Generálna audiencia: Bezplatný dar Otcovej lásky dostávame v spoločenstve

Vatikán (29. marca, RV) – Tridsaťsedem tisíc pútnikov z 20 krajín sa dnes stretlo s Benediktom XVI. na pravidelnej generálnej audiencii na Námestí svätého Petra. Svätý Otec vo svojej katechéze hovoril na tému spoločenstva ako daru.

Drahí bratia a sestry, prostredníctvom apoštolskej služby Cirkvi, spoločenstvo zhromaždené Božím Synom, ktorý sa stal človekom, bude rásť v čase živiac sa spoločenstvom v Kristovi a v Duchu, ku ktorému sme všetci povolaní a v ktorom môžeme zakúsiť spásu darovanú Otcom. Dvanásti sa postarali o to, aby mali nástupcov (por. 1 Klem 42, 4) a tak poslanie, ktoré im bolo zverené, pokračovalo aj po ich smrti. Počas storočí tak Cirkev pod vedením zákonitých pastierov žila vo svete tajomstvo spoločenstva, v ktorom sa istým spôsobom odráža samotné spojenie Najsvätejšej Trojice.

Už apoštol Pavol poukazuje na tento najvyšší trojičný prameň, keď svojim kresťanom želá: „Milosť Pána Ježiša Krista a láska Božia i spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými“ (2 Kor 13, 13). Tieto slová, ktoré sú pravdepodobne ozvenou rodiacej sa Cirkvi, ukazujú, ako bezplatný dar Otcovej lásky v Ježišovi Kristovi sa realizuje a vyjadruje v spoločenstve vytvorenom Duchom Svätým. Táto interpretácia založená na úzkej paralele, ktorú vytvára text medzi troma genitívmi: milosť Pána Ježiša Krista ... láska Boha ... a spoločenstvo Ducha Svätého – predstavuje „spoločenstvo“ ako osobitný dar Ducha, podobného láske darovanej Bohom Otcom a milosti ponúknutej Pánom Ježišom.

Následný kontext, charakterizovaný naliehavosťou o bratskom spoločenstve, sa zdá, že nás smeruje vidieť v „koinonii“ Ducha Svätého nie iba „účasť“ na Božom živote v Duchu, ale aj „spoločenstvo“ medzi veriacimi, ktoré sám Duch spôsobuje ako jeho tvorca a hlavný činiteľ" (por. Fil 2, 1). Mohli by sme povedať, že milosť, láska a spoločenstvo, ktoré sa vzťahujú na Krista, Otca a Ducha, sú rozdielnymi aspektmi jedinej „ekonómie“ spásy, ktorá z Cirkvi robí „ľud zhromaždený jednotou Otca, Syna a Ducha Svätého“ (sv. Ciprián, De Orat. Dom., 23: PL 4,536, cit. In Lumen gentium, 4).

Myšlienka spoločenstva ako účasti na trojičnom a osvietenom živote sa osobitne prejavuje v Jánovom evanjeliu, kde spoločenstvo lásky, ktoré spája Syna a Otca a ľuďom, je zároveň vzorom a zdrojom bratského spoločenstva, má zjednocovať učeníkov: „Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás“ (Jn 15, 12; por 13, 34), „aby všetci boli jedno, ako sme my jedno“ (Jn 17,21.22). V čase pozemského putovania učeník, prostredníctvom spoločenstva so Synom, už môže byť účastný na jeho a Otcovom Božom živote: „my máme spoločenstvo s Otcom a s jeho Synom Ježišom Kristom“ (1 Jn 1, 3). Tento život spoločenstva s Bohom a medzi nami je vlastným cieľom ohlasovania dobrej zvesti: „Čo sme videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami“ (1 Jn 1,3).

Spoločenstvo – ovocie Ducha Svätého – sa živí eucharistickým chlebom (por. 1 Kor 10, 16-17) a vyjadruje sa bratskými vzťahmi, ako predzvesť budúcej slávy. Práve takýmto spôsobom sa ona stáva darom, ktorý nám pomáha vyjsť z našej samoty a robí nás účastnými na láske, ktorá nás zjednocuje s Bohom a medzi nami. Je ľahké pochopiť aký veľký je tento dar, keď si pomyslíme na rozdelenia a konflikty, ktoré postihujú vzťahy medzi jednotlivcami, skupinami a celými národmi. „Spoločenstvo“ je skutočne dobrou novinou a liekom na každú samotu, cenný dar, ktorý nám dáva pocítiť, že sme prijatí a milovaní v Bohu, v jednote jeho ľudu zhromaždeného v mene najsvätejšej Trojice; je to svetlo, ktoré osvecuje Cirkev ako vztýčené znamenie medzi národmi: „Ak hovoríme, že máme s ním spoločenstvo, ale chodíme vo tme, luháme a nekonáme pravdu. Ale ak chodíme vo svetle, ako je on vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou“ (Jn 1, 6s). Cirkev sa tak ukazuje ako nádherný výtvor lásky, aby Kristus bol bližšie ku každému mužovi a každej žene, ktorí ho chcú skutočne stretnúť, až do konca vekov.

-lm-