Generálna audiencia: Otec sa dobrotivo skláňa k človeku
Vatikán: Na dnešnej generálnej audiencii Benedikta XVI. v aule Pavla
VI. sa zúčastnilo približne 8 000 pútnikov z 13 krajín. Témou katechézy Svätého Otca
bola druhá časť 144. žalmu: „Tvoje kráľovstvo je večné kráľovstvo“.
Pán
podopiera všetkých, čo klesajú, a dvíha všetkých skľúčených.
Oči všetkých
sa s dôverou upierajú na teba a ty im dávaš pokrm v pravý čas.
Otváraš
svoju ruku a dobrotivo nasycuješ všetko živé.
Spravodlivý je Pán na všetkých
svojich cestách a svätý vo všetkých svojich skutkoch.
Blízky je Pán všetkým,
čo ho vzývajú, všetkým, čo ho vzývajú úprimne.
Vyplní želanie bohabojných, vyslyší
ich modlitbu a zachráni ich.
Pán ochraňuje všetkých, čo ho milujú, a ničí
všetkých hriešnikov.
Nech moje ústa hlásajú slávu Pánovu a všetko živé nech
jeho sväté meno velebí navždy a naveky.
Drahí bratia a sestry! Vraciame
sa k 144. žalmu, ktorý liturgia hodín rozdeľuje na dve časti. Ide o zázračný spev
na počesť Pána, milujúceho a pozorného kráľa, voči svojim stvoreniam. Dnes budeme
meditovať nad druhou časťou žalmu: sú to verše 14 až 21, ktoré nám opätovne predkladajú
základnú tému prvej časti hymnu.
V nej sa velebilo milosrdenstvo, nežnosť,
vernosť a Božská dobrota, ktoré sú rozšírené na celé ľudstvo a zasahujú každé stvorenie.
V druhej časti žalmista zameriava svoju pozornosť na lásku, ktorú si Pán osobitným
spôsobom vyhradil pre chudobného a slabého. Kráľovská dôstojnosť si teda nedrží odstup
a povýšenosť, ako sa to niekedy stáva pri výkone ľudskej moci. Boh vyjadruje svoju
kráľovskú hodnosť v tom, že sa skláňa k najkrehkejším a bezbranným stvoreniam.
Je
totiž predovšetkým Otcom, ktorý „podopiera všetkých, čo klesajú“, a dvíha tých,
ktorí padli do prachu poníženia (por. v. 14). Následkom toho žijúce stvorenia naťahujú
svoju ruku k Pánovi, skoro ako vyhladnutí žobráci, a on ako starostlivý rodič im ponúka
jedlo potrebné na život (por. v.15).
Z pier modliaceho sa v tej chvíli vychádza
vyznanie viery s dvoma božskými vlastnosťami: spravodlivosťou a svätosťou. „Spravodlivý
je Pán na všetkých svojich cestách a svätý vo všetkých svojich skutkoch“ (v.17).
V hebrejskom jazyku sú v žalme dve typické prídavné mená, ktoré označujú spojenie
medzi Bohom a jeho ľudom: saddiq a hasid. Tieto slová vyjadrujú spravodlivosť, ktorá
chce zachraňovať a oslobodzovať od zla, a vernosť, ktorá je znakom veľkosti Pánovej
lásky.
Žalmista sa stavia na stranu dobrodincov, ktorí sú označení rôznymi
výrazmi; ide o termíny, ktoré prakticky zastupujú skutočného veriaceho. Ten „vzýva“
Pána v dôvernej modlitbe, „hľadá“ ho v živote „s úprimným srdcom“ (por.
v.18), „bojí“ sa svojho Boha, rešpektuje jeho vôľu a počúva jeho slovo (por. v.19),
ale predovšetkým ho „miluje“ a je si istý, že bude prijatý pod plášť jeho ochrany
a dôvernosti (por. v.20).
Posledné slovo žalmistu je to isté, ktorým začal
svoj hymnus: ide o pozvanie chváliť a požehnávať Pána a jeho „meno“, teda jeho
živú a svätú osobu, ktorá pôsobí vo svete a v histórii. Výzva žalmistu je, aby sa
k chvále modliaceho pripojilo každé stvorenie označené darom života: „všetko živé
nech jeho sväté meno velebí navždy a naveky“ (v.21). Ide o istý druh trvalého
chválospevu, ktorý sa má dvíhať zo zeme k nebu, o spoločné slávenie univerzálnej Božej
lásky, ktorá je zdrojom pokoja, radosti a spásy.
Na záver našej úvahy sa vrátime
k veršu, ktorý hovorí: „Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú, všetkým, čo ho vzývajú
úprimne“ (v.18). Túto vetu osobitne miloval Barsanufio z Gazy, askéta, ktorý zomrel
v polovici VI. storočia a ktorý bol pre svoju múdrosť radcom mnohým rehoľníkom, kňazom
a laikom.
Napríklad jednému svojmu žiakovi, ktorý mal túžbu „hľadať príčiny
rôznych pokušení, ktoré naňho útočili“ Barsanufio odpovedal: „Brat Ján, neboj
sa pokušení, ktoré povstali proti tebe, aby ťa vyskúšali, pretože Pán ťa nenechá v
ich pazúroch. Preto, keď príde jedno z týchto pokušení, nesnaž sa pátrať, o čo ide,
ale vzývaj meno Ježiša: „Ježišu, pomôž mi.“ A on ťa vypočuje, pretože „je blízko tým,
ktorí ho vzývajú“. Nenechaj sa znechutiť, ale bež so zápalom a dosiahneš cieľ v našom
Pánovi Ježišovi Kristovi“. (Barsanufio a Ján z Gazy, Epistolario, 39: Collana
di testi Patristici, XCIII, Roma 1991, s. 109).