Rady mladým spovedníkom: vernosť doktríne a evanjeliu zároveň

Vatikán (24. marca, RV) - Novokňazi často čelia problému, ako vysluhovať sviatosť, ktorú mnohí kresťania považujú za najnepríjemnejšiu. Odporúčaniam pre mladých spovedníkov sa tento týždeň venovala v Ríme konferencia o internom fóre, ktorú pripravila Apoštolská penitenciatúra. Aké sú rady a pravidlá per toho, kto sa chystá prenikať do hĺbok ľudských duší a sprostredkovať im milosrdenstvo Boha a Cirkvi? Odpovedá regent Apoštolskej penitenciatúry páter Gianfranco Girotti:

Predovšetkým ho vyzývam ostať verným doktríne magistéria a disciplinárnym normám. A potom mu odporúčam správať sa uvoľnene, pokojne, nenáhlivo a nikdy neprejaviť údiv, ani pri najväčších pokleskoch. Povzbudzujem ho do čo najväčšej trpezlivosti a chápavosti voči kajúcnikovi, aby nikdy nestratil nádej, ale zároveň aby sa neospravedlňoval z naozaj ťažkých hriechov.
 
Čoho by sa mal kňaz pri spovedi absolútne vystríhať?

Spovedník ako „dobrý lekár“ ducha by mal byť vždy láskavý a nikdy by nemal používať tvrdé slová, hrozby a výčitky. Spovedníkova tvrdosť sa často môže stať osudnou. Ján Pavol II. raz načrtol ľudský profil spovedníka a ako typické rysy v ňom zdôraznil jemnosť a láskavosť. Spovedník musí predstavovať Božie milosrdenstvo a všetku dobrotivosť a ľudskosť Spasiteľa.

Spovedá sa dnes príliš málo ľudí?

Pápež Luciani hovorieval, že po Tridentskom koncile sa znásobili spovede a klesol počet svätých prijímaní, a po Druhom vatikánskom koncile, naopak, stúpol počet prijímaní a ubudlo spovedí. Motív by som hľadal predovšetkým v oslabení zmyslu pre hriech, v znížení schopnosti uvedomovať si urážku Boha, a to aj vplyvom súčasnej relativizácie morálnych noriem a popierania činov, ktoré sú vnútorne nedovolené. Môžem potvrdiť, že dnes sa vo veľkom objavuje istý druh odklonu od sviatosti zmierenia.

Ako priblížiť veriacich k tejto sviatosti?

Treba uskutočňovať hĺbkovú katechézu. Pripomínať, že vo sviatosti zmierenia sa Božie odpustenie stáva prameňom duchovného znovuzrodenia a základom posväcovania sa.

Ako sa správať v niektorých chúlostivých prípadoch, napríklad v situáciách neregulérnych manželstiev, ktoré sa týkajú aj nemalého počtu veriacich?

Je pravda, že pri spovedi sa nezriedka vynárajú osobitne citlivé záležitosti, a teda aj osobitne náročné úlohy pre spovedníka. Ide o situácie, keď sú veriaci cirkevne zosobášení, rozvedení a znova zosobášení civilne, takže žijú vo zväzku neplatnom ako pred Bohom, tak pred Cirkvou, ako aj o situácie, keď partneri žijú bez manželského zväzku. Tu treba jasne povedať, že v takýchto prípadoch nesmie spovedník podľahnúť svojmu vlastnému hodnoteniu, ale musí sa pridŕžať objektívnych kritérií doktríny a života Cirkvi. Je len správcom a vysluhovateľom sviatosti, nie jej pánom. Zároveň však nesmie stratiť evanjeliový postoj, aby nikoho nepriviedol k zúfalstvu, lebo Kristus neprišiel svet súdiť, ale spasiť. A tak má spovedník voči všetkým prejavovať pozornosť a rešpekt.

Aká nádej vychádza zo sviatosti zmierenia?

Myslím si, že treba sviatosť zmierenia prežívať nie ako úzkostlivú analýzu všetkých hriechov, aby sme mohli pristúpiť k Eucharistii, ale ako prejav Božej milosti a odpustenia. Pocit Božieho objatia, pocit odpustenia hriechov je – nepochybne – prameňom veľkej radosti. V tomto zmysle je spoveď nabitá nádejou.

-te-