Medzinárodná konferencia o ľudskom genóme

Vatikán: Včera sa začala medzinárodná konferencia na tému “Ľudský genóm”. Jej usporiadateľom je Pápežská rada pre pastoráciu v zdravotníctve. Konferencia má tri hlavné tematické časti. V prvej časti účastníci venujú pozornosť analýze aktuálneho stavu vo výskume ľudského genómu a využitiu týchto poznatkov v praxi pri liečbe rozličných chorôb. Druhá časť je zameraná na diskusiu o prínose viery a etiky v tejto oblasti výskumu. Tretia časť konferencie patrí témam genetiky a novej kultúry, či formácii zdravotníkov, ktorí pracujú v oblasti genetického výskumu.

Pri tejto príležitosti poskytol rozhovor Vatikánskemu rozhlasu predseda Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve, kardinál Javier Lozano Barragan. Na otázku, čo tvorí podstatu ľudského genómu, povedal:
 
„Myslíme, že ľudský genóm je štrukturálnym a organizačným prvkom v ľudskom tele, v jeho individuálnych a dedičných dimenziách. Obsahuje v sebe všetky gény, avšak jeho význam je podstatne väčší. Zahŕňa v sebe všetky prvky, ktoré v ľudskom tele spolu s génmi vytvárajú pôvodnú energiu, prítomnú akýmsi virtuálnym spôsobom a tak predstavuje tajomstvo života ľudskej bytosti."

 
Eminencia, co chce táto konferencia ponúknut?

„Chceli by sme odpovedať na otázku, ktorú nám zanechal ako dedičstvo Ján Pavol II: a síce, na otázku: čo je ľudský život. Keďže naša Rada je Radou pre pastoráciu v zdravotníctve, je na nás, aby sme sa zaoberali všetkými problémami života a ľudského zdravia. Sú aj iní, ktorí nám môžu pomôcť, ako napríklad Akadémia pre život a podobne. Pápež však práve nám zveril úlohu odpovedať na tieto pálčivé problémy v súčasnom svete.“

 
Eminencia, v com vidíte nádej a v com nebezpecenstvá v oblasti genetiky?

„V oblasti genetiky sa v súčasnosti dospelo k vytvoreniu celistvejšej, aj keď nie úplnej, mapy ľudského genómu a jeho využitia v liečebnej starostlivosti. Takto možno zistiť určitú poruchu génov. Z 20 až 30 tisíc génov, ktoré sú v každej ľudskej bunke, 20 tisíc je už známych, ale ďalšie ešte nie. Je ťažké ich identifikovať. Ak by sa nám podarilo dospieť k poznaniu, ktorý gén má poruchu, teoreticky by sme mohli povedať, že by sme ten gén mohli obnoviť, a tak by sme mohli predísť ochoreniam ako Parkinsonova choroba či cukrovka alebo nádorovým ochoreniam. To však možno povedať len na teoretickej rovine. Pretože vlastnosťou génov je ich sekvencia, to znamená správne usporiadanie. Ak sa toto poradie zmení, nastávajú komplikácie, pretože potom nasleduje reťaz ďalších zmien vo vzajomných vzťahoch bunkových jadier. Zmení sa aj poradie jadier a tak nastávajú zložité problémy. Môžeme teda povedať, že pokiaľ ide o využitie genetiky v oblasti liečebnej starostlivosti, sme ešte len na začiatku. Nepoznáme ešte všetko. To, čo sa podarilo zistiť doteraz, je veľmi dobré a sľubné, ale zatiaľ len sľubné. Vedci ešte musia urobiť pokroky, aby mohli skutočne dospieť k jasným záverom v medicíne, ktoré by neboli len bežnou lekárskou prevenciou, ale genetickou prevenciou, ktorá má mnoho nadšencov, ktorá sa však žiaľ často krát zamieňa so „science fiction“.

 
(RV, 181105, ls)