Generálna audiencia: Otec sa dobrotivo skláňa k človeku

Vatikán: Na dnešnej generálnej audiencii Benedikta XVI. v aule Pavla VI. sa zúčastnilo približne 8 000 pútnikov z 13 krajín. Témou katechézy Svätého Otca bola druhá časť 144. žalmu: „Tvoje kráľovstvo je večné kráľovstvo“.

Pán podopiera všetkých, čo klesajú,
a dvíha všetkých skľúčených.

Oči všetkých sa s dôverou upierajú na teba
a ty im dávaš pokrm v pravý čas.

Otváraš svoju ruku
a dobrotivo nasycuješ všetko živé.

Spravodlivý je Pán na všetkých svojich cestách
a svätý vo všetkých svojich skutkoch.

Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú,
všetkým, čo ho vzývajú úprimne.

Vyplní želanie bohabojných,
vyslyší ich modlitbu a zachráni ich.

Pán ochraňuje všetkých, čo ho milujú,
a ničí všetkých hriešnikov.

Nech moje ústa hlásajú slávu Pánovu
a všetko živé nech jeho sväté meno velebí
navždy a naveky.

Drahí bratia a sestry!
Vraciame sa k 144. žalmu, ktorý liturgia hodín rozdeľuje na dve časti. Ide o zázračný spev na počesť Pána, milujúceho a pozorného kráľa, voči svojim stvoreniam. Dnes budeme meditovať nad druhou časťou žalmu: sú to verše 14 až 21, ktoré nám opätovne predkladajú základnú tému prvej časti hymnu.

V nej sa velebilo milosrdenstvo, nežnosť, vernosť a Božská dobrota, ktoré sú rozšírené na celé ľudstvo a zasahujú každé stvorenie. V druhej časti žalmista zameriava svoju pozornosť na lásku, ktorú si Pán osobitným spôsobom vyhradil pre chudobného a slabého. Kráľovská dôstojnosť si teda nedrží odstup a povýšenosť, ako sa to niekedy stáva pri výkone ľudskej moci. Boh vyjadruje svoju kráľovskú hodnosť v tom, že sa skláňa k najkrehkejším a bezbranným stvoreniam.

Je totiž predovšetkým Otcom, ktorý „podopiera všetkých, čo klesajú“, a dvíha tých, ktorí padli do prachu poníženia (por. v. 14). Následkom toho žijúce stvorenia naťahujú svoju ruku k Pánovi, skoro ako vyhladnutí žobráci, a on ako starostlivý rodič im ponúka jedlo potrebné na život (por. v.15).

Z pier modliaceho sa v tej chvíli vychádza vyznanie viery s dvoma božskými vlastnosťami: spravodlivosťou a svätosťou. „Spravodlivý je Pán na všetkých svojich cestách a svätý vo všetkých svojich skutkoch“ (v.17). V hebrejskom jazyku sú v žalme dve typické prídavné mená, ktoré označujú spojenie medzi Bohom a jeho ľudom: saddiq a hasid. Tieto slová vyjadrujú spravodlivosť, ktorá chce zachraňovať a oslobodzovať od zla, a vernosť, ktorá je znakom veľkosti Pánovej lásky.

Žalmista sa stavia na stranu dobrodincov, ktorí sú označení rôznymi výrazmi; ide o termíny, ktoré prakticky zastupujú skutočného veriaceho. Ten „vzýva“ Pána v dôvernej modlitbe, „hľadá“ ho v živote „s úprimným srdcom“ (por. v.18), „bojí“ sa svojho Boha, rešpektuje jeho vôľu a počúva jeho slovo (por. v.19), ale predovšetkým ho „miluje“ a je si istý, že bude prijatý pod plášť jeho ochrany a dôvernosti (por. v.20).

Posledné slovo žalmistu je to isté, ktorým začal svoj hymnus: ide o pozvanie chváliť a požehnávať Pána a jeho „meno“, teda jeho živú a svätú osobu, ktorá pôsobí vo svete a v histórii. Výzva žalmistu je, aby sa k chvále modliaceho pripojilo každé stvorenie označené darom života: „všetko živé nech jeho sväté meno velebí navždy a naveky“ (v.21). Ide o istý druh trvalého chválospevu, ktorý sa má dvíhať zo zeme k nebu, o spoločné slávenie univerzálnej Božej lásky, ktorá je zdrojom pokoja, radosti a spásy.

Na záver našej úvahy sa vrátime k veršu, ktorý hovorí: „Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú, všetkým, čo ho vzývajú úprimne“ (v.18). Túto vetu osobitne miloval Barsanufio z Gazy, askéta, ktorý zomrel v polovici VI. storočia a ktorý bol pre svoju múdrosť radcom mnohým rehoľníkom, kňazom a laikom.

Napríklad jednému svojmu žiakovi, ktorý mal túžbu „hľadať príčiny rôznych pokušení, ktoré naňho útočili“ Barsanufio odpovedal: „Brat Ján, neboj sa pokušení, ktoré povstali proti tebe, aby ťa vyskúšali, pretože Pán ťa nenechá v ich pazúroch. Preto, keď príde jedno z týchto pokušení, nesnaž sa pátrať, o čo ide, ale vzývaj meno Ježiša: „Ježišu, pomôž mi.“ A on ťa vypočuje, pretože „je blízko tým, ktorí ho vzývajú“. Nenechaj sa znechutiť, ale bež so zápalom a dosiahneš cieľ v našom Pánovi Ježišovi Kristovi“. (Barsanufio a Ján z Gazy, Epistolario, 39: Collana di testi Patristici, XCIII, Roma 1991, s. 109).

(VR, 080206, lm)