40. výročie promulgácie Nostra Aetate

Vatikán: V Ríme sa dnes konala spomienková slávnosť pri príležitosti 40. výročia promulgácie dokumentu II. Vatikánskeho koncilu Nostra Aetate. Zúčastnili sa na nej: kardináli Walter Kasper, predseda komisie Svätej stolice pre vzťahy so židovstvom, Jean-Marie Lustiger, emeritný arcibiskup Paríža, rabín David Rosen z amerického židovského výboru a zástupcovia medzinárodných židovských organizácií.
Spomienková slávnosť prebehla popoludní. Bola venovaná hodnoteniu katolícko-židovského dialógu po II. Vatikánskom koncile a jeho smerovaniu do budúcnosti. Osobitné posolstvo účastníkom poslal aj Benedikt XVI., ktorý zdôraznil, že tento dokument otvoril novú éru vzťahov so židovským národom a vytvoril základ pre úprimný teologický dialóg. Svätý Otec spomenul svoju nedávnu návštevu Kolínskej synagógy, ktorou podľa vlastných slov nadviazal na cestu, ktorú začal jeho predchodca Ján Pavol II. „Židovsko-kresťanský dialóg musí pokračovať, aby obohatil a prehĺbil putá vzájomného priateľstva“. Pápež vyjadril nádej, že rovnako kresťania ako aj židia, budú v rámci teologického dialógu, ale aj vo svojom každodennom živote a spolupráci, vydávať čoraz presvedčivejšie svedectvo o jedinom Bohu a jeho prikázaniach.

Koncilové vyhlásenie Nostra Aetate je významným dokumentom. Viac nám o ňom povedal pre Vatikánsky rozhlas kardinál Walter Kasper, predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov:

„Dokument Nostra Aetate, predovšetkým štvrtá kapitola o vzťahoch so židovstvom, je jedným z najrevolučnejších dokumentov II. Vatikánskeho koncilu, pretože spolunažívanie so židovstvom bolo vždy veľmi ťažké, komplexné a namáhavé. Tento dokument tak predstavoval skutočný obrat v týchto vzťahoch. Vyhlásenie obsahuje dve posolstvá: rozhodné nie antisemitizmu a antijudaizmu v každej forme a rozhodné áno kresťanským koreňom, ktoré vychádzajú zo židovstva. Ježiš bol židom a jeho matka Mária bola židovskou ženou, apoštoli boli židia, ktorí sa modlili a mysleli podľa špirituality žalmov! My teda máme skutočne spoločný základ s hebrejmi: máme spoločný monoteizmus, desatoro Božích prikázaní a mnoho ďalších vecí, medzi nimi aj eschatologickú nádej. Preto máme so židovstvom taký jedinečný vzťah, ako so žiadnym iným náboženstvom na svete.“
40 rokov je dlhý čas. Správne chápaný a prijímaný dokument priniesol mnoho ovocia. Obe náboženstvá majú z neho veľký úžitok.

„Vytvorili sa mnohé priateľstvá, máme pravidelné stretnutia na svetovej úrovni a dva roky už pracuje spoločná komisia Svätej stolice a Veľkého rabinátu z Izraela, v ktorej prebiehajú teologické diskusie, pretože je jasné, že máme rozdielne pohľady, predovšetkým na osobu Ježiša Krista. Objavili sme už aj veľa spoločných bodov a Ján Pavol II. na tejto ceste zohral významnú úlohu. Židia ho považujú za človeka, ktorý pre nich v histórii pápežstva urobil najviac. Jeho návšteva v Rímskej synagóge, posolstvo, ktoré zanechal v Múre nárekov v Jeruzaleme ... toto všetko je veľmi živé v mysli židov. Teraz sme začali spolupracovať aj na politickom a sociálnom poli, pri obrane ľudských práv, výchove detí: toto všetko sú spoločné hodnoty, kde môžeme skutočne spolupracovať a chceme v tomto smere pokračovať. Teraz sme ešte len na začiatku. Pred nami je dlhá cesta v teológii, histórii, praktickej spolupráci a aj vo formácii novej generácie. Tá totiž nezažila Shoah, ani II. Vatikánsky koncil. Musíme živiť túto spoluprácu, toto nové priateľstvo medzi židmi a kresťanmi, a odovzdať ho novej generácii, aby sme tak vybudovali svet pokoja.“

 
(RV, 271005, lm)