Tolkien a Lewis skombinovali fantáziu s kresťanskou víziou
Taliansko (10. mája, RV) – V Inštitúte Enciclopedia Italiana v Ríme sa dnes
skončil 7. ročník stretnutia „Katolicizmus a literatúra v 20. storočí”. Zorganizovala
ho Pápežská rada pre kultúru. „Zažilo 20. storočie z literárneho hľadiska víťazstvo
realizmu, alebo návrat fantázie?” – touto otázkou sa zaoberali prítomní odborníci
na literatúru. Zhodli sa na tom, že v storočí, ktoré dalo svetu spisovateľov ako Marcel
Proust, Italo Svevo či James Joyce, zaznamenali popularitu aj ságy od J. R. R. Tolkiena
a C. S. Lewisa, nehovoriac o komerčnom úspechu dvoch veľkých literárnych fenoménov
na prahu nového tisícročia – kníh Harry Potter a Da Vinciho kód. „A tak sa pýtame,
či existuje v literatúre skutočné rozlišovanie medzi realitou a fantáziou? Je vôbec
možné rozlišovať vo ´veľkom mori´ diel fantastickej literatúry? A ako spojiť túto
ťažkú úlohu s duchovným a morálnym rozmerom literatúry?”
Počas diskusie
o týchto otázkach účastníci dvojdňového stretnutia venovali osobitnú pozornosť anglickej
literatúre. V tejto súvislosti pripomenuli, že 19. storočie v Anglicku ukončilo učenie
kardinála Newmana, ktorý značne ovplyvnil nielen teológiu, ale aj literatúru 20. storočia
a ktorého Graham Greene definoval ako „patróna katolíckych románopiscov“. Za jeho
„odchovancov“ možno považovať tých autorov, ktorým sa podarilo skombinovať prvky
fantázie s vernosťou kresťanskej vízii: niektorí z nich, ako Tolkien či Lewis, sú
dnes dobre známi, zatiaľ čo iní, ako G. K. Chesterton, ktorý zomrel pred sedemdesiatimi
rokmi, by si zaslúžili viac pozornosti. Podľa účastníkov stretnutia je potrebná kritická
reflexia všetkých týchto autorov, ktorá by pomohla vysvetliť mediálne fenomény, spojené
s ich dielami, v súčasnosti takými úspešnými a zároveň vyvolávajúcimi mnoho reakcií.