Cirkev a svet: Benedikt XVI. biskupom Québecu: Eucharistia a kňazstvo sú nenahraditeľné
aj v sekularizovanej spoločnosti
Vatikán: (15. mája, RV) Dnes ukončili svoju dvojtýždňovú úradnú návštevu ad
limina apostolorum vo Vatikáne biskupi Québecu – najväčšej provincie Kanady. V našej
rubrike Vám, preto milí poslucháči, priblížime realitu Cirkvi v tejto obrovskej severoamerickej
krajine.
Kanadská spoločnosť je mozaikou rôznych národov, roztrúsených na území
dvoch veľkých kultúrnych a jazykových oblastí: anglofónnej a frankofónnej. Bilingválnosť
krajiny je dôsledkom niekdajšej francúzskej a britskej kolonizácie.
Frankofónna
provincia Québec sa rozprestiera vo východnej časti Kanady. Jej centrom je rovnomenné
mesto, ktoré založili francúzski kolonizátori v roku 1608. Québec je zároveň najstarším
frankofónnym mestom v Severnej Amerike.
Kristovo evanjelium priniesli do tejto
časti Severnej Ameriky misionári z rôznych reholí: františkáni, jezuiti, uršulínky
či augustiniáni prichádzali v 17. storočí do vtedajšej kolónie Nové Francúzsko budovať
školy a nemocnice, otvárať semináre a hlásať evanjelium medzi domorodými indiánskymi
kmeňmi. V tom čase žili v severnej časti amerického kontinentu státisíce Indiánov
z kmeňov: Hurónov, Algonkíncov, Siouxov či Inuitov, ako aj desaťtisíce Eskimákov,
zatiaľ čo dnes pôvodní obyvatelia tvoria už asi iba necelé 3 percentá populácie Kanady.
V
roku 1658 menovala Svätá Stolica apoštolského vikára pre Kanadu - francúzskeho biskupa
Francois de Lavala, ktorý sa stal aj prvým biskupom Severnej Ameriky. V tom istom
roku vznikla prvá kanadská ženská rehoľa: Kongregácia sestier „Našej milej Panej
z Montrealu“. Jej zakladateľka Margaréta Bourgeoys bola v roku 1982 svätorečená.
Po
obsadení krajiny Angličanmi v druhej polovici 18. storočia bola krajina pripojená
k britskej korune. Keďže anglický kráľ bol protestant a katolíci v Anglicku vtedy
nemohli praktizovať svoju vieru verejne, bolo toto obdobie neľahké aj pre katolíkov
v tejto časti Nového Sveta. Niektoré rehole boli odtiaľ vyhnané. Začiatkom 19. storočia,
keď boli priznané práva katolíkom v Anglicku, sa katolícka cirkev v Kanade mohla rozšíriť
aj do anglicky hovoriacej časti krajiny. Prvá diecéza Hornej Kanady – dnes provincia
Ontario – bola zriadená v roku 1820, v roku 1841 vznikla diecéza Toronto a o šesť
rokov neskôr arcidiecéza hlavného mesta Ottawy.
Nezávislosť získala Kanada
v roku 1867. Oficiálne je však hlavou štátu aj dnes britská kráľovná, ktorej portrét
je zobrazený na každom kanadskom dolári. Dnes je takmer polovica z vyše 32 miliónov
obyvateľov Kanady britského a asi tretina francúzskeho pôvodu. Okrem toho žije v Kanade
asi dvadsať ďalších rôznych národov, prevažne Nemci, Taliani, Holanďania, Ukrajinci
a Poliaci. K etnickej a kultúrnej rozmanitosti kanadského obyvateľstva prispieva aj
čoraz väčší počet prisťahovalcov z Ázie, najmä z Číny.
Prítomnosť mnohých národností
znamená tiež množsto náboženských vyznaní. Kresťania predstavujú približne 83 percent
obyvateľov Kanady. Kresťanských konfesií možno v „krajine javorového listu“ narátať
okolo tridsať. Väčšina kanadských kresťanov sa však hlási iba k siedmym z nich. Okrem
rímsko-katolíckej cirkvi a rôznych cirkví východného obradu sú to protestantské cirkvi
ako metodisti, presbyteriáni, anglikáni či evanjelici. Menšinové zastúpenie majú židovské
a moslimské komunity, ako aj sikhovia a hinduisti.
Katolíci v Kanade podľa
štatistík predstavujú asi 43 percent obyvateľstva. Krajina je rozdelená na 71 diecéz
a arcidiecéz s viac ako piatimi tisícmi farností a misií. Konferencia katolíckych
biskupov Kanady je bilingválna. Vznikla v roku 1943, Vatikán ju oficiálne uznal o
päť rokov neskôr. Na poste jej predsedu sa každé dva roky striedajú anglicky a francúzsky
hovoriaci biskupi. Konferencia sa ešte delí na štyri regionálne Zhromaždenia biskupov:
québecké, atlantické, ontarijské a západné. Úradnú návštevu ad limina apostolorum
vo Vatikáne počas uplynulých dvoch týždňov absolvovali iba biskupi z québeckého zhromaždenia,
ku ktorému patrí 19 diecéz latinského obradu, rozprestierajúcich sa na území provincie
Québec, ďalej vojenský ordinariát Kanady, a eparchie dvoch cirkví východného obradu
na území Montrealu: melchitskej grécko-katolíckej cirkvi a maronitskej cirkvi.
Cirkvi
východného obradu zohrávajú v histórii Katolíckej cirkvi v Kanade dôležitú úlohu,
a to predovšetkým v západnej časti krajiny, kde sa usadilo mnoho prisťahovalcov z
východnej Európy, najmä z Ukrajiny. Ukrajinská gréckokatolícka cirkev je dnes najväčšou
východnou cirkvou v Kanade. Jej prvého biskupa Mykytu Budku v roku 2001 blahorečil
pápež Ján Pavol II.. Medzi komunity východných cirkví v Kanade patrí aj spoločenstvo
slovenských gréckokatolíckych veriacich.
História a geografia Kanady ako aj
jej etnické a náboženské zloženie má značný vplyv i na život tamojšej Katolíckej cirkvi,
na jej vzťahy s inými cirkvami a náboženstvami, ako aj s celou spoločnosťou, ktorá
je silne poznačená sekularizáciou. Postupné vzďaľovanie sa nových generácií Kanaďanov
od Cirkvi zaznamenali v uplynulých desaťročiach najmä provincie Ontario a Québec.
Biskupov katolíckeho Québecu znepokojuje najmä úbytok duchovných povolaní.
Veľké
nádeje na duchovnú obrodu Kanady vkladajú do Medzinárodného Eucharistického kongresu,
ktorého dejiskom bude práve Québec v roku 2008. S prípravami tejto veľkej udalosti
v živote Cirkvi, ktorá bude spojená s oslavami 400. výročia založenia mesta Québec,
začala québecká arcidiecéza už v roku 2002. V tom istom roku sa v Toronte konali
17. Svetové dni mládeže, ktoré boli tiež veľkým impulzom pre život Kanadskej cirkvi.
Nezabudnuteľné ostávajú slová, s ktorými sa počas otvorenia týchto dní 25. júla 2002
obrátil pápež Ján Pavol II. na mladých Kanady i celého sveta: „Drahí chlapci a
drahé dievčatá, zo všetkých strán k vám prichádzajú početné a lákavé ponuky: mnohé
sľubujú radosť, ktorú možno dosiahnuť peniazmi, úspechom a mocou;... radosť spojenú
s povrchným a pominuteľným zmyslovými pôžitkami. ... Milí priatelia, na vašu živú
túžbu po šťastí odpovedá ´starý´ pápež slovom, ktoré nepochádza od neho: ´Blahoslavení'
...Drahí priatelia, Cirkev dnes pozerá na vás s dôverou a očakáva, že sa stanete ľudom
blahoslavenstiev. Blahoslavení ste, keď ste pred Bohom – tak ako Ježiš – chudobní
v duchu, dobrí a milosrdní; ak naozaj hľadáte to, čo je spravodlivé a správne; keď
máte čisté srdce, keď ste tvorcami pokoja, priateľmi a služobníkmi chudobných. Buďte
blahoslavení! “
„Svetové dni mládeže v Toronte mali pozitívny vpyv na
mnohých mladých Kanaďanov,“ túto skutočnosť vyzdvihol minulý týždeň pápež Benedikt
XVI. vo svojom príhovore na stretnutí s biskupmi Québecu. Spolu s nimi sa Svätý Otec
zamyslel sa nad témami, ktoré najviac trápia Cirkev, ktorá v krajine s rastúcim laicizmom
postupne stráca svoj vplyv. Príkladom toho je vývoj v oblasti kanadského školstva,
ktoré v uplynulých rokoch nadobúda čoraz viac laický charakter, pričom náboženskú
výchovu majú nahradiť hodiny etickej výchovy a náboženskej kultúry. Právne uznanie
homosexuálnych manželstiev a návrhy „novej definície“ manželstva ohrozuje postavenie
tradičnej rodiny. Predseda Zhromaždenia katolíckych biskupov Québecu Gilles Cazabon
zhrnul nebezpečenstvá, ktorým čelí rodina v Kanade, takto: „Krehké a problematické
partnerské vzťahy, rôzne formy spolužitia muža a ženy, pokles počtu uzatvorených manželstiev,
nízka pôrodnosť atď.“
Prostredníctvom svojej Organizácie pre rodinu a život
sa kanadskí biskupi pravidelne vyjadrujú aj ku kontroverzným témam, o ktorých v tomto
čase prebieha verejná diskusia v Kanade: umelé oplodnenie, eutanázia či klonovanie
ľudí. Cirkev sa usiluje pomáhať aj pri riešení ďalších špecifických problémov kanadskej
spoločnosti, ako: ochrana životného prostredia, sociálna spravodlivosť, ochrana práv
domorodých kmeňov a tiež prisťahovalcov, ktorých, napriek prísnym zákonom, prichádzajú
do krajiny rok čo rok tisíce.
Pápež Benedikt XVI. vo svojom príhovore k biskupom
Québecu pozval diecézy v tejto kanadskej provinci k obnovenému vzťahu k Eucharistii,
ktorá je „Darom Boha pre život sveta.“ V tejto súvislosti pripomenul uplynulý Rok
Eucharistie, ktorý bol príležitosťou k duchovnému prebudeniu a znovuobjaveniu eucharistickej
adorácie. „Z tejto skúsenosti môžeme čerpať posilu, útechu a oporu,“ povedal
Svätý Otec. Hoci účasť veriacich na bohoslužbách v Kanade neustále klesá, Cirkev sa
nemôže vzdať slávenia Eucharistie, práve naopak, zdôraznil Benedikt XVI., Eucharistia
a kňazský úrad sú podľa neho nepostrádateľné aj vtedy, keď Cirkev čelí sekularizácii:
„Centrálna úloha kňaza, ktorý ´in persona Christi capitis – v osobe Krista-Hlavy´
poúča, posväcuje a vedie spoločenstvo, sa nemá bagatelizovať. Kňazská služba je pre
existenciu cirkevného spoločenstva nepostrádateľná. Dôležitá úloha laikov, ktorých
veľkorysé angažovanie sa pre kresťanské spoločenstvo oceňujem, nikdy nesmie zatieniť
absolútne nenahraditeľnú službu kňazov pre život Cirkvi. Službu kňaza teda nemožno
zveriť iným osobám bez toho, aby sa tým neuškodilo autentickej podstate Cirkvi. Okrem
toho, ako môžu mať mladí ľudia vzory na ceste k vlastnému kňazstvu, keď rola kňazského
úradu nie je jasne definovaná a uznávaná?“
Na záver svojho príhovoru k
biskupom Québecu Svätý Otec adresoval katolíckym veriacim ich diecéz túto výzvu: „Pozývam
katolícku komunitu Québecu k obnovenej oddanosti a láske k pravde náuky Cirkvi, čo
sa týka teológie a morálky, dvoch od seba neoddeliteľných aspektov kresťanskej existencie
vo svete. Veriaci nemôžu súhlasiť s ideológiami súčasnej spoločnosti bez toho, aby
pritom nestratili svoju vlastnú identitu.“