Cirkev a svet: život Cirkvi v Rwande

Vlastimil Chovanec, študent teológie, je už niekoľko rokov členom rehole rogacionistov v talianskej Grottaferate neďaleko Ríma. Túto rehoľu založil v roku 1897 Annibal Maria di Francia, ktorý bol v máji 2004 svätorečený. V Rwande pôsobia rogacionisti od 70-ych rokov 20. storočia. Evanjelizácia tejto krajiny začala o niekoľko desaťročí skôr.

Spomínaným názvom „bieli otcovia” sa označujú členovia Spoločnosti misionárov Afriky, ktorú v roku 1868 založil kardinál Charles Lavigerie. Bývalý generálny predstavený tejto spoločnosti, páter Francoise Richard, pri príležitosti 100. výročia prítomnosti katolíckej cirkvi v Rwande, ktoré sa slávilo v jubilejnom roku 2000, poukázal na to, že veriaci v tejto krajine veľa pretrpeli, pričom dodal: „Modlime sa, aby cirkev našla vnútorný pokoj a novú silu na oslavu tohto jubilea.“

Utrpenie rwandského ľudu je spojené s genocídou v roku 1994. Konflikt medzi príslušníkmi väčšinového kmeňa Tutsiov a menšinovými Hutuimi trval iba sto dní, no prerástol do špirály násilia hrozivých rozmerov. Podľa rôznych odhadov si vyžiadal 500-tisíc až milión obetí. Vlna vraždenia sa v krajine spustila 6. apríla 1994 po zostrelení lietadla, na palube ktorého bol rwandský prezident Juvénal Habyarima. V lietadle, zostrelenom pred pristátím na letisku v hlavnom meste Rwandy Kigali, vtedy zahynul aj burundský prezident Cyprien Ntaryamira. Okolnosti atentátu neboli dodnes objasnené. Len tri dni po vypuknutí konfliktu sa pápež Ján Pavol II. obrátil na katolícku komunitu v Rwande s posolstvom, v ktorej jej adresoval výzvu k zmiereniu a pokoju: „Nepoddávajte sa emóciám nenávisti a pomsty, ale s odvahou uskutočňujte dialóg a odpustenie.” Svoje hlboké znepokojenie nad situáciou v krajine vyjadril o deň neskôr i v príhovore k účastníkom osobitnej Synody biskupov pre Afriky v Ríme, na ktorej sa nemohli zúčastniť rwandskí biskupi pre nepokoje v krajine: „Zdieľam s vami utrpenie zoči-voči tejto novej katastrofálnej vlne násilia a smrti, ktorá zasiahla túto milovanú krajinu a v ktorej preliali svoju krv aj kňazi, rehoľníci a katechéti ako obete absurdnej nenávisti,“ povedal vtedy Ján Pavol II. a zdôraznil: „Cítim povinnosť apelovať na to, aby sa zastavila vraždiaca násilníkov. ... zdvíham svoj hlas, aby som všetkým povedal: Prestaňte s týmto násilím! Dosť bolo tragédií! Dosť bolo krviprelievania!“

Výzvy pápeža však ostali bez odozvy. V júni toho istého roka vojaci kmeňa Tutsiov zavraždili troch miestnych biskupov –Vincenta Nsengiymvu, arcibiskupa z Kigali, Josepha Ruzindanu, biskupa z Byumby a Thaddéeho Nsengiyumvu, biskupa z Kabgayi. Zoznam obetí z radov katolíckej cirkvi je však oveľa dlhší. Podľa údajov agentúry Fides bolo počas trojmesačnej genocídy v Rwande zavraždených okrem spomínaných troch biskupov aj 103 kňazov, 47 rehoľníkov zo siedmych rôznych rehoľných inštitútov, 65 rehoľníčok z jedenástich inštitútov a tridsať zasvätených laikov. Žiaľ, ako je už dnes známe, medzi rwandskými kresťanmi bolo okrem množstva obetí i niekoľko takých, ktorí niesli svoj podiel viny na zločinoch, spáchaných počas genocídy.

Odsúdenie a potrestanie iniciátorov zločinov, spáchaných v apríli až júni 1994 v Rwande, bolo zverené do rúk Medzinárodného trestného tribunálu i tradičných súdov Gacaca, pôsobiacich na celom území Rwandy. V roku 2003 vydalo Generálne zhromaždenie OSN rezolúciu, ktorým vyhlásilo 7. apríl za Medzinárodný deň spomienky na obete genocídy v Rwande. Počas dvanástich rokov od vypuknutia konfliktu sa v krajine urobilo veľa pre zmierenie, hoci mnohé rany ostanú stále otvorené.

- mv -