Cirkev a svet: Kresťanstvo bojuje v Kamerune s korupciou, aidsom a neverou

Od uplynulého pondelka, 13. marca, až do stredy, 22. marca, sú vo Vatikáne na úradnej návšteve ad limina apostolorum biskupi Kamerunu.

Kamerun leží v centrálnej časti Afriky, na západe hraničí s Atlantickým oceánom. Vďaka prírodnej rozmanitosti krajinu nazývajú aj „Afrikou v malom.” Od roku 1884 až do obdobia prvej svetovej vojny bol Kamerun nemeckou kolóniou. Po porážke nemeckých vojsk bolo územie krajiny rozdelené na dve časti. Ich správou boli poverené Francúzsko a Veľká Británia. Francúzsky Kamerun získal nezávislosť v roku 1960. K nemu sa na základe ľudového hlasovania pripojila južná časť Britského Kamerunu, zatiaľ čo jeho severná časť sa pripojila k Nigérii.

V krajine, ktorá má v súčasnosti viac ako 16 miliónov obyvateľov, žije veľký počet rôznych etnických skupín s vlastnými jazykmi a zvykmi. Úradnými jazykmi sú francúzština a angličtina. Popri Katolíckej cirkvi, ku ktorej sa hlási viac ako 40 percent obyvateľstva, sú v Kamerune prítomné i rôzne protestantské cirkvi. Islam vyznáva viac ako 20 percent a tradičné africké náboženstvá asi 13 percent populácie.
 
S rekordnou korupciou bojuje aj Cirkev

Súčasná spoločensko-politická situácia v Kamerune je relatívne pokojnejšia ako v iných afrických štátoch, na druhej strane však ani táto krajina nie je odolná voči negatívnym javom, s ktorými sa možno stretnúť v mnohých častiach kontinentu: porušovanie ľudských práv, šírenie násilia, a najmä korupcia. Podľa medzinárodnej organizácie Transparency International patrí Kamerun medzi krajiny s najvyššou mierou korupcie na svete. V uplynulých rokoch sa značne rozmohla korupcia na tamojších školách. Na tento jav, ktorý mnohí oddôvodňujú zlým sociálnym postavením učiteľov, dlhodobo upozorňuje aj miestna cirkev. Napr. v roku 2001 inicioval arcibiskup diecézy Yaoundé Mons. Tonyé Bakot v spolupráci s charitatívnou organizáciou biskupov USA „Catholic Relief Services” špeciálny trojročný Národný program prevencie korupcie na školách. K programu sa pripojilo viac ako dvesto katolíckych škôl vo všetkých diecézach Kamerunu.

Vládni predstavitelia Kamerunu často obviňujú Cirkev z vmiešavania sa do politiky, katolícki biskupi sa však opakovane dovolávajú práva Cirkvi vyjadriť sa k problémom v spoločnosti vzhľadom na jej nezávislé postavenie v štáte.

120 rokov od vzniku má miestna cirkev 23 diecéz

Prví kresťanskí misionári v Kamerune boli protestanti, ktorí prišli na pôdu tejto krajiny okolo roku 1884. Ešte rok predtým poslal apoštolský vikár Guiney do Kamerunu dvoch katolíckych misionárov, ktorým sa tam však nepodarilo usadiť. Vtedajší pápež Lev XIII. napokon vyslal do Kamerunu nemeckých palotínov i misionárov z iných reholí a 18. marca 1890 zriadil apoštolskú prefektúru Kamerunu. V roku 1904 nasledovalo ustanovenie apoštolského vikariátu a zriadenie diecézy Yaoundé.

V súčasnosti je v Kamerune 23 katolíckych diecéz. Prvým biskupom krajiny sa v roku 1955 stal Mons. Paul Etoga, prvým kardinálom zase v roku 1988 Christian Wiyghan Tum. Terajší biskupský zbor Kamerunu tvorí dvadsaťštyri biskupov – dvadsiati sú Kamerunčania, dvaja Belgičania a dvaja Poliaci – jedným z nich je prvý biskup diecézy Yokadouma, ktorá vznikla ešte len pred pätnástimi rokmi, biskup Eugeniusz Jureczko z rehole oblátov Nepoškvrenej Panny Márie.

Biskup Jureczko začínal pred 36 rokmi z ničoho

Na svoje misionárske začiatky v Kamerune si biskup Jureczko v rozhovore pre poľské vysielanie Vatikánskeho rozhlasu zaspomínal takto: „Keď som pred tridsiatimišiestimi rokmi začal pôsobiť ako misionár v Kamerune, nemali sme prakticky nič, a predsa, miestni ľudia nás prijali veľmi srdečne a delili sa s nami o všetko, čo mali. Vďaka láskavosti a priateľskosti tunajších ľudí sme dokázali prežiť tie prvé ťažké roky. Ich priateľskosť bola úprimná, hoci nás nepoznali a neboli ani katolíkmi, keďže praktizovali tradičné náboženstvá. Ale keď videli, že sme opustili svoju rodnú krajinu a zasvätili svoj život pomoci iným, prijali nás ako vlastných.“

Okrem dobroprajnosti sa biskup Jureczko naučil od Kamerunčanov aj trpezlivosti a spokojnosti. Ako uviedol, súčasný stav diecézy, v ktorej pôsobí, je ovocím prvej evanjelizácie, o ktorom sa zmienil aj Benediktovi XVI. na osobnej audiencie počas návštevy ad limina: „Mohol som sa skromne pochváliť, že som začínal s tromi misiami a dnes je v mojej diecéze jedenásť farností. Pôsobí v nich aktuálne sedemnásť kňazov, z toho polovica sú Kamerunčania a polovica Európania. Medzi nimi je aj šesť Poliakov – štyria obláti a dvaja členovia hnutia Fidei Donum. V tomto čase máme dvanásť seminaristov, jedného som poslal študovať do Poľska, do Łomże. Keď som o tom hovoril Svätému Otcovi, bol veľmi rád, podľa neho to, že máme v Poľsku aj kamerunských seminaristov, je jeden zo znakov univerzálnosti Cirkvi.“

Manželská vernosť si vyžaduje veľkú námahu a obetu

V diecéze Yokaduma je v súčasnosti asi 30-tisíc katolíkov, ktorí podľa biskupa Jureczka žijú autentickým sviatostným životom. Okrem množstva prvých svätých prijímaní sa teší z pribúdajúcich sviatostných manželstiev. „Dokonca aj medzi pygmejmi sa nájdu takí, ktorí uzavreli sviatosť manželstva. Pred odchodom do Ríma som navštívil jednu osadu tohto trpasličieho etnika. Stretol som sa tam s niekoľkými pármi, ktoré mi pripomenuli, že presne pred ôsmimi rokmi som bol svedkom uzavretia ich manželstiev. Otvtedy všetci zachovávajú manželskú vernosť, hoci si vyžaduje veľkú námahu a obetu.“

„V Kamerune je totiž dosť rozšírená polygamia – mnohoženstvo. Naši katolíci, ktorí uzatvárajú sviatostné manželstvá, sú neraz terčom posmechu, ale napriek tomu zostávajú verní. Iste, i tu sa nájdu výnimky, ale vo všeobecnosti žijú tunajší veriaci v monogamii, v čom im zaiste pomáha najmä pristupovanie k sviatostiam a rodinná modlitba. Od začiatku tohto roka v mojej diecéze uzavrelo sviatostné manželstvo dvadsaťpäť párov a ďalšie sa naň pripravujú. To je ozaj veľká vec! Povedal by som, že v tomto by mohli byť naši veriaci príkladom pre Európu!“

Boj s aidsom dáva Cirkvi priestor na svedectvo

Polygamia v afrických krajinách je jednou z príčin šírenia choroby aids. Kamerun nie je výnimkou. Na východe krajiny, kde leží i diecéza Yokaduma, veľmi rastie počet prípadov tejto smrteľnej choroby. Diecéza preto zriadila špeciálne združenie na pomoc týmto chorým a prednedávnom i spolok priateľov na pomoc sirotám, ktorých rodičia umreli na aids. Cirkev sa však snaží pôsobiť aj v oblasti prevencie – vydávaním informačných prospektov poukazuje na prirodzené metódy ochrany proti tejto chorobe: zdržanlivosť, vernosť i modlitba. Práca cirkvi medzi chorými na aids sa tak zároveň stáva príležitosťou na hlásanie evanjelia. Ako dodáva biskup Jureczko, v takýchto prípadoch často postihnutí prijímajú krst a vstupujú do cirkvi.

„Prejavy starostlivosti, milosrdnej lásky, často robia divy. V diecéze mám veľa mladých ľudí – dobrovoľníkov, ktorí odchádzajú do dedín, aby navštívili tých, ktorých pre ich chorobu všetci opustili. Pomáhajú im duchovne i materiálne, napr. tým, že im kupujú lieky. A títo chorí, keď vidia tieto prejavy nezištnej služby, sa často pýtajú: ´Prečo to robíte?´ A oni nato: ´Preto, lebo Kristus nám dal príkaz preukazovať lásku, najmä voči opusteným a ťažko chorým, ktorí si vyžadujú starostlivosť, tak ako vy.“

O boji proti aidsu, ako jednej zo súčasných výziev pre cirkev v Kamerune, sa uplynulú sobotu počas spoločného stretnutia s biskupmi tejto krajiny zmienil i pápež Benedikt XVI.. Za rovnako pálčivý problém označil aj prítomnosť siekt v Kamerune, ktoré využívajú dôverčivosť ľudí, aby ich oddialili od Krista a od Cirkvi, a tiež ťažké skúšky, ktorým sú v súčasnosti vystavené vzťahy v rodinách.
 
Kňazi majú rozvíjať čistotu, správnu autoritu a vyvažený vzťah k majetku


Popri ťažkostiach poukázal Svätý Otec aj na mnohé radostné stránky života Cirkvi v Kamerune, napr. na rastúci počet kňazov a seminaristov. V tejto súvislosti vyslovil vďaku misionárom za ich trpezlivú prácu, ktorej ovocím sú práve nové povolania. Benedikt XVI. vo svojom príhovore ďalej vyzval kamerunských kňazov na obnovu pastoračnej horlivosti: „Nech každý rozjíma o úplnom dare, ktorým sa má stať pre Boha a pre Cirkev, podľa vzoru toho, ako sa daroval Kristus, a o nárokoch, ktoré si vyžaduje pastoračná horlivosť: predovšetkým o nevyhnutnosti života v čistote, v celibáte, v súlade s cirkevným zákonom, o správnom uplatňovaní autority i o vyváženom vzťahu k materiálnym dobrám.“

Na záver audiencie Svätý Otec povzbudil biskupov Kamerunu, aby pokračovali v medzináboženskom dialógu a v šírení pokoja: „Drahí bratia v biskupskej službe, ... pozývam vás tiež, aby ste v duchu úprimného a trpezlivého dialógu, prežívaného v pravde a dobročinnej láske, naďalej upevňovali bratské vzťahy s inými kresťanskými cirkvami i s veriacimi iných náboženstiev, a tak prejavovali lásku Krista Spasiteľa, ktorá dáva zrod túžbe ľudí žiť v pokoji a tvoriť bratský národ.“

-mv-, RV, Fides