„Boh je láska a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom. (1 Jn 4,16)“
Týmito slovami začína prvá encyklika pápeža Benedikta XVI. s názvom Deus caritas
est. Samotný názov encykliky, ako aj jej prvé slová, sú vyjadrením ústredného posolstva
celej kresťanskej viery. Vo svete, v ktorom vládne tak často nenávisť a násilie, je
kresťanské posolstvo Boha-Lásky nanajvýš aktuálne.
V našich predošlých vysielaniach
sme už venovali pozornosť tejto encyklike. Dnes by sme sa ešte raz pozastavili nad
jej aktuálnom obsahom, a to očami tých, ktorí ju vo Vatikáne, v stredu 25. januára,
predstavili. Boli to predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj, kardinál Renato
Martino, prefekt Kongregácie pre náuku viery, arcibiskup William Levada a predseda
Pápežskej rady Cor Unum, arcibiskup Paul Cordes.
Encyklika Deus caritas
est má dve hlavné časti. Prvá ponúka teologicko-filozofické zamyslenie nad „láskou“
v jej rôznych dimenziách, ako eros, philia, agapé, so spresnením niektorých podstatných
prvkov lásky Boha k človeku a vnútorného vzťahu, v akom je táto láska s ľudskou láskou.
Druhá časť pojednáva o konkrétnom napĺňaní prikázania lásky vo vzťahu k blížnemu.
Prefekt
Kongregácie pre náuku viery, arcibiskup William Levada, pri prezentácii encykliky
v tlačovom stredisku Svätej Stolice, uviedol: „Je to ´silný´ text, ktorý sa stavia
proti pomýlenému užívaniu mena Boha a proti nejasnému, dvojznačnému chápaniu pojmu
láska, čo je v dnešnom svete tak veľmi zjavné. Svätý Otec si zvolil za tému svojej
prvej encykliky lásku, pretože slovo ´láska´ je dnes tak veľmi obnosené, ošúchané,
obohrané a zneužívané, že ho je niekedy aj ťažko čo len vysloviť. A pritom je to počiatočné
slovo - vyjadrenie počiatočnej reality. My sa ho nemôžeme jednoducho vzdať. Musíme
ho znovu prijať, očistiť a prinavrátiť mu jeho pôvodný lesk , aby mohlo ožiariť náš
život a priviesť nás na správnu cestu. (...) Pre pochopenie novosti kresťanskej lásky
sa Svätý Otec od začiatku usiluje vysvetliť rozdiel a jednotu, aká jestvuje medzi
dvoma pojmami eros a agapé, s ktorými sa stretávame v oblasti fenoménu lásky už od
čias filozofie starých Grékov. Svätý Otec chce dokázať, že tieto dva pojmy si neprotirečia,
ale naopak, sú v harmonickom súlade a spolu podávajú realistické ponímanie ľudskej
lásky, v ktorom je zahrnutá celá ľudská bytosť – jej telo i duša. Agapé zabraňuje
erosu, aby sa poddávala svojim inštinktom, zatiaľ čo eros ponúka agapé základnú vitalitu
ľudskej existencie.“
Predseda Pápežskej rady Cor Unum, arcibiskup Paul
Cordes, sa na prítomných v tlačovej sále vo Vatikáne obrátil slovami: „Tak, ako
jeho predchodcovia, chce teraz aj Svätý otec týmto prvým dokumentom vytýčiť základné
línie svojho práve začatého pontifikátu. Zároveň je treba pripomenúť, že predstavený
dokument je absolútne prvou encyklikou venovanou téme lásky. (...) Vydanie encykliky
Boh je láska je teda vhodnou a šťastnou udalosťou , ktorá sa úzko dotýka poslania
Cirkvi. Bolo načase obrátiť sa na tento zdroj. Aj keď nie je bez rizika, že sa bude
zakladať výlučne na láske k Bohu. Môže vyvolať spomienky na kritiku Karla Marxa na
tzv. ´zbožné nadštruktúry´, zavedené nato, aby zakryli ekonomické chudoby. No toto
nepresviedča. Ba čo viac, pápež výslovne odmieta marxistickú teóriu biedy a definuje
ju ako ´odľudšťujúcu´ filozofiu.“
Predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť
a pokoj, kardinál Renato Martino, vo svojom príhovore počas prezentácie encykliky
povedal: „Láska je božská, pretože pochádza od Boha a zjednocuje nás s Bohom a
prostredníctvom tohto zjednocujúceho procesu nás premieňa na ´my´, ktoré prekonáva
naše rozdiely a robí z nás jedno, až kým sa Boh nestane všetkým vo všetkých. (...)
Po týchto krátkych úvahách všeobecného charakteru, by som chcel upriamiť vašu pozornosť
na čísla od 26 do 29, kde Svätý Otec pristupuje k téme vzťahu medzi spravodlivosťou
a láskou, sériou presných a podnetných orientácií, čo sa týka kompetencie Cirkvi a
jej sociálneho učenia a kompetencie štátu v realizovaní spravodlivého sociálneho poriadku.
(....) Svätý Otec potvrdzuje, že úlohou Cirkvi s jej sociálnym učením pri budovaní
spravodlivého sociálneho poriadku je ´znovuprebúdzať´ duchovné a morálne sily. Na
aké sily sa odvoláva Benedikt XVI.? Vypočujme si jeho slová: ´bezprostredná úloha
zasadzovať sa za spravodlivý poriadok v spoločnosti prináleží práve laickým veriacim.
Ako občania štátu sú povolávaní zúčastňovať sa v prvej osobe na verejnom živote. Nemôžu
sa preto vzdať mnohorakej a rôznorodej ekonomickej, sociálnej legislatívnej , administratívnej
a kultúrnej činnosti, určenej na organické a inštitucionálne napomáhanie a presadzovanie
spoločného dobra.´“