Regina Caeli: Na Veľkú noc pripadlo 500. výročie Bazilky sv. Petra

Vatikán (17. apríla, RV) – Pápež Benedikt XVI. sa dnes napoludnie zo svojho letného sídla v Castel Gandolfo spolu s veriacimi pomodlil mariánsku modlitbu Raduj sa, nebies kráľovná. Predtým sa im prihovoril týmito slovami:

Drahí bratia a sestry,
Vo svetle veľkonočného tajomstva, ktoré nás liturgia pozýva sláviť celý tento týždeň, sa s radosťou schádzam s vami, aby sme si s novou silou pripomenuli najkrajšiu kresťanskú zvesť: Kristus vstal zmŕtvych, aleluja! Typický mariánskych charakter tohto nášho stretnutia nás vedie k tomu, aby sme veľkonočnú duchovnú radosť prežívali v spoločenstve s Najsvätejšou Máriou, premýšľajúc o tom, akú radosť mala ona z Ježišovho zmŕtvychvstania. V modlitbe Raduj sa, nebies Kráľovná, ktorú sa vo veľkonočnom čase modlíme namiesto Anjel Pána, sa obraciame na Pannu a pozývame ju, aby sa tešila, lebo ten, koho nosila v lone, vstal zmŕtvych: „Quia quem meruisti portare, resurrexit, sicut dixit.“ Mária chránila vo svojom srdci „dobrú novinu“ zmŕtvychvstania, prameň a tajomstvo pravej radosti a skutočného pokoja, ktorý nám usmrtený a zmŕtvychvstalý Kristus vydobyl obetou kríža. Prosme Máriu, aby tak, ako nás sprevádzala v dňoch utrpenia, naďalej viedla naše kroky v tomto čase duchovnej radosti, aby sme mohli čoraz viac rásť v poznaní Pána a v láske k nemu a stávať sa svedkami a apoštolmi jeho pokoja.

V kontexte Veľkej noci by som sa rád s vami podelil s radosťou z veľmi významného výročia: je to už 500 rokov, čo presne 18. apríla 1506 pápež Július II. položil prvý kameň novej Baziliky svätého Petra, ktorú obdivuje celý svet pre jej impozantnú harmóniu foriem. Rád by som vyjadril vďačnosť všetkým pápežom, ktorí chceli toto neobyčajné dielo nad hrobom apoštola Petra. Obdiv patrí všetkým umelcom, ktorí prispeli svojou genialitou k jej výstavbe a výzdobe. Taktiež som vďačný aj zamestnancom Fabriky Svätého Petra, ktorá sa vynikajúcim spôsobom stará o údržbu a ochranu tohto jedinečného veľdiela umenia a viery. Kiežby udalosť 500. výročia opäť prebudila vo všetkých túžbu stať sa „živými kameňmi“ (1Pt 2, 5) na budovanie svätej Cirkvi, ktorá by bola odrazom „Kristovho svetla“ (por. Lumen gentium, 1), prostredníctvom žitej lásky a svedectva pred svetom (por. Jn 13, 34 – 35).

Kiež nám Panna Mária, ktorú Loretánske litánie titulujú Causa nostrae laetitiae – Dôvod našej radosti, vyprosí milosť, aby sme mohli vždy zakúšať radosť z toho, že sme súčasťou duchovnej stavby Cirkvi, „spoločenstvom lásky“, zrodeným z Ježišovho srdca.

-ls-