Kardinál Poupard o pontifikáte Benedikta XVI.

Vatikán: Práve vrcholiaci rok 2005 bol aj rokom dvoch pápežov. O tom, ako prežívala Cirkev tento rok zmeny na Petrovom stolci, v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas, hovorí kardinál Paul Poupard, predseda Pápežskej rady pre kultúru.
 
„Boli to skutočne veľmi silné chvíle – obdobie milosti, ktoré nielen Cirkev, ale aj celý svet prežívali s obrovskou emotívnou účasťou. Po agónii veľkého pápeža Jána Pavla II., úzkosti a čakaní, ich vystriedala radosť z nového pápeža. Zapôsobilo na mňa, keď kardináli prišli do ústrednej lóže Svätopeterskej baziliky na oficiálne oznámenie, že nový pápež bol zvolený, davy začali volať : „nech žije pápež“ ešte prv ako sa vôbec dozvedeli jeho meno.“

Čo priniesol Cirkvi a ľudstvu Ján Pavol II. a čo im dáva terajší pápež Benedikt XVI.?

„Opísať niekoľkými slovami obrovské dedičstvo po milovanom, zosnulom pápežovi je nemožné. Zaiste, dodal Cirkvi pravú, skutočnú a konkrétnu „katolíckosť“ svojou obdivuhodnou, osobnou zanietenosťou s akou prinášal Kristovo evanjelium na všetky kontinenty a s akou viedol dialóg so všetkými kultúrami.
Aj jeho nástupca Benedikt XVI. sa ukázal byť hneď veľmi pozorným voči tomuto dialógu, keď navrhol, - čo je pre neho typické, - sledovať metodológiu môjho nebeského patróna sv. Pavla: totiž uskutočňovať pravdu v milosrdenstve. Pre neho je príznačné , že nástojí na radosti a na priateľstve s Kristom, ktoré označuje za krásu kresťanského života. Po uragáne Ducha svätého, aký so sebou priniesol pápež Wojtyla, nám Benedikt XVI. teraz prináša akýsi vánok. Jedno či druhé je však vanutie Ducha Svätého.“

 
Benedikt XVI. s velkou rozhodnostou poukázal na hodnoty II. Vatikánskeho koncilu a na ich naplnanie.- Co je ešte treba uskutocnit?

„Nehovoril by som, že sú ešte veci, ktoré by bolo teba uskutocnit. Povedal by som skôr, že klúcovým slovom (výraz, ktorý mal tak rád duchovný otec Koncilu pápež Ján XXIII. ktorého som bol skromným spolupracovníkom na štátnom sekretariáte) je slovo „aggiornamento“ totiž zdnešnenie, – stála a nepretržitá obnova – vo svete, ktorý sa mení a s výzvami, ktoré sa obnovujú. A možno dnes, vrátiac sa k známej konšitúcii Gaudium et spes , ciže radostiam a nádejam, treba si spomenút aj na dve nasledujúce slová, na ktoré sme tak trochu zabudli - na smútok a obavy, ktoré sa teraz znovu vracajú do popredia.“

Otázka relativizmu je jednou z tém, na ktoré sa tento pápež najčastejšie odvoláva...

„Nejde ani tak o relativizmus ako o súcit s človekom, lásku k človekovi, a starosť o jeho šťastie. V tomto zmysle pápež varuje pred relativizmom, ktorý prináša diktatúra módy – diktatúra, ktorá človeka spútava. A Benedikt XVI. využíva každú príležitosť, aby naopak, zdôraznil, že stretnutie s Bohom znamená oslobodenie – že práve toto stretnutie vedie k ozajstnej slobode. A tak sa konaním milosrdenstva činí služba pravde, pretože relativizmus si aj protirečí, keď predstavuje to čo je relatívne ako absolútnu skutočnosť.“

Za týchto prvých osem mesiacov pontifikátu, čím pápež Benedikt XVI. na Vás, Eminencia, urobil najväčší dojem, ktoré jeho slová na vás zapôsobili najhlbšie?

„Povedal by som, vychádzajúc z pojmov „obraz“ a „slová“ , totiž, že kým Ján Pavol II. bol pápežom, ktorého bolo treba vidieť a s ktorým sa bolo treba stretnúť – pôsobil na ľudí vizuálne, Benedikt XVI. je pápežom, ktorého treba počúvať. Človeka zasahuje jeho jednoduchosť a hĺbka toho, čo hovorí. Zdanlivo „krehký a pokorný robotník vo vinici Pánovej“ za akého sa označil on sám, má silu svedka, ktorý žije svoj osobný vzťah viery a lásky ku Kristovi s priezračnou jednoduchosťou. Za vzor môže poslúžiť jeho nedávne stretnutie s deťmi, čo už pristúpili k prvému svätému prijímaniu, na ktorom spolu s nimi vydával svedectvo radosti z priateľstva s Kristom. A dojíma ma ja skutočnosť, že Boží ľud si ho ihneď zamiloval, ako o tom svedčia obrovské davy prítomné na stredajších generálnych audienciách a na nedeľných poludňajších modlitbách Anjel Pána."

(RV, 231205, ls)