Pyšná sebestačnosť nás robí nečistými pre Božiu lásku

Počas svätej omše Pánovej večere v Bazilike sv. Jána v Lateráne v Ríme pápež Benedikt XVI. predniesol homíliu o Božej láske a pokore.

„A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti“ (Jn 13, 1). Boh miluje svoje stvorenie, človeka; miluje ho aj v jeho pádoch a neponecháva ho na seba samého. Miluje až do krajnosti. Vo svojej láske ide až do krajnosti: zostupuje na zem zo svojej božskej slávy. Odkladá odev božskej slávy a odieva si šaty otroka. Zostupuje až do najhlbšej hĺbky nášho pádu. Kľaká si pred nami a preukazuje nám službu otroka; umýva naše nečisté nohy, aby sme mohli vstúpiť na Božiu hostinu, aby sme sa stali hodnými zaujať miesto pri jeho stole – robí nám niečo, čo by sme sami nikdy nedokázali.

Boh nie je vzdialeným Bohom, príliš veľký a príliš ďaleko, aby sa zaujímal o naše drobnosti. Keďže je veľký, môže sa zaoberať aj malými vecami. Pretože Boh je veľký, duša človeka, sám človek je stvorený pre večnú lásku. A to nie je maličkosť, ale veľká vec, hodná jeho lásky. Božia svätosť nie je len žiarivá moc, pred ktorou by sme mali padnúť na zem; je to moc lásky, a preto moc očisťujúca a uzdravujúca.

Boh zostupuje a stáva sa otrokom, umýva nám nohy, aby sme mohli prebývať pri jeho stole. V tomto sa prejavuje celé tajomstvo Ježiša Krista. Tu sa stáva zjavným, čo znamená spása. Kúpeľ, v ktorom nás obmýva, je jeho láska, ochotná čeliť aj smrti. Len láska má túto očisťujúcu moc, ktorá z nás sníma našu nečistotu a povznáša nás do Božích výšok. Kúpeľ, v ktorom nás umýva, je on sám, ktorý sa nám plne dáva – až do hĺbok svojho utrpenia a smrti. Neustále je láskou, ktorá nás obmýva; vo sviatostiach očistenia – krstu a sviatosti zmierenia – neustále kľačí pri našich nohách a koná nám službu sluhu, službu očisty, činí nás schopnými spojenia s Bohom. Jeho láska je nevyčerpateľná a siaha skutočne až do krajnosti.

„A vy ste čistí, ale nie všetci,“ hovorí Pán (Jn 13, 10). Táto veta nám odhaľuje veľký dar očistenia, ktorý nám dáva, lebo túži byť za stolom spolu s nami a stať sa naším pokrmom. „Ale nie všetci“ – existuje temné tajomstvo odmietnutia, ktoré sa sprítomňuje v Judášovi, a to práve na Zelený štvrtok, v deň, keď sa Ježiš stáva darom, čo nás núti zamyslieť sa. Pánova láska nepozná medze, ale človek jej môže hrádze postaviť.

„Vy ste čistí, ale nie všetci“: čo je to, čo robí človeka nečistým? Je to odmietnutie lásky, nechcieť byť milovaný a nemilovať. Je to pýcha, ktorá je presvedčená, že nepotrebuje žiadne očistenie, ktorá sa uzatvára pred zachraňujúcou Božou dobrotou. Je to pýcha, ktorá nechce uznať a vyznať, že potrebujeme očistenie. Na Judášovi vidíme povahu tohto odmietnutia ešte jasnejšie. On hodnotí Ježiša podľa kategórií moci a úspechu: pre neho je skutočnosťou len úspech a moc, láska nie je dôležitá. Je nenásytný, peniaze sú preňho dôležitejšie, ako spoločenstvo s Ježišom, dôležitejšie ako Boh a jeho láska. Tak sa stáva aj klamárom, hrá na dve strany a zahráva si s pravdou. Je človekom, ktorý žije v lži a stráca zmysel aj pre najvyššiu pravdu, pre Boha. Takto sa zatvrdzuje a stáva sa neschopný obrátenia, dôveryplného návratu márnotratného syna a odhadzuje zničený život.

„Vy ste čistí, ale nie všetci.“ Pán nás dnes vystríha pred „sebestačnosťou“, ktorá kladie zábrany jeho neobmedzenej láske. Pozýva, aby sme nasledovali jeho pokoru, aby sme sa do nej ponorili a nechali ňou „nakaziť“. Pozýva nás – akokoľvek stratení by sme sa cítili –, aby sme sa vrátili do otcovského domu a dovolili jeho očisťujúcej dobrote povstať a vstúpiť k spoločnému stolu s ním, so samotným Bohom.

Dodajme ešte posledné slovo tohto nevyčerpateľného evanjeliového úryvku: „Dal som vám príklad...“ (Jn 13, 15); „aj vy si máte jeden druhému nohy umývať“ (Jn 13, 14). V čom spočíva umývať si jeden druhému nohy? Čo to znamená konkrétne? Každý dobrý skutok voči blížnemu – zvlášť voči trpiacim a tým, ktorých si nikto neváži – je službou umývania nôh. Pán nás volá, aby sme sa vedeli skloniť, učili sa pokore, odvahe a dobrote, ale aj ochote prijať odmietnutie a napriek tomu veriť v dobro a vytrvať v ňom. No je tu ešte hlbší rozmer: Pán zmýva našu nečistotu očisťujúcou silou svojej dobroty. Umývať si jeden druhému nohy znamená predovšetkým neúnavne jeden druhému odpúšťať, stále znova spolu začínať, akokoľvek zbytočné by sa to zdalo. Znamená to očisťovať sa vzájomným znášaním sa a oporou, očisťovať sa navzájom delením sa o posväcujúcu silu Božieho slova a privádzaním sa navzájom do sviatosti božskej lásky.

Pán nás očisťuje a preto môžeme pristúpiť k jeho stolu. Prosme, aby nám všetkým dal milosť byť vždy hosťami jeho svadobnej hostiny. Amen.

-mg-