Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána

Vatikán: Pápež Benedikt XVI. sa dnes napoludnie pomodlil mariánsku modlitbu Anjel Pána spolu s veriacimi zhromaždenými na námestí sv. Petra vo Vatikáne. Pred ňou sa im prihovoril týmito slovami:

Drahí bratia a sestry,
v tomto adventnom čase, keď sa cirkevné spoločenstvá pripravujú k oslave veľkého tajomstva vtelenia, sú pozvané k prehĺbeniu osobného vzťahu k Bohu. Latinské slovo „adventus“ sa vzťahuje na príchod Krista, pričom na prvé miesto kladie pohyb Boha k ľudstvu, na ktorý je pozvaný každý odpovedať s otvorenosťou, očakávaním, hľadaním a priľnutím. Keďže Boh je nadovšetko slobodný zjaviť seba a darovať sa, pretože je pohýňaný iba láskou, podobne aj ľudská osoba je slobodná poskytnúť svoj náležitý súhlas: Boh očakáva odpoveď lásky. V týchto dňoch nám liturgia predstavuje ako dokonalý vzor takejto odpovedi, Pannu Máriu, ktorú vo štvrtok 8. decembra budeme kontemplovať v tajomstve jej Nepoškvrneného počatia.

Panna Mária je tou, ktorá počúva, je pripravená vždy plniť vôľu Pána a je vzorom pre veriaceho, ktorý vo svojom živote hľadá Boha. K tejto téme, podobne ako aj téme vzťahu medzi pravdou a slobodou, venoval II. Vatikánsky koncil svoju osobitnú pozornosť. Konciloví otcovia už pred 40. rokmi schválili vyhlásenie, ktoré sa týka otázky náboženskej slobody, teda práva osôb a spoločenstiev k hľadaniu pravdy a k slobodnému vyznávaniu svojej viery. Prvé slová tohto dokumentu sú: „dignitatis humanae“: náboženská sloboda totiž vychádza z dôstojnosti človeka, ktorý medzi všetkými stvoreniami na zemi, je jediný, kto môže vytvoriť slobodný a vedomý vzťah so svojim stvoriteľom. „Všetci ľudia, vzhľadom na svoju dôstojnosť – hovorí koncil – ako osoby obdarené rozumom a slobodnou vôľou – a teda osobne zodpovední – sú od samej svojej prirodzenosti pobádaní a mravným zákonom viazaní hľadať pravdu, zvlášť, čo sa týka náboženstva (DH, 2).

Druhý Vatikánsky koncil opäť potvrdzuje tradičné učenie katolíckej náuky, totiž, že človek nakoľko je spirituálnym stvorením, môže poznať pravdu, a teda je jeho povinnosťou ju hľadať (por. tamtiež 3). Na tomto základe, Koncil nástojčivo zdôrazňuje náboženskú slobodu, ktorá musí byť garantovaná či už jednotlivcom alebo spoločenstvám vzhľadom na zákonné požiadavky verejného poriadku. Toto koncilové učenie, po 40 rokoch, ostáva vždy veľmi aktuálne. Náboženská sloboda totiž v skutočnosti nie je všade dodržiavaná: v niektorých prípadoch je popieraná pre náboženské alebo ideologické dôvody, v iných prípadoch, hoci je uznaná na papieri, dochádza k jej porušovaniu buď politickou mocou alebo skrytejším spôsobom, pod vplyvom kultúrneho agnosticizmu a relativizmu.

Modlime sa, aby každý človek mohol plne realizovať svoje náboženské povolanie, ktoré je v písané do jeho bytia. Nech nám Panna Mária pomáha spoznať v tvári betlehemského dieťaťa, ktoré počala vo svojom panenskom lone, Božieho vykupiteľa, ktorý prišiel na svet, aby nám zjavil opravdivú Božiu tvár. (RV, 041205, ls)