Posolstvo Benedikta XVI. k 21. Svetovému dňu mládeže
„Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch“ (Ž 119, 105)
Drahí
mladí,
keď sa s radosťou obraciam na vás, ktorí sa pripravujete na 21. svetový
deň mládeže, ožíva vo mne spomienka na obohacujúce zážitky z Nemecka z augusta minulého
roka. Toho roku sa bude svetový deň sláviť v jednotlivých miestnych cirkvách a stane
sa dobrou príležitosťou, aby sa znovu rozhorel plameň nadšenia, zapálený v Kolíne
nad Rýnom, ktorý mnohí z vás priniesli do svojich rodín, farností, združení a hnutí.
Zároveň to bude vhodná chvíľa na to, aby ste zapojili do duchovnej cesty nových generácií
ku Kristovi aj veľa vašich priateľov.
Téma, ktorú vám predkladám na premýšľanie,
je verš 105 zo 119. žalmu „Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich
chodníkoch“. Náš milovaný Ján Pavol II. uvedené slová žalmu komentoval takto: „Žalmista
sa rozplýva chválou nad Božím zákonom, ktorý chápe ako svetlo pre svoje nohy na často
temných chodníkoch životom“ (Ján Pavol II., Insegnamenti, XXIV/2, 2001, s. 715). Boh
sa zjavuje v dejinách, hovorí k ľuďom a jeho slovo má stvoriteľskú silu. Totiž hebrejský
pojem dabar, zvyčajne prekladaný termínom slovo, značí tak slovo, ako aj čin. Boh
hovorí, čo koná, a koná, čo hovorí. V Starom zákone ohlasuje synom Izraela príchod
Mesiáša a ustanovenie novej zmluvy; vo vtelenom Slove potom plní svoje prisľúbenia.
Dobre to vysvetľuje aj Katechizmus Katolíckej cirkvi: „Kristus, Boží Syn, ktorý sa
stal človekom, je jediné, dokonalé a definitívne Otcovo Slovo. V ňom Otec povedal
všetko a nebude už iné slovo okrem toho“ (65). Duch Svätý, ktorý viedol vyvolený ľud,
inšpirujúc autorov Svätého písma, otvára srdcia veriacich, aby pochopili, čo je v
ňom obsiahnuté. Ten istý Duch je aktívne prítomný aj v eucharistickom slávení, keď
kňaz vyslovujúc slová premenenia in persona Christi, premieňa chlieb a víno na Kristovo
telo a krv, aby sa stali duchovnou potravou veriacich. Aby sme pri svojom pozemskom
putovaní mohli napredovať do nebeskej vlasti, všetci sa potrebujeme živiť slovom a
chlebom večného života, ktoré sú navzájom neoddeliteľné.
Apoštoli prijali slovo
spásy a odovzdali ho svojim nasledovníkom ako vzácnu perlu uchovávanú v bezpečnej
schránke Cirkvi: bez Cirkvi hrozí nebezpečenstvo, že sa táto perla stratí alebo rozbije.
Milí mladí, milujte Božie slovo a miluje Cirkev, ktorá vám umožňuje prístup k pokladu
takej nesmiernej hodnoty a zároveň vás učí, ako si treba vážiť jeho bohatstvo. Milujte
a nasledujte Cirkev, ktorá od svojho Zakladateľa prijala poslanie ukazovať ľuďom cestu
k pravému šťastiu. Nie je jednoduché spoznať pravé šťastie a stretnúť ho vo svete,
v ktorom žijeme, kde sa človek často stáva rukojemníkom rôznych myšlienkových prúdov,
ktoré ho vlečú, a napriek presvedčeniu, že je slobodný, sa môže nakoniec stratiť v
omyloch či ilúziách pomýlených ideológií. Je naliehavé „oslobodiť slobodu“ (porov.
encykliku Veritatis splendor, 86) a rozjasniť temnotu, v ktorej ľudstvo tápa. Ježiš
nám naznačil, že je to možné: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi,
poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí“ (Jn 8, 31 – 32). Vtelené Slovo, Slovo pravdy,
nás robí slobodnými a usmerňuje našu slobodu k dobru. Drahí mladí, často meditujte
nad Božím slovom a umožnite Duchu Svätému, aby bol vaším učiteľom. Vtedy zistíte,
že Božie myšlienky nie sú ako myšlienky ľudské; privedie vás to ku kontemplácii pravého
Boha a naučíte sa čítať dejinné udalosti jeho očami; v plnosti zakúsite radosť, ktorá
sa rodí z pravdy. Na ceste života, ktorá nie je ľahká ani zbavená nástrah, sa môžete
stretnúť s ťažkosťami a utrpením a občas budete v pokušení zvolať spolu so žalmistom:
„Pane, vždy a všade ma ponižujú” (Ž 119, 107). Nezabudnite však s ním aj dodať: „Daj
mi žiť, ako si prisľúbil… Môj život je stále v nebezpečenstve, ale ja nezabúdam na
tvoj zákon“ (verše 107 a 109). Milujúca Božia prítomnosť je prostredníctvom svojho
slova svetlom, ktoré rozháňa temnoty strachu a aj v najťažších chvíľach nám svieti
na cestu.
Autor Listu Hebrejom píše: „Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie
ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a
rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca“ (4, 12). Treba vziať vážne jeho výzvu, aby sme
Božie slovo považovali za meč, ktorý je v duchovnom boji nevyhnutný; ak sa ho naučíme
počúvať a potom i poslúchať, bude pôsobiť účinne a prinesie ovocie. Katechizmus Katolíckej
cirkvi uvádza takéto vysvetlenie: „Poslúchať (ob-audire: po-slúchať) vo viere znamená
slobodne sa podriadiť počutému slovu, lebo jeho pravdivosť zaručuje Boh, ktorý je
Pravda sama“ (144). Ako je Abrahám vzorom tohto počúvania a poslušnosti, tak Šalamún
sa javí ako vášnivý hľadač múdrosti obsiahnutej v tomto slove. Keď mu Boh ponúka:
„Žiadaj si, čo ti mám dať!“, mudrc mu odpovedá: „... srdce pozorné“ (1 Kr 3, 5. 9).
Tajomstvo, ako získať pozorné srdce, spočíva vo formovaní srdca schopného počúvať.
Možno to dosiahnuť neprestajným meditovaním o Božom slove a tým, že v ňom zostaneme
pevne zakotvení pomocou vytrvalého úsilia čoraz lepšie ho spoznávať.
Milí mladí,
povzbudzujem vás, aby ste sa dôverne zoznámili s Bibliou, aby ste ju mali vždy poruke,
aby bola pre vás akoby kompasom, ukazujúcim cestu, kadiaľ treba ísť. Keď ju budete
čítať, naučíte sa poznať Krista. Svätý Hieronym o tom hovorí: „Neznalosť Písma je
neznalosťou Krista“ (PL 24, 17; porov. Dei verbum, 25). Dobre overenou cestou, ako
si prehĺbiť poznanie Božieho slova a okúsiť ho, je lectio divina, ktoré predstavuje
pravú a skutočnú duchovnú cestu (itinerario spirituale). Od lectia, ktoré pozostáva
z opakovaného prečítania si úryvku zo Svätého písma a vybratia určitých základných
bodov z neho, sa prejde k meditatio. To je akoby vnútorným zastavením sa, pri ktorom
sa duša obracia k Bohu a usiluje sa pochopiť, čo jeho slovo hovorí dnes nám. Potom
nasleduje oratio, vďaka ktorému zotrváme v priamom rozhovore s Bohom. A nakoniec sa
dospeje ku contemplatio, pomáhajúcemu udržať si pozorné srdce v prítomnosti Krista,
ktorého slovo je ako „lampa, ktorá svieti v temnom mieste, kým nesvitne deň a nevzíde
vo vašich srdciach zornica” (2 Pt 1, 19). Čítanie, štúdium a meditácia Božieho slova
majú v živote zabezpečiť trvalú vernosť Kristovi a jeho učeniu.
Svätý Jakub
k tomu dodáva: „A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami
seba. Lebo kto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, čo si v zrkadle
prezerá svoju prirodzenú tvár. Pozrie sa na seba, odíde a hneď zabudne, aký je. Ale
kto sa zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá, kto nie je zábudlivý poslucháč,
ale uskutočňovateľ diela, ten bude blahoslavený pre svoje skutky” (Jak 1, 22 – 25).
Kto počúva Božie slovo a stále sa ním riadi, stavia svoju existenciu na pevnom základe.
„A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi,
ktorý si postavil dom na skale” (Mt 7, 24): žiadny nečas ho nepremôže.
Budovať
život na Kristovi, s radosťou prijímajúc jeho slovo a uvádzajúc do praxe jeho učenie,
to musí byť vaším programom, mladí tretieho tisícročia! Je veľmi potrebné, aby povstala
nová generácia apoštolov, ktorí budú pevne ukotvení v Kristovom slove, schopní odpovedať
na výzvy dnešných čias a pripravení všade šíriť evanjelium. To od vás žiada Pán, k
tomu vás pozýva Cirkev a to očakáva od vás tento svet, i keď si to možno neuvedomuje.
A ak vás Ježiš zavolá, nemajte strach mu ochotne odpovedať, najmä ak vám navrhne,
aby ste ho nasledovali v zasvätenom živote alebo v kňazstve. Nemajte strach - dôverujte
mu a nebudete sklamaní!
Drahí priatelia, počnúc 21. svetovým dňom mládeže,
ktorý budeme sláviť 9. apríla, na Kvetnú nedeľu, začneme v myšlienkach putovať k Svetovým
dňom mládeže, ktoré sa uskutočnia v júli 2008 v Sydney. Pripravujme sa na toto veľké
stretnutie spoločným zamýšľaním sa nad témou Duch Svätý a misia, a to po etapách.
Toho roku zamerajte pozornosť na Ducha Svätého, Ducha pravdy, ktorý nám odhaľuje Krista,
vtelené Slovo, otvárajúc každému srdce pre slová spásy vedúce k plnej pravde. V budúcom
roku, roku 2007, budeme meditovať nad úryvkom z Jánovho evanjelia „aby ste sa aj vy
vzájomne milovali, ako som ja miloval vás” (Jn 13, 34), pričom si hlbšie uvedomíme,
že Duch Svätý je Duchom lásky, ktorý v nás vzbudzuje Božiu lásku a robí nás citlivými
na materiálne a duchovné potreby bratov. Napokon dôjdeme k svetovému stretnutiu roku
2008 pod mottom: „Keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami“
(Sk 1, 8).
Už odteraz, milí mladí, vzývajte v atmosfére neprestajného počúvania
Božieho slova Ducha Svätého, Ducha sily a svedectva, aby vás urobil schopnými bez
strachu ohlasovať evanjelium až po končiny zeme. Nech vám je pri tom Mária, ktorá
bola s apoštolmi prítomná vo večeradle, Matkou a nech vás vedie. Nech vás učí prijímať
Božie slovo, uchovávať ho a premýšľať o ňom vo vašich srdciach (porov. Lk 2, 19),
ako to robila ona sama po celý život. Nech vás povzbudzuje, aby ste povedali Pánovi
„áno“ svojím životom, keď budete „poslúchať vo viere“. Nech vám pomáha, aby ste zostali
pevní vo viere, stáli v nádeji, vytrvalí v láske a neprestajne poslušní Božiemu slovu.
A ja vás pri tom budem sprevádzať svojou modlitbou a zo srdca vás všetkých žehnám.
Vo
Vatikáne 22. februára 2006, na sviatok Katedry svätého Petra BENEDIKT XVI.