Slovo pre chorých: Božie milosrdenstvo, teda Ježiš, je uprostred nás

Drahý brat, sestra! Prežívame najkrajšie a najdôležitejšie obdobie liturgického roka. Veľkonočné obdobie. Práve toto obdobie má pre človeka tápajúceho v tmách a neistote veľký význam. Pri tejto príležitosti mi nenapadá nič vhodnejšie, ako slová Písma: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného syna, aby nezahynul nik, kto v Neho verí, ale aby mal večný život.“ V krátkom okamihu dvoch dní dráma i víťazstvo Bohočloveka. Vo Veľký piatok prijíma rozsudok smrti... Berie kríž na svoje plecia, absolvuje drámu krížovej cesty „spestrenú“ pádmi... Boh zrazený na kolená. Pod chvíľou sa ti to môže zdať absurdné, ale bezhraničná láska nikdy nie je absurdnosťou. Krížová cesta mala aj stretnutia plné zmyslu, sĺz, stretnutia prežiarené láskou, ale aj stretnutia poznačené neochotou. Po výstupe na Kalváriu potupná smrť na kríži medzi dvoma lotrami... Bohočlovek započítaný medzi zločincov. Hľa, čo všetko dokáže cnosť lásky voči človeku... Naozaj? Kto iný sa za teba obetuje, ak nie úplná dokonalosť, ktorou je sám Boh.

Láska Jeho srdca však nezostáva s nim pochovaná v tmavom hrobe. Ten istý Kristus láme okovy smrti a vstáva k životu... Zanecháva prázdne útroby hrobu, aby človeku so zranenou ľudskou prirodzenosťou takto dokázal, že smrť nie je koniec. Vstal som zmŕtvych a som stále s tebou, aj tebe adresujem to krátke, ale veľavravné: „Neboj sa! Pokoj nech zavládne v tvojom vnútri, ten pokoj, ktorý ti svet nemôže dať, ale ja ti ho dávam!“ Je preto viac než isté, že bez Veľkého Piatku by nebolo nič veľkého. Neokúsili by sme ani obrovskú radosť z Kristovho víťazstva nad smrťou... Motívom Kristovho víťazstva nie je opäť nič iné ako láska... Povstáva s ním, aby mohla prúdiť do našich životov a sama byť zmyslom života. Pán chce zostať verný človeku v tejto láske.

Druhá Veľkonočná nedeľa, je nedeľou Božieho milosrdenstva. Aká nádherná symbolika zavŕšenia Veľkonočnej oktávy. Obraz Božieho milosrdenstva iste veľmi dobre poznáš. Vieš, že na ňom sú podstatné dva prúdy, ktoré na obraze pripomínajú lúče... Ide o prúd krvi a prúd vody. Krv a voda, vzácne tekutiny, ktoré sú podstatou života, ale na druhej strane, ak je tvoj život v ohrození mnoho krát vďaka krvi, alebo vode si zachránený. Celkom pokojne možno skonštatovať, že Božie milosrdenstvo, teda Ježiš, živý uprostred nás, ktorý sa raz obetoval, teda vylial svoju krv aj za teba, teraz chce byť prúdom živej vody pre teba samého. Ak by sme chceli rozobrať pojem milosrdenstvo, tak by sme zistili, že tu Ježiš dáva do hry svoje srdce, pretože je tu kladený dôraz na Jeho milé srdce... Toto skutočne dokáže iba Boh. Srdce, ktoré bolo prebodnuté, je opäť schopné toho najvznešenejšieho citu, citu lásky voči často bezradnému človeku... Ježiš bol ten, kto bol ponižovaný, trpel a zomrel, ale rozlámal okovy smrti, vstáva k životu a nestráca schopnosť milovať, schopnosť dať sa do služieb človeku v pokore ako baránok! Ponúka ti život, lebo ti ponúka svoje srdce...

Brat, sestra, ty sám, nakoľko znášaš na svojich pleciach bremeno kríža v podobe bolesti, či choroby sa denne musíš vyrovnať s novou skutočnosťou, ktorú tvoje položenie obnáša. Hoci si denne na kríži, predsa okolo teba je pulz života. Tento život a ľudia v ňom tiež prežívajú svoje trápenia a možno práve od teba očakávajú, aby si im svojim svedectvom života dodal silu a odvahu ísť v ústrety novým dňom. Viem, neraz je to veľmi náročné adresovať niekomu slová útechy, keď sám možno zvádzaš boje... Ak je to aspoň trochu možné, usiluj sa podľa vzoru milosrdného Ježiša byť riekou prúdiacou do života iných... Tou riekou, ktorá ovlaží unavených, možno usmerní tápajúcich v temnotách. Možno nemôžeš ponúknuť do služieb iných svoje ruky, alebo nohy, ale v každom okamihu nech je v ponuke tvoje srdce, to srdce, ktorému práve Ježiš ponúka svoje milosti. Nie, nemyslím na to, aby si sa vystatoval, že si iný, ako trebárs tí, ktorí nie sú veriaci... Totiž ťažko možno niekoho nazvať neveriacim, lebo každý z nás v niečo verí... Tým chcem len naznačiť, aby si neochaboval v ponúkaní seba iným... Rob to nenásilným spôsobom, aby si nikoho obrazne povedané neotrávil, ale aby tí, ktorých vo svojom živote stretneš cítili sa ako pri rieke. Tam totiž nie je horúco a ani chlad... Je tam dobre, ale čo je dôležité možno pri nej ožiť a nabrať síl.

Môj Bože, ktorý si daroval svetu vlastného Syna, aby nezahynul nik, kto v Neho verí, ale aby mal život. Nie hocaký, ale večný... Bola som svedkom drámy i veľkolepého víťazstva. Motívom tvojho konania bola láska... Bol si ako baránok vedený na zabitie, ale žiješ a zostal si pokorne slúžiacim baránkom. Baránkom, ktorý je opäť v službách človeku a má neustále v ponuke svoje milosrdné srdce. Som vďačná za to, že si život a prúdiš do môjho života ako rieka, daj, nech som riekou pre iných.

Ivana Morochovská