Cirkev a svet: Program Komunity sv. Egídia na boj proti aidsu v Malawi

Malawi (8. mája, RV/Fides/website Comunità di Sant‘Egidio) – Aids – jedna z najväčších rán pre Afriku, choroba, na ktorú dnes zomiera viac ľudí ako vo vojnách, a ktorá decimuje mnohé africké rodiny. V boji proti nej pomáhajú postihnutým krajinám i mnohé cirkevné organizácie prostredníctvom rôznych projektov a programov. Dnes vám predstavíme jeden z nich: program s anglickým názvom Dream, ktorý v roku 2002 odštartovala Komunita sv. Egídia, laické katolícke hnutie, pôsobiace vo viac ako 70 krajinách sveta, zamerané na šírenie evanjelia a službu chudobným. Názov projektu - Dream - v preklade znamená „sen“. Zároveň je aj anglickou skratkou, ktorá poukazuje na jeden z cieľov programu: zvýšenie zásoby liekov proti AIDS a podvýžive (Drug Resource Enhancement against AIDS and Malnutrition). Program sa začal realizovať v Mozambiku, postupne sa rozšíril aj do iných krajín afrického kontinentu.
Začiatkom tohto mesiaca boli v rámci programu Dream otvorené dve nové centrá na boj proti aidsu v Malawi: jedno v hlavnom meste tejto africkej krajiny Lilongwe a druhé v Blantyre. Centrá môžu svojimi kapacitami poskytnúť zdravotnícku starostlivosť približne tisícke pacientov.

Obyvateľ Malawi sa dožije priemerne 37 rokov

Komunita sv. Egídia v spolupráci s inými talianskymi mimovládnymi organizáciami prispôsobila program potrebám krajiny, povedala pre Vatikánsky rozhlas hlavná koordinátorka programov Komunity sv. Egídia pre Afriku Paola Germanová: „Malawi je veľmi malá krajina, v ktorej by príliš radikálny zásah mohol mať ťažké následky na celé obyvateľstvo. Pre prácu v našich centrách preto zaúčame výlučne miestny zdravotnícky personál. Našou úlohou je iba dohliadať na realizáciu programu.“

Dôvod, prečo sa Komunita sv. Egídia rozhodla zrealizovať program Dream práve v Malawi, podľa Paoly Germanovej nie je náhodný. Ide totiž o jednu z najchudobnejších krajín, nielen Afriky, ale aj sveta, s priemerným príjmom 30 centov na deň. 65 percent populácie trpí podvýživou, 17 percent obyvateľov je HIV-pozitívnych a priemerná dĺžka života Malawčanov je iba 37 rokov. Väčšina obyvateľstva nemá priamy prístup k lekárskej starostlivosti.

„Hlavným cieľom programu je prevencia ako aj starostlivosť o tehotné ženy, nakazené vírusom HIV, s cieľom zabrániť jeho prenosu z matky na dieťa v okamihu pôrodu. Súčasťou projektu sú laboratóriá molekulárnej biológie na monitorovanie liečby, ktoré by boli časom k dispozícii celej krajine. V priebehu nasledujúcich dvoch rokov by sme chceli vybudovať ďalších osem centier s cieľom postupne sprístupniť zdravotnícku starostlivosť všetkým gravidným ženám v krajine a tak umožniť, aby sa v Malawi rodila generácia zdravých detí, uchránených od aids, a zaručiť aj prežitie ich matiek a otcov.“

K najväčším problémom patrí hlad

Malawi leží v južnej časti strednej Afriky, je vnútrozemskou krajinou bez prístupu k moru. Neúroda v dôsledku dlhých období sucha v polovici 90. rokov viedla k úpadku miestneho hospodárstva. Malawi nemá zdroje nerastných surovín, asfaltové cesty sú v krajine zriedkavosťou, čo znemožňuje rozvoj dopravy a obchodu. Až 90 percent obyvateľstva sa živí prácou v poľnohospodárstve. Bavlna, tabak či arašidy sa pestujú hlavne na export, ktorý však pre spomínané dlhé suchá značne poklesol. Malawi je síce veľmi malá, ale husto osídlená krajina. V súčasnosti má vyše 12 miliónov obyvateľov: „80 percent populácie žije na vidieku. Krajina tisícov malých dediniek má mnohé problémy, k najväčším patrí hlad. Pre diktatúru bola krajina dlhé roky úplne izolované od zvyšku Afriky. Ani potom sa jej nepodarilo ekonomicky sa obnoviť. Teda, je to veľmi chudobná krajina, v ktorej stačí, ak trocha menej prší, a už to vyvolá potravinovú krízu.“

Nielen pre chudobu, ale aj pre nízku úroveň vzdelania odchádzajú mnohí mladí ľudia, z Malawi do zahraničia. Krajine chýbajú odborníci v mnohých oblastiach, najmä lekári, vysvetľuje Paola Germanová: „Lekárska fakulta existuje v Malawi iba päť rokov. Takže v krajine ešte nie sú absolventi medicíny. V minulosti často mladí ľudia, ktorí mali finančné možnosti, odchádzali študovať do zahraničia, najmä do Londýna. Ale mnohí tam ostali. Na jednej strane, je to aj prirodzené, veď kto by ostával v krajine, ktorá neponúka možnosť študovať. Ak niekto raz investoval do svojho zahraničného štúdia, aby sa mohol stať lekárom, nevráti sa do krajiny, v ktorej by pracoval za veľmi nízky plat a v podmienkach totálnej neistoty.“

„Mnohí z tunajších zdravotníkov sú sami chorí na aids, pretože sa pri svojej práci ľahko nakazia. Nemajú dosť injekčných striekačiek ani ochranných rukavíc. Zdravotnícke zariadenia sú dosť zastaralé, pracuje sa vo veľmi stiesnených podmienkach. Preto chápem, že sa mladí lekári zo zahraničia nechcú vrátiť. A preto, cieľom nášho programu je nielen lekárska starostlivosť, ale aj formácia tunajších zdravotníkov, ktorým chceme dať možnosť pracovať v dobrých, štandardných podmienkach.“

Utrpenie sa dá zastaviť

Paola Germanová žije v Afrike už niekoľko rokov. Podľa nej Afrika pre svoju obrodu potrebuje viac ako len ekonomickú pomoc, a to: sprostredkovanie toho know-how, ktoré majú vyspelé krajiny, a ktoré umožňuje napr. budovať infraštruktúru alebo vzdelávať kádre. A aký obraz Afriky si nesie vo svojom vnútri hlavná koordinátorka programov Komunity sv. Egídia pre tento kontinent?

„Sú to ženy, ktoré prichádzajú do našich centier, choré na aids, vychudnuté na kosť, tak, že nevládzu kráčať, s kŕdľom detí okolo seba, zúfalé, prosiace o pomoc, hoci ani nevedia, o akú pomoc majú prosiť... Je to smutný obraz, ale zároveň je to aj obraz nádeje, pretože my im dávame to vedomie, že sa môžu liečiť. To mení ich život radikálnym spôsobom, nielen po fyzickej stránke: tieto ženy opäť nadobudnú spoločenskú dôstojnosť, mnohé z nich začnú samé pracovať v rámci tohto programu a pomáhajú iným ženám, chorým tak ako ony, pomáhajú im starať sa o deti. Takže, ja som presvedčená, že toto všetko utrpenie sa dá zastaviť.“
 
Cirkev prispela k pádu diktátora

Prvými európskymi misionármi na pôde Malawi boli škótski presbyteriáni. Koncom roka 1889 do krajiny prišli katolícki misionári, členovia Spoločnosti afrických misií, tzv. bieli pátri. Ich prvá misia v dedinke Mponda, na južných brehoch jazera Malawi, vydržala iba krátko. Medzi príslušníkmi miestneho kmeňa Yao bol už vtedy značne rozšírený islam. Do krajiny sa bieli pátri vrátili v roku 1901, tentokrát bola ich misia úspešnejšia. Dnes ich pôsobí v Malawi asi tridsať.

Ku katolíckej viere sa v súčasnosti hlási približne 22 percent obyvateľstva Malawi. Krajina má 7 diecéz a podľa údajov agentúry Fides viac ako 430 misionárskych staníc. Vyše 40 percent Malawčanov patrí do niektorej z protestantských cirkví. Moslimov je okolo 15 percent, zvyšok vyznáva tradičné africké náboženstvá.

V Malawi, ako bývalej britskej kolónii, je úradným jazykom angličtina. Po získaní nezávislosti v roku 1964 v krajine nastalo 30-ročné obdobie diktatúry prezidenta Hastingsa Kamuzu Bandu. Mnohí odporcovia jeho režimu boli väznení, týraní i zabíjaní. Dôležitým dátumom v novodobej histórii Malawi bol pastiersky list tamojších siedmich katolíckych biskupov z 8. marca 1992 s názvom Living our faith (Žiť našu vieru) ako prejav odporu proti praktikám vlády prezidenta Bandu. Bol vytlačený trojjazyčne ako samizdat v jednej misijnej tlačiarni. 16-tisíc jeho výtlačkov tajne rozviezli pomocou sanitiek z misijných nemocníc po celej krajine tak, aby sa v rovnaký deň prečítal vo všetkých farnostiach. Akcia bola úspešná a predznamenala politické zmeny v Malawi. Režim prezidenta Bandu padol v roku 1994. V nasledujúcich rokoch zohrala katolícka cirkev spolu s presbyteriánskou cirkvou dôležitú úlohu pri prechode Malawi ku demokracii a pluralite. Krajina, v ktorej sa zatiaľ posledné demokratické voľby konali v roku 2004, však stále prechádza procesom transformácie a potrebuje mnoho reforiem.

-mv-