Benedikt XVI. kreoval pätnástich nových kardinálov

Vatikán (24. marca, RV) – Prvé riadne verejné konzistórium počas pontifikátu Benedikta XVI. spojené s menovaním pätnástich nových kardinálov, sa začalo dnes o 10:30 na Námestí sv. Petra. Noví kardináli svojim národnostným zložením odrážajú univerzálnosť Cirkvi: ôsmi z nich sú Európania, traja pochádzajú z amerického kontinentu, traja z Ázie a jeden z Afriky.

„A tak mocou všemohúceho Boha, svätých apoštolov Petra a Pavla, i mocou našou, kreujeme a slávnostne prehlasujeme týchto našich bratov za kardinálov svätej rímskej cirkvi...“ Po tomto liturgickom prehlásení v latinčine Benedikt XVI. uviedol nových kardinálov v tomto poradí:

William Joseph Levada, emeritný arcibiskup San Francisca,
Franc Rodé, emeritný arcibiskup Ľubľany,
Agostino Vallini, emeritný arcibiskup Albana,
Jorge Liberato Urosa Savino, arcibiskup Caracasu
Gaudencio Rosales, manilský arcibiskup,
Jean-Pierre Ricard, arcibiskup Bordeaux,
Antonio Cañizares Llovera, arcibiskup Toleda,
Nicolas Cheong-Jin-Suk, arcibiskup Seolu,
Sean Patrick O´Malley, bostonský arcibiskup,
Stanisław Dziwisz, krakovský arcibiskup,
Carlo Caffarra, bolonský arcibiskup,
Joseph Zen Ze-Kiun, biskup Honkongu.

Za oddanú službu a príkladnú vernosť Cirkvi pápež udelil hodnosť kardinála aj týmto trom duchovným, ktorí už prekročili vek 80-ich rokov:
Andrea Cordero Lanza di Montezemolo, titulárny arcibiskup Tuscanie,
Peter Poreku Dery, emeritný arcibiskup z Tamale v Ghane,
Albert Vanhoye, páter zo Spoločnosti Ježišovej.

Slávnosť ďalej pokračovala liturgiou slova, po ktorej nasledovala homília Benedikta XVI. Svätý Otec v jej úvode vyzdvihol, že kardinálsky zbor sa obohacuje o pätnásť nových členov v predvečer slávnosti Zvestovania Pána a zároveň v kajúcnej atmosfére pôstneho obdobia. Okrem prítomných kardinálov, patriarchov, biskupov, kňazov, rehoľníkov a rehoľníc, i početných veriacich osobitne pozdravil príbuzných nových kardinálov ako aj vládnych a občianskych predstaviteľov, zastupujúcich rôzne národy a inštitúcie.

„Riadne verejné konzistórium je udalosťou, ktorá veľmi výstižne poukazuje na univerzálny charakter Cirkvi, rozšírenej vo všetkých kútoch sveta, aby ohlasovala všetkým dobrú zvesť Krista Spasiteľa. Milovaný pápež Ján Pavol II. predsedal deviatim konzistóriám, a tak rozhodujúcim spôsobom prispel k obnove kardinálskeho kolégia podľa smerníc, ktoré stanovil Druhý Vatikánsky koncil a Sluha Boží, pápež Pavol VI. Hoci sa kardinálsky zbor v priebehu storočí v mnohom zmenil, predsa však jadro a základná povaha tohto dôležitého cirkveného organizmu ostali nezmenené. Jeho starodávne korene, jeho historický vývoj i jeho súčasné zloženie z neho tvoria naozaj akýsi druh ´senátu´, povolaného na úzku spoluprácu s Petrovým nástupcom pri plnení úloh spojených s jeho univerzálnou apoštolskou službou.“

Pápež potom upriamil pozornosť na urývok z evanjelia sv. Marka, ktoré odznelo pred homíliou a v ktorom Ježiš hovorí svojim učeníkom o tom, že predstavení majú predovšetkým slúžiť: „Spolu s evanjelistom Markom sme sa vrátili k samotnému počiatku Cirkvi a osobitne k pôvodu Petrovej služby. Očami srdca sme znova uzreli Pána Ježiša, na ktorého chválu a slávu je úplne zameraný a ktorému je aj venovaný tento dnešný obrad. Ježiš nám hovorí slová, ktoré v našej pamäti vyvolávajú definíciu rímskeho veľkňaza, drahú sv. Gregorovi Veľkému: ´Servus servorum Dei´ – Sluha sluhov Božích. Naozaj, Ježiš, keď vysvetľoval dvanástim apoštolom, aby svoju autoritu uplatňovali úplne odlišným spôsobom ako ´hlavy národov´, vyjadruje túto odlišnosť v štýle služby: ´Kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. (Mk 10, 43-44). Úpná a veľkodušná ochota slúžiť druhým je teda rozlišujúcim znakom toho, kto je v cirkvi postavený na vedúce miesto, pretože takým bolo aj pre Syna človeka, ktorý ´ neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých. (Mk 10, 45) . ... Prvým ´Sluhom sluhov Božích´ je teda Ježiš. Po ňom a v jednote s Ním apoštoli a medzi nimi osobitným spôsobom Peter, ktorému Pán zveril zodpovednosť viesť jeho stádo. Úlohou pápeža je stať sa prvým služobníkom všetkých.“

Zmysel povolania kardinálov zhrnul Benedikt XVI. slovom caritas - láska, ktoré je centrom jeho prvej encykliky Deus caritas est: „Purpur, do ktorého sa odievate, nech je vždy výrazom Kristovej lásky, nabádajúcej k vášnivej láske ku Kristovi, jeho Cirkvi a k ľudstvu. ... Počítam s vami, ctihodní bratia, počítam s celým kardinálskym zborom, do ktorého vstupujete, aby ste ohlasovali svetu že ´Boh je láska´ , a to predovšetkým skrze svedectvo úprimného spoločenstva medzi kresťanmi. ´Podľa toho´ , hovorí Ježiš, ´spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať´. (Jn 13,35). Počítam s vami, drahí bratia kardináli, aby princíp lásky mohol vyžarovať a aby dokázal oživiť Cirkev na každom stupni jej hierarchie, v každom spoločenstve a rehoľnom inštitúte... Počítam s vami, aby spoločné úsilie upierať pohľad na otvorené Kristovo Srdce umožnilo bezpečnejšiu a rýchlejšiu cestu k plnej jednote kresťanov. Počítam s vami, aby Cirkev vďaka starostlivosti voči malým a chudobným, ponúkla svetu hlásanie a výzvu civilizácie lásky. Nech kardinálsky purpur, ktorým ste vyznamenaní, je ozajstným symbolom vrúcnej kresťanskej lásky, žiariacou vo vašom živote.“

Po homílii noví kardináli vyznali svoju vieru a zložili sľub vernosti a poslušnosti pápežovi a jeho nástupcom. Potom Svätý Otec každému z nich položil na hlavu kardinálsky biret, ktorý je súčasťou ich odevu. Biret je spolu s prsteňom, ktorý dostanú noví kardináli zajtra, jedným z vonkajších znakov, spojených s kardinálskou hodnosťou. Jeho svetločervená farba je nielen symbolom hrdinstva mučeníkov ale aj lásky k Cirkvi, ochotnej nasadiť vlastný život. Každému novému kardinálovi bol zároveň zverený niektorý z rímskych kostolov. Ide o nadviazanie na starodávnu tradíciu, podľa ktorej pápež prideľoval každému kardinálovi jeden chrám v Ríme, tzv. titulárny kostol, ako znak príslušnosti k rímskemu kléru.

Menovaním nových kardinálov sa počet členov kardinálskeho kolégia zvýšil na 193, z ktorých 120 má právo voľby pápeža. Z uvedeného celkového počtu 100 kardinálov zastupuje európsky kontinent, 32 Latinskú Ameriku, 20 Severnú Ameriku, 20 Áziu, 17 Afriku a 4 Oceániu.

A napokon malá zaujímavosť, týkajúca sa vekového zloženia členov súčasného kardinálskeho zboru: jeho najstarší člen je holandský kardinál Johannes Willebrands, ktorý v septembri oslávi 97. narodeniny, najmladším je maďarský kardinál Péter Erdö, ktorý bude mať v júni 54 rokov.

-mv-