným o Kristovi ako o „živom kameni, síce zavrhnutom ľuďmi,
ktorý je ale pred Bohom vyvolený a vzácny“ (porov.Pt.2,4). Nepopierateľná skutočnosť
vyvolenia Ježiša zo strany Boha nezakrýva tajomstvo zla, pre ktoré je človek schopný
zavrhnúť Toho, ktorý ho miloval až do konca. Toto odmietanie Ježiša zo strany ľudí,
spomínané svätým Petrom, sa tiahne dejinami ľudstva a siaha až do dnešných čias. Nie
je potrebná ktovie aká veľká ostrosť mysle na všimnutie si mnohorakých prejavov
zavrhovania Krista aj tam, kde nám Boh doprial rásť. Viackrát je Ježiš ignorovaný,
vysmievaný a vyhlasovaný za kráľa minulosti, ale nie dneška a už vôbec nie zajtrajška,
je odkladaný do kúta otázok a osôb, o ktorých by sa nemalo hovoriť nahlas a verejne.
Ak sa pri stavbe domu vášho života stretnete s tými, čo opovrhujú základom, na ktorom
staviate, nenechajte sa odradiť! Silná viera musí prejsť skúškami. Viera, ktorá je
živá, musí ustavične rásť. Naša viera v Ježiša Krista, aby takou zostala, sa musí
často konfrontovať s nedostatkom viery u iných.
Drahí priatelia, čo znamená
postaviť na skale? Postaviť na skale znamená byť si vedomí, že príde nepriazeň. Kristus
hovorí: „Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten
dom…” (Mt 7,25). Tieto prírodné javy nie sú len obrazom mnohých prekážok ľudského
osudu, ale označujú aj normálnu opatrnosť. Kristus nesľubuje, že na rozostavaný dom
sa nikdy nespustí lejak, nesľubuje, že zničujúca vlna neprevráti to, čo je pre nás
najdrahšie, nesľubuje, že prudké vetry neodnesú preč to, čo sme postavili, niekedy
za cenu obrovských obetí. Kristus chápe nielen snahu človeka mať trvalý dom, ale naplno
si uvedomuje aj všetko to, čo môže zničiť šťastie človeka. Nedivte sa preto nad ťažkosťami,
akékoľvek sú! Nenechajte sa kvôli nim znechutiť! Budova postavená na skale nie je
budovou, ktorá je uchránená pred prírodnými silami, zapísanými v tajomstve človeka.
Postaviť na skale znamená uvedomovať si, že v ťažkých chvíľach je tu sila, ktorej
môžeme dôverovať.
Priatelia moji, dovoľte mi, aby som naliehal: čo znamená
postaviť na skale? Znamená to stavať s múdrosťou. Ježiš nie bez dôvodu prirovnáva
tých, ktorí počúvajú jeho slová a ich aj žijú, k múdremu človeku, ktorý postavil svoj
dom na skale. Bola by to hlúposť stavať na piesku, keď môžeme na skale, a tak budeme
mať dom, ktorý vydrží každú búrku. Je hlúposťou stavať dom na pozemku, ktorý neponúka
záruky, že vydrží v ťažkých chvíľach. Kto vie, možno je ľahšie postaviť vlastný život
na pohyblivom piesku vlastného pohľadu na svet, vybudovať vlastnú budúcnosť ďaleko
od Ježišovho slova a niekedy dokonca proti nemu. Napriek tomu, ale platí, že kto buduje
týmto spôsobom je nerozumný, pretože chce presvedčiť seba samého a ostatných, že v
živote sa nestrhne žiadna búrka, že žiadna vlna nezasiahne jeho dom. Byť rozumným
znamená vedieť, že pevnosť domu závisí od výberu základov. Nemajte strach byť múdrymi,
teda nemajte strach budovať na skale!
Priatelia moji, ešte raz sa pýtam: čo
znamená budovať na skale? Budovať na skale znamená aj budovať na Petrovi a s Petrom.
Jemu Pán povedal: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány
ju nepremôžu“ (Mt 16,18). Keď Kristus, Skala, živý a cenný kameň, volá svojho apoštola
kameňom, znamená to, že chce, aby Peter a s ním aj celá Cirkev sú viditeľným znamením
jediného Spasiteľa a Pána. Tu v Krakove, obľúbenom meste môjho predchodcu Jána Pavla
II., slová budovať s Petrom a na Petrovi neudivujú nikoho. Preto vám hovorím: nemajte
strach vybudovať váš život v Cirkvi a s Cirkvou! Buďte hrdí na lásku k Petrovi a k
Cirkvi, ktorú mu zveril. Nenechajte sa oklamať tými, ktorí by chceli postaviť Krista
proti Cirkvi! Existuje iba jediná skala, na ktorej sa oplatí postaviť dom. Tou skalou
je Kristus. Existuje iba jediný kameň, o ktorý sa oplatí oprieť všetko. Tým kameňom
je ten, ktorému Kristus povedal: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev“
(Mt 16,18). Vy mladí ste dobre poznali Petra našich čias. Preto nezabudnite, že Peter,
ktorý sleduje naše stretnutie z okna Boha Otca, ani Peter, ktorý stojí tu pred vami,
ani žiaden budúci Peter nebude nikdy proti vám, ani proti stavbe pevného domu na skale.
Práve naopak, svoje srdce a obidve ruky použije na to, aby vám pomohol vybudovať život
na Kristovi a s Kristom.
Drahí priatelia, keď rozjímame nad Kristovými slovami
o skale, ako vhodnom základe pre dom, musíme poukázať na to, že posledné slovo je
slovom nádeje. Ježiš hovorí, že napriek prírodným živlom sa dom nezrútil, pretože
bol postavený na skale. V tomto jeho slove je úžasná dôvera v silu základu, viery,
ktorá sa nebojí odvolania, pretože je potvrdená smrťou a zmŕtvychvstaním Krista. Toto
je viera, ktorú po rokoch vyznal svätý Peter vo svojom liste: „Hľa, kladiem na Sione
kameň uholný, vyvolený a vzácny; kto v neho verí, nebude zahanbený“ (1 Pt 2,6). Nepochybne
„nebude zahanbený...“. Drahí mladí priatelia, strach z neúspechu môže niekedy zabrzdiť
dokonca aj tie najkrajšie sny. Môže paralyzovať vôľu a spôsobiť neschopnosť uveriť,
že môže existovať dom postavený na skale. Môže presvedčiť, že túžba po dome je iba
mladíckym želaním a nie životným projektom. Spolu s Ježišom povedzte tomu to strachu:
„Nemôže spadnúť dom postavený na skale!“ Spolu so svätým Petrom povedzte pokušeniu
pochybnosti: „Kto verí v Krista nezostane zahanbený!“. Buďte svedkami nádeje, tej
nádeje, ktorá sa nebojí vybudovať dom vlastného života, pretože dobre vie, že môže
počítať s dobrým základom, ktorý sa nikdy nezrúti: Ježišom Kristom, naším Pánom.