Generálna audiencia: Apoštolskou službou sám Kristus dosahuje povolaných k viere

Vatikán (3. mája, RV) - Približne 52-tisíc pútnikov z 26 krajín dnes privítalo na Námestí sv. Petra pápeža Benedikta XVI. Svätý Otec na pravidelnej generálnej audiencii hovoril na tému apoštolskej tradície.

Drahí bratia a sestry,

dnes sa opätovne zastavíme nad témou apoštolskej tradície, ktorá má veľký význam pre život Cirkvi. Druhý vatikánsky koncil v tejto súvislosti zdôraznil, že tradícia je apoštolská predovšetkým vo svojom pôvode: „Boh vo svojej veľkej dobrotivosti rozhodol, aby všetko, čo zjavil na spásu všetkých národov, sa navždy zachovalo neporušené a prechádzalo z pokolenia na pokolenie. Preto Kristus Pán, v ktorom sa dovršuje všetko zjavenie najvyššieho Boha (porov. 2 Kor 1, 20; 3, 16; 4, 6), prikázal apoštolom, aby hlásali všetkým ako zdroj všetkej spasiteľnej pravdy a mravného poriadku evanjelium“ (dogm. konšt. Dei Verbum, 7). Koncil poznamenáva, že toto úsilie bolo verne zachované „apoštolmi, ktorí ohlasovaním slova v príkladoch a poučeniach podali všetko, čo sa dozvedeli z úst Kristových, zo styku s ním a z jeho skutkov, alebo čo spoznali pod vplyvom Ducha Svätého“ (tamtiež). S apoštolmi, dodáva koncil, spolupracovali aj „muži, ktorí z vnuknutia toho istého Ducha Svätého predložili blahozvesť spasenia písmom“ (tamtiež).

Predstavení eschatologického Izraela, teda apoštoli – aj oni dvanásti, ako bolo kmeňov vyvoleného ľudu –, pokračujú v „žatve“, ktorú začal Pán, a robia to predovšetkým verným odovzdávaním daru, ktorý prijali, dobrej noviny o kráľovstve, ktoré prišlo k ľuďom v Ježišovi Kristovi. Ich počet nevyjadruje iba pokračovanie svätého pôvodu, dvanástich kmeňov Izraela, ale aj univerzálny účel ich poslania – priniesť spásu až na kraj zeme. Môžeme to pochopiť v symbolike čísel, ktoré majú v semitskom svete veľký význam: dvanásť je násobkom čísla tri, dokonalého čísla, a štyri nás privádza k štyrom základným bodom, a teda k celému svetu.

Komunita, ktorá sa zrodila z evanjeliového ohlasovania, sa pozná podľa slov tých, ktorí ako prví stretli Pána a boli ním poslaní. Ona vie, že môže rátať s vedením dvanástich, ako aj ich nástupcov v službe Slova a spoločenstva. Dôsledkom toho je, že komunita sa cíti zodpovedná za odovzdanie „radostnej noviny“ prítomnosti Pána a jeho veľkonočného tajomstva, ktoré pôsobí v Duchu Svätom, ďalším. Veľmi výrazne to vidíme v niektorých úryvkoch z Pavlových listov: „Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal“ (1 Kor 15, 3); „Zverený poklad chráň mocou Ducha Svätého, ktorý v nás prebýva“ (2 Tim 1, 14). Veľmi jasne to ukazuje aj jedno staroveké svedectvo kresťanskej viery: „(Apoštoli) už od začiatku dosvedčili vieru v Ježiša Krista a ustanovili cirkvi pre Judeu, a následne, rozptýlení po svete, ohlasovali rovnakú náuku a rovnakú vieru národom a tak zakladali cirkvi pri každom meste. Z nich potom ďalšie cirkvi prebrali ich vieru aj semienka náuky a neprestajne ich premieňajú, aby sa stali cirkvami. Týmto spôsobom sú aj oni považované za apoštolské, ako potomstvo cirkví apoštolov“ (Tertulián, De praescritione haereticorum (200 circa), 20: PL 2,32).

Druhý vatikánsky koncil uvádza: „A v tom, čo apoštoli odovzdali, je všetko, čo pomáha Božiemu ľudu sväto žiť a rásť vo viere. Takto Cirkev vo svojom učení, živote a kulte ustavične udržuje a všetkým pokoleniam odovzdáva všetko, čím ona sama je, a všetko, čo verí“ (Konšt. Dei Verbum, 8). Tradícia je teda živým evanjeliom ohlasovaným apoštolmi v jeho celosti, na základe plnosti ich jedinečnej a neopakovateľnej skúsenosti: vďaka ich dielu sa viera odovzdáva ďalším, až po nás samých, až do konca sveta. Tradícia je okrem iného aj históriou Ducha, ktorý koná v histórii Cirkvi prostredníctvom apoštolov a ich nástupcov a verne pokračuje v prvotnej skúsenosti. Svätý Klement Rímsky na konci 1. storočia uvádza: „Apoštoli nám ohlasovali evanjelium poslaní Pánom Ježišom Kristom a Ježiš Kristus bol poslaný Bohom. Kristus teda pochádza od Boha, apoštoli od Krista: obaja pochádzajú z vôle Boha. ... Naši apoštoli sa od nášho Pána Ježiša Krista dozvedeli, že okolo biskupskej služby môžu vzniknúť spory. Preto ustanovili vyvolených a dali im príkaz, aby pred smrťou ďalší vyskúšaní muži prijali ich službu“ (Ad Corinthios, 42. 44: PG 1,292.296).

Poslanie, ktoré apoštolom zveril Ježiš, oni odovzdali svojim nástupcom. Okrem skúsenosti osobného stretnutia s Kristom, ktorá bola jedinečná a neopakovateľná, apoštoli odovzdali nástupcom slávnostné poslanie, ktoré dostali od Majstra. Apoštol pochádza z gréckeho termínu „apostéllein“, čo znamená vyslať, poslať. Apoštolské poslanie, ako to ukazuje 28. kapitola, 19. verš Matúšovho evanjelia, obsahuje pastoračnú, liturgickú a prorockú službu, zaručenú blízkosťou Pána až do skončenia času. Prostredníctvom apoštolskej služby sám Kristus dosahuje tých, ktorí sú povolaní k viere. Vzdialenosť storočí je prekonaná, Zmŕtvychvstalý sa nám ponúka živý a pracuje pre nás v dnešnej Cirkvi i vo svete.

-ľm-