Generálna audiencia: Škola viery nie je triumfálnym pochodom

Vatikán: (24. mája, RV) Ako každú stredu aj dnes sa na Námestí svätého Petra konala pravidelná generálna audiencia Benedikta XVI. Bolo na nej prítomných približne 35 tisíc pútnikov z 26 krajín. Svätý Otec vo svojej katechéze pokračoval v predstavovaní osoby svätého Petra, apoštola.

Drahí bratia a sestry, Peter spoločne s jedenástimi – ako sme si to pripomenuli v poslednej katechéze – už dlhší čas nasledoval Ježiša a delil sa s ním o jeho osud. Pomaly a s ťažkosťami vstúpil do spôsobu myslenia Majstra: počúval jeho slová, sledoval jeho správanie, obdivoval jeho zázraky. Osobitný údiv u neho určite vyvolalo rozmnoženie chlebov, ktoré začalo dialógom Ježiša s Filipom a Andrejom, Petrovým bratom, ktorý upriamil Ježišovu pozornosť na chlapca, ktorý mal so sebou päť chlebov a dve ryby. Týchto päť chlebov zázračne nasýtilo celý zástup ľudí; apoštoli – a medzi nimi Peter – po rozdelení chleba a rýb boli poverení pozbierať bohaté zvyšky: dvanásť plných košov chleba (por. Jn 6,12-13). Následne, keď ľudia chceli vyhlásiť Ježiša za kráľa, Majster sa utiahol na vrch úplne sám. Nasledujúci deň Ježiš na druhom brehu jazera, v Kafarnaumskej synagóge, vysvetlil zázrak – nie v zmysle Izraelského kráľovstva v ktorý dúfal zástup, ale v zmysle darovania seba samého: „A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ (Jn 6, 51). Ježiš ohlasuje kríž a s krížom eucharistický chlieb – jeho absolútne nový spôsob byť kráľom.

Môžeme pochopiť, že tieto slová Majstra, ako aj celé jeho správanie, pre ľudí a aj pre učeníkov sa chápali veľmi ťažko. Boli „tvrdým“ príhovorom, ktorý vystavoval skúške ich vieru (Jn 6,60). Mnohí z učeníkov odišli. Môžeme si predstaviť, že Ježišove slová boli ťažké aj pre Petra, ktorý sa v Cézarey Filipovej vzoprel predpovedi kríža. Napriek tomu, keď sa Ježiš opýtal dvanástich: „Aj vy chcete odísť?“, Peter zareagoval s elánom svojho ušľachtilého srdca, vedený Duchom Svätým. V mene všetkých odpovedal: „Pane a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života; A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý“ (por. Jn 6, 66-69). Tu, ako aj v Cézarey, Peter svojimi slovami začína vyznanie kristologickej viery Cirkvi a stáva sa aj ústami ostatných apoštolov. To ale neznamená, že by už pochopil Kristovo tajomstvo v celej jeho hĺbke. Jeho viera bola ešte len na začiatku, bola to viera na ceste; k skutočnej plnosti by prišiel iba prostredníctvom skúsenosti Veľkej noci. Jednako to už ale bola viera, otvorená väčšej skutočnosti – otvorená pretože to nebola viera v niečo, ale viera v niekoho: v neho, Krista.

Petrova energická štedrosť ho ale neuchráni pred rizikom spojeným s ľudskou slabosťou. On nasledoval Ježiša s radosťou, odovzdal sa Jemu a tak prekonal skúšku viery. Prichádza ale chvíľa, keď aj on ustúpi pred strachom a padá: zrádza Majstra (por. 14, 66-72). Škola viery nie je triumfálnym pochodom, ale cestou pokrytou utrpením a láskou, skúškami a vernosťou, ktorú treba obnoviť každý deň. Peter, ktorý sľúbil absolútnu vernosť, spoznáva trpkosť a poníženie zapretia: nezdravo odvážny sa na vlastnej osobe učí poníženosti. Aj Peter sa musí naučiť byť ničím! Keď mu konečne spadne maska a pochopí pravdu o svojom slabom a hriešnom srdci, prepukne v oslobodzujúci plač ľútosti. Po tomto plači je už skoro úplne pripravený pre svoje poslanie.

V jedno jarné ráno mu bude toto poslanie zverené vzkrieseným Ježišom. Stretnutie sa uskutoční na brehoch Tiberiadského jazera. A je to práve evanjelista Ján, ktorý nám sprostredkoval dialóg z tohoto miesta medzi Ježišom a Petrom. Tu vidíme významnú hru slovies. V gréčtine sloveso „filéo“, vyjadruje priateľskú lásku, nežnú no nie absolútnu, zatiaľ čo sloveso „agapáo“ znamená lásku bez výhrad, totálnu a bez podmienok. Ježiš sa pýta Petra po prvý raz: „Šimon... miluješ ma (agapâs-me)?” (Jn 21,15). Pred skúsenosťou zrady by bol apoštol určite povedal: „Milujem ťa (agapô-se). Teraz keď spoznal trpkosť nevernosti, drámu vlastnej slabosti, hovorí už len: „Pane mám ťa rád (filô-se)”, teda „milujem ťa mojou slabou láskou“. Kristus nalieha: „Šimon miluješ ma?“. Peter opakuje odpoveď svojej poníženej lásky: „Kyrie, filô-se”, „Pane mám ťa rád, ako viem mať rád“. Tretí raz Ježiš hovorí Šimonovi: „Fileîs-me?“, „máš ma rád?“. Šimon pochopí, že Ježišovi stačí jeho slabá láska, jediná, ktorej je schopný, no napriek tomu je smutný, že mu Pán musel takto povedať. Preto mu odpovedá: „Pane ty vieš všetko, ty vieš, že ťa milujem (filô-se)“. Povedali by sme, že Ježiš sa prispôsobil Petrovi a nie Peter Ježišovi! A práve toto božské prispôsobenie dáva nádej apoštolovi, ktorý poznal utrpenie nevernosti. Tu sa rodí dôvera, ktorá ho robí schopným nasledovania až do konca: „To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. Ako to povedal, vyzval ho: „Poď za mnou!“ (Jn 21,19).

Od toho dňa Peter „nasledoval“ Majstra s vedomím vlastnej krehkosti; ale toto vedomie ho neodradilo. On totiž vedel, že môže počítať s prítomnosťou vzkrieseného. Peter prešiel od naivného nadšenia na začiatku, cez bolestnú skúsenosť zapretia a plaču obrátenia, až po dôveru k tomu Ježišovi, ktorý sa prispôsobil jeho slabej schopnosti milovať. Bola to dlhá cesta, ktorá z neho urobila vierohodného svedka, pretože bol neustále otvorený konaniu Ducha Svätého. Sám Peter sa označí ako „svedok Kristových utrpení, ale aj účastník jeho slávy, ktorá sa má v budúcnosti zjaviť“ (1 Pt 5,1). Keď napíše tieto slová, bude už starým, na ceste k záveru svojho života, ktorý spečatí mučeníctvom. Vtedy bude schopným opísať skutočnú radosť a ukázať odkiaľ sa môže čerpať: zdrojom je viera a láska ku Kristovi. Preto kresťanom svojej komunity napíše: „Vy ho milujete, hoci ste ho nevideli. Ani teraz ho nevidíte, ale veríte a jasáte nevýslovnou radosťou, plnou slávy, že dosahujete cieľ svojej viery - spásu duší“ (1 Pt 1,8-9).

Vypočuli ste si katechézu Benedikta XVI. na dnešnej generálnej audiencii. Na Námestí svätého Petra boli prítomní aj pútnici zo Slovenska Svätý Otec im adresoval tento pozdrav:

S láskou vítam pútnikov zo Spišského Podhradia. Bratia a sestry, Cirkev si dnes pripomína Pannu Máriu ako Pomocnicu kresťanov. Podľa príkladu svätého Jána apoštola prijmite ju aj vy do svojích domovov a dajte jej priestor vo vašom každodennom živote. Rád vás žehnám. Pochválený buď Ježiš Kristus!

- lm -