Cirkev a svet: Cirkev v Čade

Povzbudiť jednotlivých členov cirkevného spoločenstva, aby hlbšie okusovali živé bohatstvo, ktoré pramení z Eucharistie bolo hlavným cieľom Národného eucharistického kongresu v Čade, ktorý sa konal od 5. do 8. januára, po prvý raz v histórii tejto stredoafrickej krajiny. Tomuto významnému podujatiu v živote čadskej cirkvi predsedal prefekt Kongregácie pre boží kult a správne vysluhovanie sviatostí, kardinál Francis Arinze, ktorého na kongres vyslal Svätý Otec Benedikt XVI.. Ako prežívajú Eucharistiu katolícke komunity v Čade, opísal kardinál Arinze po svojom návrate do Ríma v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas: „Prežívajú ju spolu, zdieľajúc svoj život, radosti života i radosť z toho, že sú spolu ako Cirkev, ktorá sa vyvinula počas uplynulých sedemdesiatichpiatich rokov. Do niektorých oblastí krajiny prišlo evanjelium ešte len pred päťdesiatimi rokmi. Úplne prvý kňaz v Čade bol vysvätený pred tridsiatimi piatimi rokmi. ...Tento národ je napriek svojej chudobe veľmi pokojný a vyrovnaný. Čad totiž nie je bohatá krajina, hoci v súčasnosti sa hovorí, že tam objavili ropu. Na tamojších obyvateľoch ma veľmi dojal ich zmysel pre pokoj, ich túžba po zdieľaní, ich osobná disciplína. Nepostrehol som prítomnosť polície, je to veľmi disciplinovaný národ.”

Čadská republika

s približne 9, 5 miliónmi obyvateľov leží vo vnútrozemí Afriky. Hraničí na severe s Lýbiou, na východe so Sudánom, na juhu so Stredoafrickou republikou a na západe s Kamerunom, Nigerom a Nigériou. V Čade sa hovorí rôznymi jazykmi a dialektmi, ktorých je spolu približne sto. Obyvatelia zvyčajne hovoria viac ako jedným jazykom. Pre 26 percent obyvateľstva je rodným jazykom arabčina. Úradným jazykom Čadu je francúzština, ktorú ovládajú prevažne vzdelaní obyvatelia. Viac ako 55 percent obyvateľstva tvoria moslimovia, najmä sunitského smeru, 25 percent vyznáva tradičné africké prírodné náboženstvá a zvyšných 20 percent iné náboženstvá, medzi ktoré patrí i kresťanstvo. Katolíkov je v Čade približne 9 percent. Viac ako 150 tisíc ich žije v arcidiecéze hlavného mesta N´Djamena. Avšak najviac katolíkov, približne 180 tisíc, žije v diecéze Moundou, na juhu krajiny. Rovnomenné mesto Moundou bolo tiež dejiskom prvého Národného eucharistického kongresu, ktorého priebeh kardinál Arinze opísal takto: „Hlavnými okamihmi slávenia kongresu bolo jeho otvorenie vo štvrtok, 5. januára, počas ktorého sa čítalo posolstvo Benedikta XVI.. Nasledujúce tri dni, vždy predpoludním, patrili katechézam biskupov na témy: Eucharistia a viera, Eucharistia a život, a Eucharistia a misia. V piatok, 6. januára, popoludní sa konala kajúcna pobožnosť a po nej nasledovali osobné spovede, ktoré vďaka obetavosti mnohých kňazov mohol vykonať veľký počet veriacich. V sobotu popoludní a večer sa konala eucharistická procesia, ktorú tvorili štyri skupiny, teda, štyri procesie prišli až pred katedrálu, v ktorej sa potom konala ešte polhodinová adorácia pred Najsvätejšou Sviatosťou oltárnou. V nedeľu, 8. januára, kongres vyvrcholil slávnostnou svätou omšou, počas ktorej odznel list kardinála Crescenzia Sepeho, prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Počas obetovania sa prečítali aj návrhy ôsmych diecéz, aké aktivity by chceli vyvíjať v budúcnosti, inšpirované týmto eucharistickým kongresom. Veriaci tiež prejavili svoju solidaritu so svojimi krajanmi, nakazenými vírusom HIV, pre ktorých urobili peňažnú zbierku. Počas kázne som videl, že veriaci ma skutočne pozorne počúvajú, hoci moja francúzština nie je práve vzorová. Skutočne, bolo za čo ďakovať Pánovi. Biskup, ktorý chcel na konci omše vysloviť poďakovanie, mal problém dokončiť svoj príhovor pre veľký potlesk.”

Malá cirkev dáva radosť z mála

Národnému eucharistickému kongresu v Čade predchádzala dvojročná príprava, počas ktorej sa po celej krajine organizovali eucharistické kongresy na úrovni farností a diecéz. Podľa kardinála Arinzeho mladá Cirkev v Čade toho ešte veľa potrebuje, ale i sama môže veľa dať: „Nemajú tam napr. dosť kňazov, rehoľníkov a rehoľníčok. Potrebujú tiež misionárov. Naozaj, miestny biskupský zbor tvorí osem biskupov, z ktorých iba traja pochádzajú z Čadu, dvaja sú Taliani, jeden Kanaďan a myslím, dvaja Francúzi. Cirkev v Čade však má aj čo dať, napríklad radosť i z toho mála, čo má, pretože na to, aby sme boli šťastní, nepotrebujeme vlastniť svetové banky. ... To zaiste neznamená, že by sme chceli, aby národy sveta ostali chudobné: naopak, je potrebné zabezpečiť aspoň minimum pre ich blaho a život v dôstojnosti. Ale je tiež pravda, že mnohé africké krajiny, ktoré sú chudobné, sú zároveň šťastné a spokojné. Ľudia tam spievajú s radosťou. Naozaj, i počas kongresu bolo ťažké prerušiť spev zboru. Ich radosť bola priezračná a to je veľmi dojímavé.“

Účasť osobitného vyslanca Svätého Otca na Národnom eucharistickom kongrese v Čade bola zaiste silným povzbudením pre katolícku komunitu v tejto krajine, ktorá je dlhodobo poznačená napätím medzi moslimským severom a kresťanským juhom. Veľkú posilu mohli čerpať veriaci, ktorí prišli na kongres, i z tohto odkazu kardinála Arinzeho: „Eucharistia je centrom našej viery. Slávenie omše je okamihom radosti, prejavom našej viery, ktorá sa tak zväčšuje a nabáda nás k apoštolátu. Omša nie je oslavou jednej obce, je to niečo univerzálne, ale zároveň berie ohľad aj na lokálne prvky Cirkvi. Účastníkom kongresu som priniesol tiež odkaz o význame kresťanskej radosti aj uprostred problémov, ktoré sprevádzajú naše pozemské putovanie a ktorým sa nikdy nemôžeme úplne vyhnúť, najmä nie v takej krajine, akou je Čad.“

Demokracii pomáhajú malé komunity

Čad patrí medzi štáty s rozvíjajúcou, ale stále veľmi krehkou demokraciou. Táto bývalá francúzska kolónia vyhlásila v roku 1960 nezávislosť, no i potom zostala vo sfére vplyvu francúzskej politiky. V krajine po celé nasledujúce obdobie pretrvávala politická nestabilita, život jej obyvateľov sužovalo násilie v podobe občianskych vojen či napätých vzťahov s okolitými štátmi. Aktuálne najpálčivejším problémom krajiny je vojnový stav, ktorý v decembri minulého roka vyhlásil Čad susednému Sudánu, a ktorý je odrazom rastúceho napätia v pohraničných oblastiach oboch štátov. Kríza medzi Čadom a Sudánom bude jedným z hlavných bodov diskusií na summite Africkej únie, ktorý sa bude konať 23. a 24. januára v Chartúme.

Uprostred reality, ktorej v súčasnosti čelí Cirkev v Čade, znejú vždy aktuálne slová zosnulého pápeža Jána Pavla II. z 9. septembra 1999, adresované biskupom Čadu pri príležitosti ich návštevy Ad Limina Apostolorum vo Vatikáne. Ján Pavol II. vtedy vo svojom príhovore o. i. vyzdvihol početné aktivity čadskej cirkvi v oblasti zdravotníctva, vzdelávania a charity, a v tejto súvislosti dodal: „Angažovanosť vašich komunít v službe pozdvihnutia človeka a rozvoja si zaslúži povzbudenie. Veriaci si tak opätovne uvedomili svoju zodpovednosť Kristových učeníkov za život spoločenstva, tým, že rezolútne odmietli stať sa spolupáchateľmi nespravodlivosti alebo násilia, a zasadzovali sa za ochranu ľudských práv tam, kde sa tieto práva porušovali. …Katolícke školy sú významným príspevkom cirkvi k výchove mladých v Čade, bez rozdielu sociálnej či náboženskej príslušnosti.… Vo vašej krajine, ktorá je tradične zemou … stretu kultúr a náboženstiev, treba podporovať priaznivé vzťahy medzi katolíckou komunitou, ostatnými kresťanmi a moslimami, aby sa odstránili príčiny neporozumení alebo zrážok, a aby princípy tolerancie a bratstva viedli k budovaniu pevného a jednotného národa.… Skutočne, treba napomáhať k tomu, aby sa ľudia stretávali v pravde a najmä k tomu, aby viedli dialóg života, ktorý umožní akceptovať vzájomné rozdiely a spolu sa usilovať o spoločné dobro.”

 
(RV, Web Vaticano, Adnkronos, TASR, Wikipedia, 160106, mv)