2005-12-28 16:09:00

Katechéza Benedikta XVI. na generálnej audiencii v stredu, 28. decembra 2005


Vatikán: Na dnešnej generálnej audiencii Benedikta XVI. na Námestí svätého Petra sa zúčastnilo približne dvadsaťtisíc veriacich. Témou katechézy Svätého Otca bola druhá časť 138. žalmu: Boh vidí všetko.

„Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky. Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem. Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme. Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.” (Ž 139, 13-16)
 
„Drahí bratia a sestry! Na tejto stredajšej generálnej audiencii počas vianočnej oktávy a v deň liturgického sviatku Svätých neviniatok, sa opäť zamyslíme na 138. žalmom, ktorého čítanie nám predkladá liturgia vešpier v dvoch odlišných časových úsekoch. Po tom, čo sme v prvej časti (v.1-12) uvažovali o vševediacom a všemohúcom Bohu, Pánovi bytia a dejín, teraz tento múdroslovný hymnus, veľmi krásny a ľúbezný, mieri k najvyššej a najobdivuhodnejšej bytosti v celom vesmíre: k človeku, definovanom ako Boží «zázrak» (por. v. 14). Ide skutočne o tému, ktorá je v hlbokom súlade s atmosférou Vianoc, ktorú prežívame v týchto dňoch, keď slávime veľké tajomstvo Božieho Syna, ktorý sa stal človekom pre našu spásu.

 
Po tom, čo sme uvažovali o pohľade a prítomnosti Stvoriteľa, ktoré prenikajú celým obzorom vesmíru, v druhej časti žalmu, nad ktorou sa zamyslíme dnes, sa milujúce oči Boha obracajú na ľudskú bytosť, ktorú od začiatku považuje za úplnú. Táto bytosť je ešte «nestvárnená» v lone matky: hebrejské slovo, ktoré sa tu používa, istý biblista chápe ako odraz «embrya » , opísaný v tomto výraze ako malá, oválna, zvinutá bytosť, nad ktorou však už bdie dobrotivý a milujúci pohľad Božích očí (v.16).”

 
Žalmista na označenie Božieho pôsobenia na vnútro materského lona siaha po klasických biblických obrazoch, keď plodnú dutinu v tele matky prirovnáva k «hlbinám zeme » , čiže k stálej životaschopnosti matky zeme. Je to predovšetkým symbol nádoby a tvorcu, ktorý ju «formuje»´, tvárni svoje umelecké dielo, svoje majstrovské dielo, tak ako sa hovorí v knihe Genesis o stvorení človeka: ´Pán, Boh, utvoril z hliny zeme človeka´ (Gn 2,7). Potom je tu symbol «tkania», ktorý v nás vyvoláva predstavu jemnosti pokožky, tela, nervových vláken a šliach, ktoré sú «utkané» na kostiach. Takisto Jób nám silne pripomína tieto a iné obrazy na zvelebovanie majstrovského diela, ktorým je človek, i keď zasiahnutý a zranený utrpením: «Tvoje ruky ma urobili a stvárnili ... Len sa rozpomeň, že si ma urobil z hliny ... Či ako mlieko nepozlieval si ma a sťaby syru zhustnúť nedal mi? ... Kožou, telom ty sám odel si ma a votkal si mi kosti, šľachy tiež. » (Jób 10, 8–11)
Osobitne silnou myšlienkou nášho žalmu je tá, že Boh u tohto embrya, ktoré ešte «nie je stvárnené»: už vidí celú jeho budúcnosť: v Pánovej knihe života sú už zapísané dni, ktoré bude toto stvorenie prežívať a diela, ktoré dovŕši počas svojej pozemskej existencie. Takto sa pred nami opäť vynára veľkosť božského poznania, ktoré všetko presahuje a ktoré neobjíma iba minulosť a prítomnosť ľudstva, ale aj to, čo je ešte len ukryté v budúcnosti.“

 
Teraz sa zahĺbme do úvahy svätého Gregora Veľkého z jeho «Homílií o Ezechielovi» , popretkávanú veršami žalmu, nad ktorým sme dnes uvažovali: «Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni» (v. 16). K týmto slovám vytvoril tento pápež a cirkevný otec originálnu a nežnú meditáciu, vzťahujúcu sa na tých členov kresťanského spoločenstva, ktorí sú vo svojej duchovnej ceste najslabší. Hoci netvoria najdokonalejšiu časť duchovnej stavby Cirkvi, «predsa len sú k nej pripočítaní … z moci dobrej túžby. Je pravda, sú nedokonalí a malí, no nakoľko sú schopní chápať, milujú Boha a blížneho a nezanedbávajú konanie dobra, ktoré môžu konať. Aj keď ešte nedospeli k duchovným darom natoľko, aby sa ich duša otvorila dokonalému pôsobeniu a vrúcnej kontemplácii, neuzatvárajú sa pred láskou k Bohu a blížnemu, do takej miery, do akej ju dokážu pochopiť. Aj oni, i keď postavení na menej dôležité miesto, sa podieľajú na budovaní Cirkvi, a hoci nie sú takí dôležití, čo sa týka doktríny, prorokovania, milosti zázrakov a úplného pohŕdania svetom, jednako sa opierajú o základy bázne a lásky, v ktorých nachádzajú svoju pevnosť. » Odkaz svätého Gregora sa takto stáva pozvaním k nádeji, ktoré je adresované všetkým, aj tým, ktorí s námahou kráčajú po ceste duchovného a cirkevného života.“ (2,3,12-13, Opere di Gregorio Magno, III/2, Roma 1993, pp. 79.81).
 
Po katechéze Benedikt XVI. pozdravil prítomných pútnikov v rôznych jazykoch. Vo svojom príhovore v taliančine pripomenul aj minuloročné obete tsunami: „Pripájam sa k spomienke, ktorá v týchto dňoch navzájom spája národy, postihnuté minulý rok prílivovou vlnou tsunami, ktorá si vyžiadala nespočetné obete na životoch a spôsobila závažné ekologické škody. Prosme Pána za tieto obete a za všetkých, ktorí museli znášať prírodné katastrofy v iných častiach sveta a ktorí ešte čakajú na konkrétnu a účinnú solidaritu.”

(RV, 281205, mv)







All the contents on this site are copyrighted ©.