Drahý brat, sestra! Opäť sa spolu stretávame na vlnách rozhlasu, aby sme uvažovali
o tom, ako zvládnuť bolesť, utrpenie, či chorobu, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou
života mnohých. Je ťažké nájsť človeka, ktorý sa vo svojich dňoch života nestretol
s utrpením. Ono prichádza skôr, či neskôr. U niekoho je hosťom na krátky okamih. Niekto
ho zas pokladá za stáleho spoločníka na ceste životom. Bolesť, utrpenie, či choroba
je tu! Nie je možné si nahovárať, že mňa sa to netýka toho, či onoho človeka. Zdravie
je totiž relatívny pojem. Ak sa dnes cítim pri sile, zajtra môžem zápasiť s chorobou,
vďaka ktorej sa môže o poznanie zmeniť kvalita môjho života. Predpokladám, že podstatnú
časť spoločenstva pri rozhlasových prijímačoch tvoria ľudia, ktorí vierou prekonávajú
všetky prekážky spojené s utrpením a bolesťou.
Brat, sestra, ak dobre poznáš
Písmo potom ti nemusím pripomínať, že práve evanjelium sv. Marka pojednáva o Ježišových
zázrakoch a mocných činoch. ...A to všetko v prospech človeka, ktorý verí, že Ježiš
je ten, ktorý to môže urobiť. Zasa na strane druhej do popredia sa dostáva človek
s biedou vlastnej prirodzenosti, ktorý na základe zázraku uverí, že Ježiš je Mesiáš
a Pán. Pred časom v chráme odznelo evanjelium, v ktorom sa hovorilo o „očistení malomocného“.
Vieme veľmi dobre, že v minulosti bola táto choroba veľmi nebezpečnou. Postihnutí
sa nesmeli ukazovať na verejnosti – museli byť izolovaní. Ba dokonca táto choroba
bola tak nebezpečná, že postihnutý bol nútený na seba upozorniť zvolaním – nečistý!!
Možno v tvojom vnútri ešte stále rezonuje obraz malomocného, ktorý prichádza za Ježišom
s jednoduchou prosbou: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“ Táto krátka prosba však v sebe
skrýva silu viery... Zdá sa, že ak by malomocný neveril v Ježišovu uzdravujúcu moc,
nevyhľadal by Ho. V prosbe malomocného je možné si celkom jasne povšimnúť dva veľmi
silne znejúce momenty: „Ak chceš, môžeš ma uzdraviť!“ To znamená, že svoje uzdravenie
ponecháva na vôli Ježiša – On je ten, ktorý rozhodne, aký bude ďalší osud postihnutého.
Druhým silným momentom v tejto prosbe je fakt, že malomocný nepochybuje o skutočnosti,
že Ježiš chce jeho očistenie a teda celkové uzdravenie tela.
V dnešných časoch
sa už nestretneme s chorobou malomocenstva v tom pravom zmysle slova. Malomocenstvom
každej ľudskej duše je však hriech, ktorý najčastejšie býva príčinou aj telesných
chorôb. V konečnom dôsledku každá choroba, ktorú znášaš ako kríž na svojich pleciach,
je v istom zmysle školou pokory a odovzdanosti do vôle Pána. Príbeh malomocného z
Markovho evanjelia môžeš celkom pokojne vnímať ako výzvu. V tomto môžeš celkom jasne
vidieť fakt, že Ježiš rozumie aj celkom jednoduchej prosbe, ktorú prednesieš. Preto,
aby sa Ježiš mohol prejaviť v tvojom živote ako ten, kto je mocný v činoch, nepotrebuje
dlhé reči... Celkom jasne požaduje, aby si bol vecný. Predovšetkým však, aby ti nechýbala
vôľa v pokore ho osloviť ako Otca... „Ak chceš, môžeš sa dotknúť môjho osobného malomocenstva.“
Je veľmi dôležité, aby si o Ježišových zásahoch do tvojho života nepochyboval, ale
aby si uveril tomu, že ak Jeho uzdravujúci dotyk bude osožný pre tvoju spásu, môže
to urobiť.
Želám ti, aby veľmi silno tvojim vnútrom rezonovalo to, chcem, buď
čistý... Totiž takú ochotu, akú prejavuje Ježiš voči človeku, keď ho chce uzdraviť
na tele, alebo oslobodiť ho od otroctva hriechu, nemožno očakávať od nikoho z ľudí.
Dovolím si tvrdiť, že ani od tých, ktorí sa denne nachádzajú v blízkosti chorého,
aby mu službou lásky zmiernili utrpenie a bolesť. Ak patríš medzi tých, kto veľmi
intenzívne vníma Jeho dotyky, v hĺbke vlastného srdca o nich uvažuj... Je pravda,
že nie je možné o všetkom čo zažiješ nahlas rozprávať. Celkom jednoducho povedané,
život s Bohom patrí medzi srdcové záležitosti, o ktorých sa nie vždy ľahko rozpráva.
Ježiš svojim spôsobom žiada od každého z nás, aby sme „po Jeho pomyselnom vystretí
ruky“ zostali úplne pokojní... Totiž každá situácia, ktorú nám život prinesie si veľmi
často vyžaduje zachovať pokoj a vyrovnanosť. Za predpokladu pokoja a harmónie vnútra
je možné zvládnuť každú chorobu.
V Markovom evanjeliu vidíme však aj tú skutočnosť,
že malomocný neposlúchol prosbu Ježiša, keď ho žiadal, aby nikomu nehovoril o svojom
uzdravení. Túto reakciu uzdraveného nemožno hodnotiť ako výslovnú neposlušnosť. Bol
to skôr prejav radosti nad uzdravením. Naozaj, je užitočné z času na čas prejaviť
tú radosť, ktorá pramení zo života s Bohom a s Jeho mocných činov, ktorými sa prejavuje
ako Pán, ktorý je režisérom nášho života. Takáto úprimná radosť bude svedectvom
pre okolie, že náš Boh je Bohom radosti. Hoci sa Ježiš nemohol vrátiť do mesta, predsa
Ho ľudia hľadali a prichádzali za ním... Nech je tvoja radosť smerovkou, ktorá vyburcuje
vlažných k pokániu. Tvoja sila k osobnému svedectvu pre okolie bude tak znamenať viac
ako telesné zdravie, po ktorom túžiš.
Pane, mocný v činoch aj pre môj život.
Nie som si istá, či som vo svojom utrpení mala vždy vôľu malomocného... Ak chceš,
môžeš ma očistiť od chybných postojov vo viere v tvoju moc. Tvoja nezlomná snaha voči
človeku ma pohýna ku skutkom lásky voči blížnemu... Tak ako ty chceš a vystieraš ruku
preto, aby si sa dotkol ľudskej biedy aj ja chcem, aby moje svedectvo života bolo
silou slabého.