Benedikt XVI.: Rehoľníci musia patriť úplne Bohu

Vatikán (22. mája, RV) - Svätý Otec sa dnes v Aule Pavla VI. stretol s vyššími rehoľnými predstavenými mužských a ženských rehoľných kongregácií, ktorí v Ríme začali svoje generálne zhromaždenie. Pápež v úvode svojho príhovoru uviedol, že jeho myšlienky smerujú ku všetkým rehoľníkom, rehoľníčkam, zasväteným osobám a členom spoločností apoštolského života, ktorí šíria v Cirkvi a vo svete bonus odor Christi – Kristovu ľúbeznú vôňu a zdôraznil, čo znamená byť predstaveným.

„Služba predstaveného vyžaduje neustálu prítomnosť a schopnosť oživovať a pripomínať dôvody zasväteného života. Pomáhať osobám, ktoré sú vám zverené, aby odpovedali s obnovenou vernosťou na volanie Ducha. Táto vaša úloha je často sprevádzaná krížom a niekedy aj samotou, ktorá od vás žiada zmysel k hlbokej zodpovednosti, otvorené srdce a neustále zabúdanie na seba samých. Ste povolaní, aby ste podopierali a viedli vašich bratov a vaše sestry v nie ľahkej dobe, ktorá je poznačená mnohými nástrahami“.

Podľa Benedikta XVI. bol rehoľný život v posledných rokoch poznačený intenzívnejším prežívaním evanjeliového, cirkevného a apoštolského ducha, zároveň však nemôžeme nevidieť to, že niektoré rozhodnutia neponúkli svetu skutočnú a živú tvár Krista.

„Sekularizovaná kultúra prenikla do myslí a sŕdc mnohých zasvätených osôb, ktoré ju pochopili ako istú formu modernizmu a spôsob, ako sa zblížiť so súčasným svetom. Dôsledkom toho je, že popri veľkej snahe a schopnosti úplne sa darovať, zasvätený život v súčasnosti pozná aj nástrahy priemernosti, meštiactva a konzumnej mentality. Pán chce slobodných, nezviazaných mužov a ženy, schopných opustiť všetko, aby ho nasledovali a iba v ňom nájsť všetko. Je potrebné robiť odvážne rozhodnutia na osobnom a komunitárnom stupni“.

Svätý Otec zdôraznil, že rehoľníci musia patriť úplne Pánovi. „Patriť Kristovi znamená stať sa neustálym vyznaním viery, jasným ohlasovaním pravdy, ktorá nás oslobodzuje pred vábením falošných idolov, ktorými je omámený svet“.

„Aby zasvätené osoby úplne patrili Pánovi musia prijať spôsob života v čistote. Zasvätená čistota sa nedá vysvetliť v obraze logiky dnešného sveta; je to najnelogickejší z kresťanských paradoxov a nie všetkým je dané, aby ho pochopili a žili (por. Mt 19,11-12). Žiť v čistote znamená tiež vzdať sa potreby ukazovať sa, prijať striedmy a skromný štýl života. Rehoľníci a rehoľníčky sú povolaní prejaviť to aj výberom oblečenia, oblečenia, ktoré je jednoduché a je znamením chudoby prežívanej v jednote s ním, ktorý z bohatého akým bol, sa stal chudobným, aby nás urobil bohatými svojou chudobou (por. 2 Kor 8,9). Iba takýmto spôsobom môžeme nasledovať bez výhrad ukrižovaného a chudobného Krista. Musíme sa ponoriť do jeho tajomstva a naše rozhodnutia musia byť jeho rozhodnutiami poníženosti, chudoby a miernosti“.

- lm -