Autor krížovej cesty v Koloseu: Ježiš musel trpieť vidiac, ako pochabý človek pije jed

Vatikán (14. apríla ) – Dnes večer sa celý katolícky svet zomkne okolo pápeža Benedikta XVI., ktorý bude po prvý raz viesť obrad krížovej cesty v sugestívnom prostredí rímskeho Kolosea. Prípravou textov svojho vikára pre Vatikánsky mestský štát arcibiskupa Angela Comastriho, ktorý poskytol Vatikánskemu rozhlasu nasledujúci rozhovor.

Excelencia, v akom duchu a s akým duševným rozpoložením ste prijali túto úlohu?

Hneď, ako mi bolo oznámené toto rozhodnutie Svätého Otca, zmocnilo sa ma obrovské vzrušenie a, priznám sa, aj veľký strach. Cítil som sa byť nehodný na takúto významnú úlohou, ktorou ma chcel poveriť Svätý Otec. No zároveň som sa stále inšpiroval kritériom Panny Márie – treba sa oddať. A v sebe som si hovoril: ja som to nehľadal, bol som o požiadaný – Pane, tu som. Vynaložím na splnenie tejto úlohy všetky svoje sily – prosím ťa Pane, pomôž mi!

A potom ste začali pracovať. Akými kritériami ste sa inšpirovali?

Základné kritérium bolo nasledovné: do utrpenia Krista sa zlievajú dejiny celého ľudstva. A tak, hľadiac na Kristovo utrpenie, môžeme pochopiť dejiny, v ktorých sú dobrí ponižovaní, statočných pošliapávajú, srdcom čistým sa vysmievajú; a tu prichádza otázka, ktorá sa ako niť vinie cez celú krížovú cestu: „Ale kto je vlastne víťazom? Ak Boh sám nesie kríž a je odsúdený, tak kto je víťaz? Kto povie posledné slovo? No po opätovnom zopakovaní cesty, po ktorej Ježiš niesol svoj kríž, nadobudneme istotu, že posledné slovo povie Boh. Cesta kríža nám pomáha pochopiť drámu dejín, no nás veriacich aj uisťuje, že posledným dňom nie je Veľký piatok, ale Veľká noc – deň vzkriesenia. A tento deň je aj dňom víťazstva dobra nad zlom, lásky nad nenávisťou. Je to víťazstvo dobrých, pretože je to víťazstvo toho najväčšieho a nekonečného dobra, ktorým je Boh.

Excelencia, čo hovorí posvätný obrad krížovej cesty pripomínajúcej udalosť, ktorá sa stala pred mnohými stáročiami – čím sa prihovára človeku dneška?

Praktizovanie tohto obradu, ani nie je také staré – má len niekoľko storočí, ale krížová cesta znamená začiatok kresťanstva a som presvedčený, že pre každého, kto je kresťan, je samozrejmé, že sa k nej ustavične vracia. Veď nemožno zabúdať na to, že v samotných evanjeliách je vyrozprávané utrpenie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, ktorému predchádza dlhý úvod. Sväté písmo sa začína tu – je to veľkonočné rozprávanie – o utrpení, smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša. Kresťan teda vie, že toto je stredobodom dejín A my sa musíme k nemu stále vracať. Mňa osobne napríklad hlboko dojíma skutočnosť, že zosnulý pápež Ján Pavol II. si krížovú cestu vykonával veľmi často. Keď mal len trocha času, odobral sa do kaplnky, hlavne popoludní, a tam ňou v modlitbách prechádzal znovu a znovu. A som si istý – aspoň také je moje presvedčenie –, že sila, akú mal pri žití svojho osobného utrpenia, sa rodila zo skutočnosti, že cestou Kristovho utrpenia prechádzal v modlitbách toľkokrát a tak často.

Vráťme sa k textu obradu Krížovej cesty, ktorý ste pripravili: čo by ste chceli odkázať našim poslucháčom, ktorí ho budú sledovať prostredníctvom rozhlasu a televízie?

Predovšetkým pri niektorých zastaveniach, hlavne pri tých ktoré pripomínajú Ježišove pády, som si kládol otázku: čo je to, čo dnes v utrpení Krista ťaží najviac – čo je jeho najťažším bremenom? Ako bola doba, v ktorej žijeme my, prítomná v Kristovom utrpení a akým spôsobom ťažila plecia Krista, na ktorých niesol kríž hriechov celého sveta? Pri prvom Ježišovom páde som myslel na prvé muky, ktoré prežíva Ježiš, keď zisťuje, že sa zo sveta vytráca pocit hriechu. Hriech je tou najjedovatejšou otravou dejín, on je najhoršou nákazou ľudstva. Hriech je najväčším zlom, ktoré človeku najviac škodí. Preto nesmieme zabúdať, že zlo je zlom preto, lebo škodí. Ježiš musel naozaj nesmierne trpieť, keď videl, ako človek vo svojej ľudskej pochabosti a hlúposti pije jed bez toho, že by si to uvedomoval. A tak je Ježišovo utrpenie výkrikom svetu a ľuďom: Dajte si pozor! Pozrite sa, čo činí hriech! Ja, čo som vošiel do vašich dejín plných hriechov, som bol napadnutý, zbitý, ukrižovaný a prijal som utrpenie, aby som vám ukázal, akú hrôzu a aké zlo vie narobiť hriech. Keby sme otvorili oči... keby sme ich len otvorili a uvedomili si ako veľmi zle nám robí hriech! Boh je pripravený odpustiť nám ho, pretože z Kristovho kríža, ak z jednej strany zaznieva výkrik bolesti spôsobenej hriechom, z druhej strany sa ozýva výkrik lásky, ktorým chce Boh povedať človeku: ja ťa aj naďalej milujem a som tu, aby som ti odpustil. Ak mi otvoríš svoje srdce, ja do neho vojdem a uzdravím ho.

Keď ste sa pripravovali napísať texty k obradu krížovej cesty zverili ste sa do ochrany a pomoci Panny Márie: Akú rolu zohráva v krížovej ceste Božia Matka?

V rozjímaniach, ktoré som vložil do textov, sa viackrát objavuje postava Panny Márie. Nielen v stretnutí Matky so Synom, ale aj v jeho snímaní z Kríža, kde predkladám dlhú meditáciu o prítomnosti Panny Márie. A vo štvrtom zastavení – stretnutí Ježiša s Matkou – som sa oprel o modlitbu, ktorá sa mi zrodila priamo v srdci a v ktorej hovorím: Pane Ježišu, potrebujeme tvoju Matku všetci. Potrebujeme lásku, ktorá je skutočná a verná, potrebujeme lásku, ktorú nikdy nič neotrasie, lásku, ktorá bude bezpečným útočišťom v časoch strachu, bolesti a skúšok, ktoré prichádzajú na všetkých. Preto potrebujeme Máriu – ženu, nevestu, matku, ktorá lásku nikdy neupiera a nedeformuje. Mária je Matka a v každej Krížovej ceste je táto Matka prítomná, pretože Ježiš jej z kríža povedal: „Žena“ – čiže bytosť, v ktorej nachádza vyvrcholenie všetka krása a milota ženského sveta – „žena, ja ti zverujem Jána – hľa, tvoj syn. Čiže, zverujem ti každého človeka, nesúceho svoj kríž.“ A Mária so srdcom, ktoré mala a má, nemôže nebrať vážne tieto slová Ježiša. Preto sme si istí, že v každej krížovej ceste je Mária prítomná. Je prítomná ako matka ktorá nám so svojou materinskou nehou tlmočí nekonečnú dobrotivosť Božieho srdca.

-zm-