Noví blahoslavení - Josep Tapies i Servant a spoločníci a María de los Ángeles Ginard
Martí
V sobotu, 29. októbra, popoludní sa v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne konalo blahorečenie
ôsmich mučeníkov z obdobia španielskej občianskej vojny: kňaza Josepa Tapiesa i Sirvanta
a spoločníkov, a rehoľníčky Maríe de los Ángeles Ginard Martí.
Slávnostnej
svätej omši predsedal kardinál José Saraiva Martins, prefekt Kongregácie pre svätorečenie.
V úvodnej modlitbe kardinál povedal, že ôsmi noví blahoslavení „obetovali svoje životy
pre evanjelium.“
Na záver slávnosti prišiel do baziliky aj pápež Benedikt
XVI., ktorý predsedá už iba slávnostiam svätorečení. V krátkom pozdrave prítomným
Svätý Otec poďakoval Bohu za „veľký dar týchto hrdinských svedectiev“ a potom si
uctil relikvie nových blahoslavených. Pomodlil sa za to, aby sa noví blahoslavení
príhovárali za nárast kňazských povolaní v Španielsku.
Svedectvo viery nových
španielskych blahoslavených, vám, milí poslucháči, priblíži aj náš nasledujúci príspevok,
ktorým zároveň ukončíme dnešné vysielanie.
Josep Tapies i Sirvant,
narodený v roku 1869, a jeho šiesti spoločníci pôsobili ako kňazi v rôznych farnostiach
v meste La Pobla de Segur, v katalánskej diecéze Urgell. Keď v Španielsku po vypuknutí
občianskej vojny v roku 1936 začalo náboženské prenasledovanie, neopustili svoje farnosti,
ale rozhodli sa zostať pri svojich veriacich. Naďalej slúžili omše, bránili svoje
kostoly, predovšetkým sa usilovali zabrániť znesväteniu Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej.
Keď
boli napokon zatknutí, preukázali hrdinskú odvahu trpieť pre Krista. Vydržali tvrdý
výsluch, odmietli zaprieť svoj kňazský stav. Po súde bez obhajoby boli bezdôvodne
– iba pre svoju vieru – odsúdení na smrť. Na miesto popravy ich viedli najprv peši
ulicami mesta, plnými prizerajúcich sa ľudí. Páter Josep Tapies ich s úsmevom zdravil
a spolu s ostatnými sa nahlas modlil k Nebeskej Matke. Kňazov potom prinútili nastúpiť
do nákladného auta, ktoré ich odviezlo k miestnemu cintorínu. Hovorí páter Romualdo
Rodrigo, iniciátor blahorečenia týchto mučeníkov:
„Museli vyjsť peši až
k múrom cintorína na malom kopci. Jeden z kňazov sa predtým vyzul a povedal: ´Kristus
šiel bosý na Kalváriu, aj ja musím urobiť to isté.´ Keď prišli na miesto, jeden z
kňazov poprosil o dovolenie prehovoriť. Jednému príslušníkovi popravčej čaty povedal:
´Mám tu sto pesiet, rozdeľte si ich medzi sebou. Odpúšťam vám.´ A spolu s ostatnými
zvolal: Viva Cristo Re! Nech žije Kristus Kráľ!. Potom nasledovala už iba paľba a
na zem padlo sedem mučeníkov.“
Najstarší zo zastrelených kňazov mal 67
rokov, najmladší iba 25. Posledným dňom ich života bol 13. august 1936. O 12 dní neskôr
na inom mieste Španielska vydala mučenícke svedectvo rehoľníčka María de los Ángeles
Ginard Martí.
Narodila sa v roku 1894 v meste Llucmayor na ostrove Mallorca.
Mladosť prežila v meste Palma de Mallorca, kam sa jej rodina presťahovala z ekonomických
dôvodov. María prispievala na živobytie veľkej rodiny výrobou a predajom výšiviek
a dámskych klobúkov. Zároveň viedla hlboký život viery, ktorý vštepovala aj svojim
malým súrodencom.
Ako 27-ročná vstúpila do rádu Sestier horlivej úcty k Eucharistii
v Palma de Mallorca, neskôr bolá preložená do domu v Madride. Žila v úplnej odovzdanosti
Bohu, tráviac dlhé chvíle adorácie pred Najsvätejšou Sviatosťou. Venovala sa tiež
príprave detí na prvé sväté prijímanie.
Keď začalo náboženské prenasledovanie,
ukryla ju u seba doma istá rodina. Ale vrátnik domu ju udal, a tak bola celá budova
podrobená dôkladnej prehliadke. Keď rehoľnicu nemohli nájsť, chceli namiesto nej zastreliť
inú ženu. María však, aby zachránila život nevinnej ženy, radšej vybehla zo svojho
úkrytu a vykríkla: Ja som tá mníška, ktorú hľadáte! Okamžite ju zatkli a na druhý
deň zastrelili. María de los Ángeles zanechala kresťanom dnešných čias veľký odkaz,
hovorí páter Bartolomeo Mas, postulátor jej blahorečenia:
„Zo slávenia
a prijímania Eucharistie i adorácie pred Najsvätejšou sviatosťou má kresťan čerpať
posilu a odvahu, tak ako prví kresťanskí mučeníci, ale i tí novodobí. Nová blahoslavená
nás volá k pravému stredobodu kresťanskej spirituality – k osobe Ježiša Krista prítomného
v Najsvätejšej Sviatosti.“