Cirkev a svet: Rím otvára náruč Rusku - katolíckemu i pravoslávnemu

Medzi udalosťami uplynulých dní v živote Cirkvi nemalú pozornosť upútali tie, ktoré mali jedného spoločného menovateľa: Rusko. Veľká púť ruských katolíkov do Večného mesta, stretnutie pápeža Benedikta XVI. s metropolitom Kyrillom, či posviacka prvého ruského pravoslávneho kostola v Ríme – tieto nové znamenia postupného zlepšovania vzťahov medzi Katolíckou cirkvou a ruskou Pravoslávnou cirkvou nás inšpirovali k spracovaniu príspevku, ktorý vám dnes ponúkame v rubrike Cirkev a svet.

V Rusku žije v súčasnosti podľa odhadov asi 600-tisíc až 1,5 milióna katolíkov, roztrúsených po celej krajine medzi obyvateľmi prevažne pravoslávneho vyznania. Katolícki veriaci nepredstavujú ani percento obyvateľstva krajiny. Táto počtom malá komunita má však „veľkú vieru,“ ako poznamenal vlani na jeseň sekretár Svätej stolice pre vzťahy so štátmi, arcibiskup Giovanni Lajolo po návrate zo svojej oficiálnej návštevy v Rusku.

Postavenie katolíkov v Rusku nie je ľahké. Podľa údajov tamojších biskupov štátne úrady ešte stále spôsobujú predstaviteľom Katolíckej cirkvi veľké ťažkosti. Napr. mnohí katolícki kňazi, ktorí prichádzajú pôsobiť do Ruska zo zahraničia, majú problémy so získavaním víz. Okrem toho, Katolícka cirkev čelila v uplynulých rokoch obvineniam z prozelytizmu zo strany ruskej Pravoslávnej cirkvi, ktorej nedôvera ešte vzrástla po tom, čo pápež Ján Pavol II. v roku 2002 zriadil v Rusku štyri katolícke diecézy: Arcidiecézu Matky Božej so sídlom v Moskve, ktorú vedie arcibiskup Tadeusz Kondrusiewicz, Diecézu sv. Klementa v Saratove, ktorú spravuje biskup Clemes Pickel pôvodom z Nemecka, Diecézu sv. Jozefa v Irkutsku na Sibíri, ktorej vedením bol poverený biskup Cyril Klimowicz, a Diecézu Premenenia Pána v Novosibirsku, ktorú spravuje biskup Joseph Werth.

Významnou udalosťou v živote súčasných ruských katolíckych veriacich bola ich púť do Ríma, doteraz najväčšia v dejinách ruských katolíkov, ktorá sa konala minulý týždeň pri príležitosti ukončenia roka, venovaného spomienke na pápeža Jána Pavla II.. Skupinu približne 150 veriacich sprevádzal arcibiskup Kondrusiewicz.

Okrem generálnej audiencie Benedikta XVI. a omše vo vatikánskych kryptách sa ruskí pútnici zúčastnili i na prezentácii životopisu lekára Friedricha Josepha Haasa, osobnosti, ktorú majú v úcte tak katolíci ako aj pravoslávni veriaci v Rusku. Knihu s názvom „Svätý lekár z Moskvy“ predstavili 16. mája na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme. Jej autorom je emeritný profesor cirkevných dejín na tomto inštitúte, jezuita Germano Marani, predslov napísal arcibiskup Kondrusiewicz, ktorý o osobnosti lekára a filantropa Friedricha Josepha Haasa pre Vatikánsky rozhlas povedal:

„Je to muž, ktorý je dosť známy ešte aj dnes. V Rusku, osobitne v Moskve, si jeho osobnosť veľmi vážia nielen katolícki, ale aj pravoslávni veriaci. Pri príležitosti 150. výročia jeho smrti v roku 2003 sme pozvali mnohých biskupov a kardinálov na slávnostnú svätú omšu na moskovskom cintoríne Vedenskoje, kde je pochovaný. Na slávnosti sa zúčastnili nielen katolíci, ale aj pravoslávni a protestanti... všetci ho majú vo veľkej úcte, pretože to bol svätý človek, všetci ho zaň považujú.“

Friedrich Joseph Haas sa narodil v roku 1780 v Münstereifeli pri Kolíne nad Rýnom. Po štúdiách v Jene a Viedni sa stal lekárom, osobitne sa zaujímal o očné lekárstvo. Bol aktívny i v oblasti medicínskej vedy, venoval sa napr. výskumu liečebných účinkov minerálnych prameňov na Kaukaze. Ako 26-ročný odišiel do Ruska.

Spočiatku pracoval v rôznych moskovských nemocniciach, jeho hlavnou aktivitou sa však stalo pôsobenie vo väzenskom prostredí. Predal celý svoj majetok, aby mohol dať postaviť nemocnice pre väzňov. Pomoc tým najbiednejším Moskovčanom, bez ohľadu na ich náboženskú príslušnosť, a starostlivosť o väzňov si zvolil za svoje doživotné poslanie. S jeho pomocou sa v tom období výrazne zlepšili tvrdé životné podmienky vo väzniciach v cárskom Rusku. Prihovoril sa napr. za to, aby slabých a zmrzačených zajatcov oslobodili od ťažkých okov a reťazí a nahradili ich ľahšími. Staral sa o rodiny odsúdencov deportovaných na Sibír, zriadil školu pre deti väzňov, tlačil a rozširoval Sväté Písmo. Hoci celý svoj život ostal verný katolíckej viere, prechovával hlbokú úctu aj voči pravoslávnej viere ruského ľudu. Pre jeho filantropiu ho ešte počas jeho života začali volať „svätý lekár z Moskvy“. Toto pomenovanie je dodnes rozšírené medzi veriacimi Moskovčanmi, z ktorých mnohí túžia po tom, aby bol povýšený na slávu oltára. Arcibiskup Kondrusiewicz potvrdil informáciu o začiatku procesu blahorečenia doktora Haasa:

„Áno, je to pravda: tento proces už začal. Zozbierali sme k nemu svedectvá a dokumenty, ale keďže sme iba malé cirkevné spoločenstvo, poslali sme ich do kolínskej diecézy v Nemecku, odkiaľ doktor Haas pochádzal. Postulátorom jeho blahorečenia je tamojší kardinál Joachim Meisner. On sám už raz bol v Moskve,
aby sa pomodlil pri hrobe tohto svätého muža.“

Arcibiskup Kondrusziewicz podotkol, že svoje svedectvá im zasielajú aj pravoslávni veriaci, čo svedčí o tom, že láska a služba chudobným, ktorou sa vyznačoval život doktora Haasa, prekračuje hranice vierovyznaní:

„Láska, tak ako hudba, nepozná hraníc. Pápež Benedikt XVI. svojou encyklikou Deus Caritas est dal Cirkvi obrovský dar. Hovorí v nej o láske nielen v teologických termínoch, ale aj v praktických pojmoch. No a tento svätý muž, doktor Haas, konal presne tieto veľké veci, charitatívne diela pre všetkých: veriacich i neveriacich ... pretože, ak je človek v núdzi, musíme mu pomôcť. Toto je naša viera.“

Doktor Haas sa stal postavou, ktorá ako most spája komunity veriacich v Rusku, osobitne katolíkov a pravoslávnych. Aké sú dnes podľa arcibiskupa Kondrusiewicza vzťahy medzi týmito dvomi cirkvami?

„Tieto vzťahy zaiste nie sú dokonalé, ale musím povedať, že je v nich istý dynamizmus, isté napredovanie. Nie je možné opäť vybudovať a napraviť to, v čom sa urobili chyby počas uplynulých storočí, ale ja som dnes optimistom. Máme spoločné stretnutia, predčasom bola zriadená zmiešaná katolícko-pravoslávna komisia, ktorá pracuje na objasňoaní mnohých otázok. ... Takže, je tu určitý pokrok, a myslím si, že dnes už vidíme svetlo na konci tunela.“

Zložité vzťahy medzi Katolíckou cirkvou a pravoslávím, nielen ruským, sú súčasťou histórie schizmy medzi východným a západným kresťanstvom. Ako už spomenul arcibiskup Kondrusiewicz, minulosť zmeniť nemožno. Súčasnosť však dáva obom stranám nové možnosti prekonávať ťažkosti, ktoré rozdeľujú, vedením ekumenického dialógu, ktorý spája. Za najnovší pozitívny krok v tejto oblasti možno považovať minulotýždňovú návštevu metropolitu Smolenska a Kalininradu Kyrilla z Oddelenia pre vzťahy so štátmi pri Moskovskom patriarcháte v Ríme. Vo štvrtok, 18. mája, ho prijal pápež Benedikt XVI.. Ich stretnutiu rezonovali o. i. témy ako rodina, ochrana života, bioetika či ľudská morálka.

„Hovorili sme o našej vôli usilovať sa o zachovanie morálnych, kresťanských hodnôt v Európe,“ povedal metropolita Kyrill deň po stretnutí na tlačovej konferencii novinárom. „Keď sa stane nejaký teroristický čin, celý svet sa trasie a pýta sa, ako sa to mohlo stať. Ale, ak sa ničí systém morálnych hodnôt, nuž, čo potom zastaví človeka od skutkov terorizmu? Iba jeho vnútorná sebakontrola,“ dodal. Zatiaľ čo v otázkach morálnych hodnôt sú si Katolícka cirkev a ruská Pravoslávna cirkev zajedno, dialóg o teologických otázkach si bude podľa neho vyžadovať viac času.

A aké dojmy si odnáša metropolita Kyrill zo stretnutia s Benediktom XVI.? „Jedna z vecí, ktoré na mňa najviac zapôsobila na pápežovi Benediktovi XVI. je jeho disciplína myslenia a slova. Je to skutočne absolútne autonómny a veľmi silný teológ.“

V piatok, 19. mája, posvätil metropolita Kyrill stavbu prvého ruského pravoslávneho chrámu v Ríme. Chrám zasvätený svätej Kataríne Alexandrijskej sa buduje neďaleko Vatikánu, na pozemku veľvyslanectva Ruskej federácie v Taliansku, a mal by byť dokončený v priebehu roka 2007. Bude slúžiť zároveň aj ako sídlo pravoslávnej farnosti Moskovského patriarchátu. V predvečer jeho posviacky sa v koncertnom centre na Via della Conciliazione v Ríme konalo vystúpenie mužského sakrálneho zboru pravoslávneho kláštora Sretenskij v Moskve. Prítomných po koncerte v mene pápeža Benedikta XVI. pozdravil kardinál Roger Echegaray, bývalý predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj:

„Bratia a sestry! Som rád, že sa môžem poďakovať v mene Svätého Otca. Počúvať túto duchovnú hudbu znamená modliť sa, pozdvihnúť naše duše k Bohu, modliť sa za celé Rusko, ktoré si zaslúžilo, aby ho po stáročia nazývali ´svätá Rus´!“
Osobitné slová adresoval kardinál Echegaray prítomnému metropolitovi Kyrillovi:

„Bratsky zdieľame radosť vašu i patriarchu Alexeja, a spolu ďakujeme Pánovi, že nám daroval milosť, aby sme oveľa ľahšie vstupovali do trpkého, ale takého krásneho tajomstva neviditeľnej jednoty Kristovej Cirkvi!“
Metropolita Kyrill odpovedal týmito slovami:

„Keď vidíme, ako sa iný národ modlí a spieva, vtedy sme naozaj schopní pochopiť a milovať tento národ. Náš vzťah k modlitbe, vyjadrený aj v umení, je tým dialógom lásky, bez ktorého nie je možný žiaden dialóg medzi národmi a o to viac dialóg medzi krajinami. Som presvedčený, že katolícka cirkev a ruská pravoslávna cirkev, ktoré zdieľajú ten istý systém morálnych a duchovných hodnôt, a odkazujú na tieto hodnoty, môžu o nich svedčiť Európe i celému svetu. Pracujme a modlime sa, aby sa toto všetko uskutočnilo.“

- mv - (RV, Deutsch-Russisches Forum, catholic-hierarchy.org)