Benedikt XVI. na Jasnej Hore rehoľníkom: "Nechajte sa viesť Máriou"

Drahí rehoľníci, rehoľníčky, zasvätené osoby,
vy všetci, ktorí, poháňaní hlasom Ježiša, ste ho nasledovali z lásky!
Drahí seminaristi,
ktorí sa pripravujete na kňazskú službu!
Drahí predstavitelia cirkevných hnutí,
ktorí prinášate moc evanjelia do vašich rodín, na vaše pracoviská, na univerzity, do sveta médií a kultúry, do vašich farností!

Tak, ako apoštoli spolu s Máriou „vystúpili do hornej siene“ a tam „jednomyseľne zotrvávali na modlitbách“ (Sk 1, 12.14), tak sme sa i my dnes zhromaždili tu, na Jasnej Hore, ktorá je v tejto chvíli pre nás „hornou sieňou“, kde je Mária, Matka Pána, uprostred nás. Dnes je to ona, kto vedie našu meditáciu; ona nás učí, ako sa modliť. Ona nám ukazuje, ako otvoriť svoje mysle a srdcia sile Ducha Svätého, ktorý k nám prichádza, aby sme ho prinášali do celého sveta. Potrebujeme chvíľu stíšenia a sústredenia, aby sme mohli vstúpiť do jej školy, aby nás ona učila, ako žiť z viery, ako v nej rásť, ako zostať v spojení s tajomstvom Boha uprostred bežných, každodenných udalostí nášho života. So ženskou jemnosťou a so „schopnosťou spájať prenikavé tušenie s podporným a povzbudivým slovom“ (Ján Pavol II., Redemptoris Mater, 46), Mária podopierala vieru Petra a apoštolov vo večeradle, a dnes podopiera moju a vašu vieru.

„Viera je totiž spojenie s Božím tajomstvom“ (Redemptoris Mater, 17), pretože veriť „znamená úplne « sa oddať » samej pravde slova živého Boha a pritom vedieť a pokorne uznávať «aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty» (Redemptoris Mater, 14). Viera je dar, daný nám v krste, ktorý nám umožňuje stretnutie s Bohom. Boh je ukrytý v tajomstve: domáhať sa jeho pochopenia by znamenalo chcieť ho uzavrieť do našich pojmov a našich znalostí, a napokon ho beznádejne stratiť. Naopak, prostredníctvom viery si môžeme preraziť cestu cez pojmy, dokonca aj teologické pojmy, a môžeme sa „dotknúť“ živého Boha. A Boh, keď sa ho už dotkneme, nám ihneď dáva svoju silu. Keď sa odovzdáme živému Bohu, keď sa s pokorou mysle utiekame k Nemu, naše vnútro prenikne akoby skrytý prúd Božieho života. Aké je pre nás dôležité, aby sme uverili v silu viery, v jej schopnosť vytvoriť si blízky vzťah so živým Bohom! Musíme starostlivo dbať o rozvoj svojej viery, aby skutočne prenikala všetky naše postoje, myšlienky, skutky a úmysly. Viera má svoje miesto nielen v duševných rozpoloženiach a náboženskom prežívaní, ale predovšetkým v myslení a konaní, v každodennej práci, v zápase so sebou samými, v živote spoločenstva a v apoštoláte, pretože jej pôsobením preniká náš život moc samého Boha. Viera nás môže vždy priviesť späť k Bohu, aj vtedy, keď nám vlastný hriech spôsobuje zlo.

Apoštoli vo večeradle nevedeli, čo ich čaká. Boli vystrašení a plní obáv o svoju budúcnosť. Ešte stále prežívali úžas nad smrťou a vzkriesením Krista a cítili úzkosť z toho, že po jeho nanebovstúpení ostávajú sami. Mária, „tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán“ ( Lk 1,45), zotrváva spolu s apoštolmi na modlitbách, učí ich vytrvalosti vo viere. Svojím vlastným postojom ich presviedčala o tom, že Duch Svätý, vo svojej múdrosti, dobre pozná cestu, po ktorej ich vedie, a že preto môžu vložiť svoju dôveru v Boha, odovzdať Mu bezvýhradne seba samých, svoje talenty, svoje ohraničenia i svoju budúcnosť.

Mnohí z vás tu prítomných rozpoznali toto tajomné volanie Ducha Svätého a odpovedali naň s nadšením a celým srdcom. Láska pre Ježiša, „rozliata vo vašich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého ste dostali“ (por. Rim 5,5), vám ukázala cestu vášho zasväteného života. Nie vy ste ho hľadali. Bol to Ježiš, kto vás povolal a pozval vás k hlbšej jednote s Ním. Vo sviatosti svätého krstu ste sa zriekli satana a jeho skutkov, a prijali ste milosti potrebné pre kresťanský život a pre svätosť. Od toho okamihu začala vo vás vyvierať milosť života viery, ktorá mala v sebe prísľub vášho spojenia s Bohom. V okamihu vašej rehoľnej profesie alebo sľubov, vás táto viera viedla k úplnému priľnutiu k tajomstvu Ježišovho srdca, v ktorom ste objavili poklady. Vtedy ste sa zriekli dobrých veci: slobodne disponovať svojím životom, vytvoriť si rodinu, zhromažďovať hmotné dobrá, a to preto, aby ste sa mohli slobodne a bezvýhradne darovať Kristovi a jeho kráľovstvu. Spomínate si na vaše nadšenie, keď ste podnikli púť vášho zasväteného života, dôverujúc v pomoc milosti? Starajte sa o to, aby ste nestratili toto pôvodné nadšenie a nechajte sa viesť Máriou k vždy plnšej odovzdanosti! Drahí rehoľníci, drahé rehoľníčky, drahé zasvätené osoby! Ak vám je zverená akákoľvek misia, akákoľvek služba či už v klauzúre, alebo v apoštolskom živote, chráňte vo vašom srdci prvenstvo vášho zasväteného života. Kiež ono oživuje vašu vieru. Zasvätený život žitý vo viere, silne zjednocuje s Bohom, vzbudzuje charizmy a dodáva neobyčajnú plodnosť vašej službe.

Najdrahší kandidáti ku kňazstvu! Akú pomoc môžete aj vy očakávať z úvahy nad spôsobom, akým sa Panna Mária učila od Ježiša! Už od jej prvého „fiat“, počas dlhých, všedných rokov života v skrytosti, keď vychovávala Ježiša, alebo keď v Káne Galilejskej napomohla k prvému zázraku, alebo keď dokonca na Kalvárii upierala pri kríži svoj zrak na Ježiša. „Učila“ sa krok za krôčikom. Najskôr vierou a potom v lone prijala Ježišovo telo a priniesla ho na svetlo. Dňom za dňom ho nadchnutá adorovala, slúžila mu zodpovednou láskou, vo svojom srdci mu spievala Magnifikát.

Na ceste vášho putovania a vo vašej budúcej kňazskej službe nechajte sa viesť Máriou „učiť sa“ od Ježiša! Uprite na neho svoj zrak, nechajte sa ním formovať, aby ste boli v budúcnosti schopní prostredníctvom vašej služby ukázať ho všetkým, ktorí sa priblížia. Keď vezmete do vašich rúk eucharistické Ježišovo Telo, aby ste ním nasýtili boží ľud, a keď prevezmete zodpovednosť za tú časť mystického Tela, ktorá vám bude zverená, spomeňte si na ten postoj obdivu a poklony, ktorý charakterizoval vieru Panny Márie. Ako ona vo svojej zodpovednej materinskej láske voči Ježišovi chránila panenskú lásku plnú úžasu, tak aj vy v modlitbovom pokľaknutí v okamihu premenenia chráňte vo vašej duši schopnosť úžasu a poklony. Kiežby ste vedeli rozpoznať znaky prítomnosti Krista v božom ľude vám zverenom. Buďte pozorní a citliví na znaky svätosti, ktoré vám Boh dá vidieť uprostred veriacich. Nebojte sa povinností a neznáma z budúcnosti! Nebojte sa, že vám budú chýbať slová alebo že sa stretnete s odmietnutím! Tento svet a Cirkev potrebuje kňazov, svätých kňazov.

Drahí predstavitelia nových hnutí v Cirkvi. Vitálnosť vašich spoločenstiev je znakom aktívnej prítomnosti Ducha Svätého! Z viery Cirkvi a z bohatstva ovocia Ducha Svätého sa zrodilo vaše poslanie. Je mojim prianím, aby ste mohli vždy rásť počtom a aby ste mohli slúžiť Božiemu kráľovstvu v dnešnom svete. Verte v Božiu milosť, ktorá vás sprevádza a prinášajte ju do života Cirkvi a osobitným spôsobom tam, kam nemôže prísť kňaz, rehoľník alebo rehoľná sestra. Hnutia ku ktorým patríte sú mnohoraké. Živíte sa učením, ktoré pochádza z rozličných duchovných škôl uznaných Cirkvou. Využite múdrosť svätých, vychádzajte z bohatstva, ktoré nám zanechali. Formujte vaše mysle i srdcia prostredníctvom diel veľkých učiteľov a svedkov viery, pretože školy spirituality nemajú byť pokladom zavretým v konventoch alebo v knižniciach. Kiež múdrosť evanjelia, o ktorej môžeme čítať v dielach veľkých svätcov a ktorá je overená ich vlastnými životmi, je prinášaná, nie detským ani agresívnym, ale zrelým spôsobom do sveta kultúry a práce, do sveta médií a politiky, do rodinného a sociálneho života. Kiež porovnávanie s vierou Panny Márie sa pre vás stáva opravdivým overením vašej viery a vášho poslania, ktoré nepriťahuje pozornosť na seba samých, ale prináša všade okolo seba vieru a lásku. Pozerajte sa do zrkadla srdca Panny Márie. Zostaňte v jej škole!

Keď apoštoli, plní Ducha Svätého, išli do celého sveta ohlasujúc evanjelium, jeden z nich, Ján, apoštol lásky, osobitným spôsobom „vzal Máriu k sebe“ (porov. Jn 19,27). Práve vďaka jeho hlbokému vzťahu s Ježišom a Máriou, mu umožnilo zdôrazňovať s takou naliehavosťou pravdu, že „Boh je láska“ (1 Jn 4,8.16). Tieto slová som chcel aj ja sám použiť do úvodu prvej encykliky môjho pontifikátu: Deus caritas est! Táto pravda o Bohu je najdôležitejšou a najústrednejšou. Všetkým, ktorým je dnes ťažko uveriť v Boha, dnes opakujem: „Boh je láska“. Buďte vy sami, drahí priatelia, svedkami tejto pravdy. Stanete sa nimi účinným spôsobom, ak vstúpite do školy Panny Márie. S ňou zakúsite aj vy sami, že Boh je láska, a budete môcť šíriť toto posolstvo do sveta v bohatstve a mnohorakosti, ktoré ten istý Duch Svätý bude vedieť podnietiť.
Buď pochválený Ježiš Kristus.

- mv, ls -